Pavel „Hirax“ Baričák: Zažité egyptské korona opatrenia…

ZAMYSLENIE
10 /

Známy spisovateľ a cestovateľ Pavel Baričák s prezývkou „Hirax“ je múdry človek, ktorý sa dokáže na svet pozerať s nadhľadom a bez predsudkov. Svojím láskavým slovom nikoho neuráža, aj keď píše o horúcich témach. Aktuálne porovnal prístup Egypťanov ku korone s tým naším európskym po týždennej pánskej jazde so svojím synkom, tak vám na osvieženie mysle ponúkame jeho osobné zážitky zo súčasného Egypta.

Kým dcérka skončila na online vyučovaní (dvaja spolužiaci pozitívni), chodili do školy štyria z triedy. Synek skončil obdobne, len u neho bola okrem spolužiakov pozitívna nakoniec aj pani triedna.  

Napriek tomu, že kašľala, dala s nimi pred prázdninami dva dni online vyučovania, štyri hodiny denne. Klobúk dolu, učiteľ prvého stupňa musí deti milovať a toto beriem ako dôkaz, že má tie detičky rada, ďakujem. Koniec slovenského intra.

Pavel "Hirax" Baričák so synkom

Pavel „Hirax“ Baričák so synkom

Napadlo mi, že bude jedno, kde tú koronu dostaneme, a tak som kúpil last minute do Egypta, že si spravíme so synkom týždennú pánsku jazdu. Cítil som, že v slnečnej krajine budeme vo väčšom bezpečí, aj na letiskách a v lietadle som si pripadal ako súčasť dajakej chemickej misie.

Zaplatil som PCR testy a vyrazili sme. Zámerne som vybral hotel, kde bude čo najviac domácich, chcel som zažiť ich prístup ku korone a bez ženskej časti nášho rodinného osadenstva sa mi k tomu otvorili brány. Veď to poznáte, chlapom je veľa vecí jedno

Afrika, Ázia či Latinská Amerika, to je vždy energia, všetko je naopak, čistá „anarchia“. Veľa pre Európana zabehnutých vecí neplatí, ba naopak, šokujúco je na drzovku popretých. U nás by sa to rovnako obrovskej pokute, snáď aj podmienke, proste dajakej úradnej patálii, tu je to bežné…

V Egypte je napríklad rýchlostná cesta spustená do prevádzky bez zvodidiel, na čiary zabudnite, farba sa dorieši neskôr – v preklade do pol roka (hlavne sa „prestaňte po európsky ponáhľať“), do protismeru to vodič poľahky dá cez prvú priekopu cez ostrovček neodprataného stavebného odpadu, na stopky sa neraz nezastavuje, predbieha či odbočuje sa bez smeroviek, k čomu zbytočné úkony… (na túto egyptskú tému odporúčam veselú knihu Vladka Ficíka: 2 000 dní v Egypte).

Tak ani hotelová obrovská jedáleň počas korony teraz „nesklamala“. Stovky na seba sa tlačiacich ľudí (kapacita 700 miest nestačila, ľudia čakali na stoly), žiadne rúška, teda mimo ortodoxných moslimiek v burkach („len strieľne pre oči“), zabudnite aj na odstupy. Dezinfekcie v pološpinavých plastových nádobách síce boli, ale nik ich okrem bielych turistov neaplikoval.

Žiadne organizované rady, samé predbiehačky, kto chcel jedlo, musel zabojovať. Ach, hneď sa mi vyjavila milovaná India, kde som v prvé dni stál pred pultom s jedlom a slušne čakal v tlačenici domácich kým prídem na rad – teda až kým mi došlo, že ak nezačnem používať lakte a krik, moja váha pôjde výrazne dolu.

V tomto hoteli bolo počas Samhainu (dušičiek) na 80 % domácich turistov. Zabudnite teda pri pečive alebo zákuskoch na igelitové rukavice alebo kliešte, všetko sa bralo pekne rukami. Jeden kuchár na tri metre sladkých pyramíd, ktorí ich mal servírovať, nemal šancu stíhať. A tomu verte, že tí Egypťania majú radi sladké, dvadsať metrové stoly a police plné tort, zákuskov a iných sladkostí som ešte nezažil a to máme ako rodina Egypt slušne schodený…

Keď som zbadal, ako jedna Egypťanka rukou (samozrejme bez igelitovej rukavice) čosi hrabe v mise šalátu v kyslom náleve s hrubo nakrájanou zeleninou, nevedel som, či loví svoju vysnívanú uhorku alebo stratený zásnubný prsteň. Do smrti to ostane pre mňa záhadou, odvahu spýtať sa na jej obľúbenú zeleninu som nenašiel. Priznám sa, tento výjav ma šokoval. Ja viem, pre kohosi asi vyzniem ako rozmaznaný Európan s úchylkou na hygienu, sýrske väzenie na mňa (škrtám).

