Kresťania slávia Bielu sobotu – umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána

SVIATOK
3 /

Biela sobota (nazýva sa aj Veľká či Svätá sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pozrime sa, ako slávia tento veľkonočný deň jednotlivé cirkvi a aké ľudové zvyky pretrvali do dnešných čias.

Rímskokatolícka cirkev

V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Veľkého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst.

Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Pápež František

Pápež František

Dňom Bielej soboty sa končí pôst (pôstne obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Zelený štvrtok). Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. Tá však k Bielej sobote nepatrí alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána. Cirkevné obrady sa v tento deň začínajú až po západe slnka, kedy sa pri kostole pálili Judášove vatry, v ktorých sa spaľovali zvyšky starého paškálu a olejov z večného svetla.

Evanjelická cirkev

Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Veľký piatok je deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.

Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša.

Gréckokatolícka cirkev

V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu – „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuagnity)  a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou  smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst.  Počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu.

Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní).

Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia – namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov. V gréckokatolíckej cirkvi to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

Ľudové tradície a rituály

Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia.

Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari – príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev.

Ústredným motívom Bielej soboty je Kristov hrob a očakávanie zmŕtvychvstania. Končí sa pôst, gazdiné preto už v tento deň mohli začať pripravovať slávnostné jedlá – kozľa, jahňa alebo zajaca, ale aj huspeninu či klobásy.

„Piekol sa aj veľkonočný baránok, z masy vajec, žemlí a klobásy. Ak nepoužili mäso, nazývalo sa toto jedlo stratené kura alebo zasekávka,“

hovorí etnologička Jarmila Hluchová.

Muži a chlapci kedysi na Bielu sobotu plietli korbáče z vŕbových prútov, dievčatá farbili výdušky. Pred večerom gazdiné do veľkých prútených košov vystlaných obrusom nakládli obradové jedlá, ktoré dávali na druhý deň ráno v kostole posvätiť.

Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávali zdobené vajíčko – kraslicu, alebo mašľu na korbáč.

Autor: (dem) , Foto: ilustračné