Po prechádzajúcom daždivom dni sa v utorok ráno 4. novembra 2025 ukázalo žiarivé jesenné slnko, akoby sa chcelo poďakovať všetkým, ktorí sa zišli v priestore Pamätníka obetiam fašizmu v Banskej Bystrici – Kremničke.

Pietne zhromaždenie v Kremničke

Z každoročnej iniciatívy Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa tu opätovne konalo pietne zhromaždenie na pamiatku tragických udalostí spred vyše 80 rokov.

Spomienkového zhromaždenia sa zúčastnili nielen členovia SZPB, ale aj početní hostia – Michal Frič z regionálneho pracoviska prezidentskej kancelárie, Ľubica Laššáková, poslankyňa NR SR,  Ondrej Lunter, predseda BBSK, za mesto Banská Bystrica Monika Pastuchová, za Múzeum SNP Jozef Gibala a Viera Kováčová, Jaromír Volt za Židovskú náboženskú obec v Banskej Bystrici a ďalší.

Dôležité však je, že nechýbali ani účastníci z najmladšej generácie – žiaci ZŠ SNP na Triede SNP 20 a študenti Strednej priemyslovej školy Jozefa Murgaša. Veď práve oni budú nositeľmi historickej pamäti nášho národa, preto je dôležité, aby sa postupne oboznamovali s dôležitými medzníkmi slovenských dejín, či sú to tie radostné, alebo tie tragické a smutné.

A nejde iba o fakty a informácie, ale aj o pocitové a emotívne vnemy, ako to zaznelo v básni poetky Zlaty Solivajsovej Kremnička v podaní žiačky 9. triedy Sofie Latochovej:

„Na čo si myslela v to ráno pondelkové / s dieťaťom v náručí v mlčiacom zástupe?/ Nadarmo pýtam sa – nikto mi neodpovie./K predstavám hrnú sa myšlienky zľaknuté.“

Následne sa prítomným prihovorili hostia.  Ondrej Lunter vo svojom príhovore zdôraznil aktuálnosť spoločenských a ľudských postojov k dôležitým udalostiam v spoločnosti, predseda Oblastného výboru SZPB Ján Pacek zasa priblížil históriu tejto dejinnej udalosti, zároveň ocenil iniciatívu mesta Banská Bystrica pri starostlivosti o tento pamätník, ale aj o jeho archeologický výskum.

Ľubica Laššáková vyjadrila úprimné poďakovanie pedagógom, ktorí sa intenzívne venujú svojim žiakom a vštepujú im dôležité poznatky na konkrétnych historických miestach. Na záver pietnej spomienky zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí, počas ktorej prítomní žiaci a študenti kládli na symbolické hroby sviece alebo kamene. Aby tak zanechali občiansky i ľudský  záväzok – nikdy nezabudneme!

Miesto masových popráv

V Kremničke, či vlastne v neďalekom priestore južne od obce, boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice. Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných.

Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke.

K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945. Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke. Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku.

Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450), okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl. Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.