Víťazstvo právničky Zuzany Čaputovej v druhom kole prezidentských volieb na Slovensku sa všeobecne očakávalo, aj keď európsky diplomat Maroš Šefčovič jej bol dôstojným súperom. Politológ by povedal, že ľavicová liberálka vyhrala nad sociálnym demokratom.

Z toho sa však vonkoncom nedá usudzovať, ako to tvrda niektoré zahraničné médiá, že Slovensko je liberálna krajina. Slováci v podstate nerozmýšľajú nad tým, či sú liberáli, sociálni alebo kresťanskí demokrati či pravicoví konzervatívci.  Volia podľa aktuálnej situácie v spoločnosti, pod vplyvom médií a efektívnej volebnej kampane. Aj prezidentské voľby sú toho dôkazom. Nehovoriac o tom, že prezidenta volíme priamo väčšinovým systémom, ale v parlamentných voľbách  sa volia politické strany pomerne.

Od vlaňajšej februárovej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ktosi začal deliť Slovákov na slušných a neslušných, na ficovcov a antificovcov, rozdeľujúc strany na systémové a  antisystémové. Táto šablóna je však iba účelovou zásterkou a pokusom nasadiť ľuďom istý obraz Slovenska podľa optiky tých, na ktorých sme vraj „čakali“.

Nie som priateľom konšpiratívnych teórií, ale myslím si, že čas a pomery na Slovensku dozreli tak ďaleko, že keby nebolo tejto tragickej udalosti, spúšťačom očakávanej politickej zmeny by sa stalo niečo iné. V žiadnom prípade by som si však nedovolil deliť voličov ktorejkoľvek strany tak, ako to robia niektoré opozičné médiá či bratislavskí politickí analytici.

V tejto súvislosti musím súhlasiť s mimobratislavským analytikom Jánom Baránkom, podľa ktorého to, aká bude prezidentka Zuzana Čaputová, je záhadou. Až reálne fungovanie v úrade podľa neho ukáže, či jej politická neskúsenosť nebude na príťaž: „Jedno je byť aktivistom či robiť charitu ako Kiska a iné je byť prezidentom.“

Zuzana Čaputová prichádza do funkcie prezidentky ako nepopísaný list papiera, podobne ako pred piatimi rokmi Andrej Kiska, takže uvidíme, čo sa z nej vykľuje. Na rozdiel od Kisku je už politicky zafarbená. To, že sa vzdala postu podpredsedníčky novej strany Progresívne Slovensko, môže byť len formalita a toto politické zoskupenie naštartuje smerom do parlamentu.

Na druhej strane to môže znamenať trieštenie síl v opozícii a presun voličov, čoho sa najviac obávajú súčasné parlamentné strany SaS a OĽaNO. Tie boli v prezidentských voľbách po vzdaní sa ich favorita Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej pasívne, čo sa dá chápať aj ako obava pred nástupom Progresívneho Slovenska do kampane pred budúcoročnými parlamentnými voľbami s bohatými sponzormi v pozadí.

Nehovoriac o tom, že novú stranu s bývalými politikmi sa hotuje založiť dosluhujúci prezident Kiska, čo by spôsobilo riadny frmoľ v opozičnom tábore, nepochybne na úkor voličov súčasných opozičných parlamentných strán. To sa týka aj budúcnosti KDH. Nechajme sa prekvapiť.

Politický analytik Ján Baránek považuje viac ako 40 – percentnú podporu Maroša Šefčoviča za dobrý signál pred parlamentnými voľbami pre stranu Smer – SD, ktorá ho ako jediná z vládnych strán politicky podporila.

Zdá sa, že po obrovských celospoločenských turbulenciách na Slovensku za posledný rok sa politická podpora najsilnejšej parlamentnej strany stabilizovala, aj keď Slovensko je rozdelené a láme sa na osobe Roberta Fica, ktorého nepopularitu v časti spoločnosti vyvažuje premiér Peter Pellegrini. Ako si to vyrieši Smer, je vecou dohody lídrov strany a vnútrostraníckej diskusie členskej základne.

SNS si rieši svoje problémy, rovnako tak Most – Híd a SMK. Kollárovo hnutie Sme rodina v poslednej dobe podporuje sociálne zákony z dielne Smeru, ale čo to bude znamenať do budúcnosti, je otázne. Do parlamentných volieb zostáva necelý rok…

No a netreba zabúdať na Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovensko. Tá si po prezidentských voľbách, v ktorých kandidoval aj jej predseda, upevnila svoju desaťpercentnú podporu voličov a pokiaľ nezaloží novú stranu kontroverzný Štefan Harabin, musíme rátať s ĽSNS ako reálnou politickou silou. Tu už neobstojí schematické nálepkovanie „extrémisti, fašisti či nesystém“.

Či sa to niekomu páči alebo nie, strana Mariana Kotlebu sa postupne profiluje ako krajná pravica v Európskej únii a súdiac podľa stabilnej voličskej podpory jednoducho má miesto na našej politickej scéne. Presne tak, ako podobné strany vo vyspelých krajinách západnej Európy.

Apropó západná Európa. Niektorí politici v Európskom parlamente majú ešte stále tendenciu poučovať Slovensko, čo a ako máme robiť. Tu by som sa dôrazne ohradil, pretože napríklad pohľad do Veľkej Británie – krajiny so stáročnou demokratickou tradíciou, je prinajmenšom trápny z hľadiska toho, ako miestni politici doslova oblbli Britov brexitom.

Napriek tomu, že dnes už všetci vidia, aká hlúposť to bola, nedokážu si to britskí demokrati priznať a idú ďalej hlavou proti múru. A to nechcem zachádzať do Trumpovej Ameriky a porovnávať ju s Putinovým Ruskom. Pohľad na „čistú“ demokraciu západného typu v poslednej dobe dostáva trhliny.

Mohol by som pokračovať tým, čo sa deje vo Francúzsku, Taliansku a nedávno aj v Nemecku, ale radšej pomlčím. My sa na Slovensku nemáme za čo hanbiť, pretože sme normálna demokratická krajina ako každá iná v EÚ. Riešime podobné problémy s tým, že ekonomicky musíme od roku 1989 a páde komunizmu stále dobiehať vyspelé západné krajiny, čo sa nám postupne aj celkom darí.

Ak chce niekto nafukovať  vraždu novinára s jeho priateľkou v čase, keď vrahovia, sprostredkovatelia aj s objednávateľom sedia vo väzbe a čakajú na obžalobu, robí to zjavne účelovo. Podobne ako to bolo na začiatku pri spojení vraždy s talianskou mafiou a vládou Roberta Fica či Smeru, keď politiku začali robiť námestia spolu s mimovládkami a opozičnými médiami.

Sme normálnou parlamentnou demokraciou a tým je povedané všetko. Ak nám chce EÚ ekonomicky pomáhať prostredníctvom eurofondov, je to v poriadku, ale do našej vnútornej politiky nech nám páni a dámy z Bruselu láskavo nekecajú, pretože tak ako oni vo svojich krajinách aj my si ch vyriešime sami.

Toľko krátky exkurz do hlbín domácej politiky, s ohliadnutím sa na  prezidentské voľby a  s pohľadom na najbližšiu politickú budúcnosť našej krajiny. V máji nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sú však na Slovensku dlhodobo v tieni ostatných volieb a potom na rok už len dôležité parlamentné voľby. Teraz sa môžeme zasa venovať  Banskej Bystrici a nášmu kraju.