Po stopách barokového organárskeho majstra Martina Podkonického

História
3 /

Martin Podkonický (* 8. marec 1709, Ľubietová – † 13. marec 1771, Banská Bystrica) bol slovenský výrobca organov. V rokoch 1723 – 1727 sa učil u Daniela Wallachyho v Banskej Bystrici, od roku 1730 pracoval samostatne a v roku 1736 získal meštianske právo.

Organy staval i na Orave, v Novohrade a na Spiši a viac organov na území Maďarska. Patril medzi najvýznamnejších organárov neskorého baroka na strednom Slovensku.

Organ v Španej Doline

Organ v Španej Doline

Organ v Španej Doline

Postavil ho majster Martin Podkonický v roku 1751.  Bolo to dielo vysokých umeleckých i remeselných kvalít, porovnateľné s najlepšími v Rakúsku.

Nachádza sa v jednej organovej skrini, ktorá je pôvodná a pochádza z doby vzniku nástroja. Drevo na jej skonštruovanie pochádza z roku 1 733. Túto informáciu priniesol dendrochronologický výskum. Skriňa je vysoká 4 792 mm, hlboká 1 625 mm, postament je široký 1 578 mm, prospektová časť 2 485 mm, samotný postament je vysoký 2 310 mm.

Skriňa je zhotovená zo smrekového dreva. Faktom je, že sa nenašiel mladší letokruh dreva ako z roku 1733. V postamente chýbajú zásahy a pozostatky na možný zabudovaný hrací stôl v štýle Spieschrank, čo vyvrátilo pôvodné informácie o tom, že hrací stôl bol zabudovaný do postamentu organa.

Toto zistenie prepísalo učebnice organológie na našom území. Za prvý samostatný hrací stôl, bol až do obnovy organa považovaný hrací stôl organa Valentína Arnolda v trnavskej bazilike sv. Mikuláša. Tento organ bol postavený až v roku 1783. Nakoľko sa výskumom preukázalo, že Podkonického organ v Španej Doline skutočne mal už v tej dobe samostatný hrací stôl, ide tak o najstarší datovaný organ so samostatným hracím stolom na území Slovenska.

Je to posledný zachovaný zvukovo autenticky organ od vychýreného banskobystrického výrobcu organov Martina Podkonického. Unikátny je najmä barokový píšťalový fond, ktorý je pôvodný, nový je len hrací stôl organa. S pôvodným píšťalovým fondom sa na Slovensku pri iných organoch nestretneme, preto si tento organ aj po vyše dvesto rokoch zachováva svoje barokové čaro.

V roku 2019 sa dokončila obnova tohto historického hudobného nástroja v kostole Premenenia Pána. Dušou záchrany a obnovy špaňodoinského organa sa stal organista Matúš Kucbel.

Matúš Kucbel

Matúš Kucbel

Je posledný zachovaný zvukovo autenticky organ od vychýreného banskobystrického výrobcu organov Martina Podkonického. Unikátny je najmä barokový píšťalový fond, ktorý je pôvodný, nový je len hrací stôl organa. S pôvodným píšťalovým fondom sa na Slovensku pri iných organoch nestretneme, preto si tento organ aj po vyše dvesto rokoch zachováva svoje barokové čaro.

V roku 2019 sa dokončila obnova tohto historického hudobného nástroja v kostole Premenenia Pána. Dušou záchrany a obnovy špaňodoinského organa sa stal organista Matúš Kucbel.

Eva Furdíková

Eva Furdíková

Cyklus krátkych dokumentov

Uplynulý rok 2021 bol rokom veľkých výročí, ktoré sa viažu k histórii vzácneho barokového organa v Španej Doline. 270. výročie od stavby tohto významného artefaktu barokového organárstva a 250. výročie smrti organárskeho majstra – staviteľa, podnietil genealogický výskum rodu Podkonických a tiež vytvorenie cyklu krátkych dokumentov „Po stopách barokového organárskeho majstra Martina Podkonického“, ktorého prvá časť bola uvedená vlani.

„Kostol Premenenia Pána v Španej Doline, ktorého história sa začala písať v roku 1254 v sebe ukrýva jeden z posledných zvukovo autentických barokových organov na území Slovenska. Organ v Španej Doline bol postavený v roku 1751. Má teda úctyhodných 270 rokov. Našťastie však organ prežil až do súčasnosti a možno povedať, že sa naozaj zachovala jeho baroková podstata, ktorá spočíva v pôvodnom barokovom píšťalovom fonde organa. čo tento organ umiestňuje na prvé priečky významnosti na našom území a po jeho obnove ide o jedinečný autentický zvukový unikát,“

hovorí Matúš Kucbel.

V rámci popularizácie týchto tém prináša Matúš Kucbel v spolupráci s historičkou a genealogičkou Evou Furdíkovou a dokumentaristom Jakubom Varinským, druhú časť dokumentu.  Tentoraz sa vydáme do Štiavnických Baní, k organu majstra Podkonického, z roku 1754.

Autormi dokumentu sú Jakub Varinský (kamera, strih, réžia), Eva Furdíková (genealogička, historička) a Matúš Kucbel (námet, moderovanie a organ).

Tretia časť dokumentu sa pripravovuje v nastávajúcom čase. Autori plánujú zmapovať aj ostatné zachované organy Martina Podkonického a zamerať sa aj na osobnosť jeho syna – nasledovníka, Michala Podkonického a jeho zachované organy.

Jakub Varinský

Jakub Varinský

Zdroj: Matúš Kucbel, Foto: archív a ilustračné