Na kapacitu hotela malá jedáleň, vývarovňa, „dobytčák“? Snáď len jedáleň Šítov pre chudobných v pandžábskom Amritsari ostala v mojom rebríčku prežitého a videného neohrozená. No toto neboli chudobní Egypťania, ale ľudia zo silnej strednej až vyššej sociálnej triedy, lebo s mnohými som viedol na pláži rozhovory.

Synček blonďáčik s dlhými vlasmi a usmievavý otec beloch boli pre domácich slušnou atrakciou k foteniu a debate. A všetkým je jasné, že ako spisovateľa ma tu poznal nula celá nik. Všetko manažéri a bohatší ľudia, zväčša zo 400 km vzdialenej Káhiry.

Koronová apokalypsa! Naši hygienici kontrolóri by boli s nervami u konca, jediným riešením by sa im určite zdali plameňomety, napalm, granáty a buldozéry (vo vypísanom poradí), majiteľa hotela by verejne bičovali a na výstrahu asi aj obratom solili (škrtám).

Pavel "Hirax" Baričák

Pavel „Hirax“ Baričák

Egypt má 105 miliónov obyvateľov, na koronu tu podľa oficiálneho svetového korona worldmetra umrelo okolo 19 tisíc ľudí. Keď som si cez net čítal správy z domova (o sema-fóre, výhernej márnotratnej lotérii a hlavne desiatky iných korona správ naháňajúcich skôr strach a vytvárajúce napätie v národe, než motivujúcich „už rozhodnutých“ k očkovaniu), pripadal som si, že sa asi nenachádzam na rovnakej planéte a Egypt asi dočasne vystrelili kamsi na Pluto.  

Rovnako tu bola pred mojimi očami popretá aj hoax teória, že korona má vyhladiť chudobných. To by boli čísla naopak, „nevyhrávala“ by Amerika s viac ako trištvrte miliónom mŕtvych a zdravotnou starostlivosťou určite lepšou ako má táto africká krajina (napriek tomu, že jednoznačne patrí na svojom kontinente k tým najmodernejším).

Natíska sa veľa otázok. Jedno ma však napadlo ako prvé: Sme až priveľa vystrašení. A strach zabíja, kým pokoj v duši ochraňuje. Psychológovia a iní vedci doteraz lúštia, ako je možné, že v druhej svetovej vojne mnohí vojaci, ktorí sa nebáli a prví sa hlásili do riskantných operácii, prišli až do Berlína, kým tí vystrašení padli ako prví.

Myslím si, že aj anjeli začínajú byť bezbranní, keď človek podľahne strachu. Takže ak nemáte na obdobnú sondu do krajín tretieho sveta odvahu, neskúšajte ju, umriete už pri ceste na letisko a o mne a podobných začnete šíriť žalmy o nezodpovednosti. Podľa čísiel by sa však Egypt mal báť Slovenska a to priam panicky…

P.S.: V žiadnom prípade nepopieram koronu. Ľudia na ňu chorejú a umierajú. Len sa nahlas zamýšľam, prečo má sLOVEnsko takú vysokú úmrtnosť prepočítanú na 1 milión obyvateľov, keď iné krajiny majú ešte menšiu zaočkovanosť než my, ani zďaleka nemajú také tvrdé anticovid opatrenia ako my a ich čísla sú diametrálne lepšie.

Osobne si myslím, že je to hlavne tým, že zhoršujúce prípady neliečime a nechávame ich napospas osudu, vynaliezavosti pacienta a jeho finančným možnostiam (nie každý má na to nabehnúť do lekárne a v stave pozitivity podporiť telo prípravkami). Potom už len húkajúca sanitka zaváža človeka do hospitalu, kde nejeden umrie…

Autor: Pavel „Hirax“ Baričák  , Foto: autor