Tento týždeň trochu prekvapujúco predstavil bývalý prezident Andrej Kiska svoju novú stranu „Za ľudí“ mimo hlavného mesta – v Banskej Bystrici. Prítomným novinárom v Národnom dome to vysvetlil slovami, že sa jedná o určitú symboliku, srdce Slovenska v regióne, kde sa zviedol ťažký boj o demokraciu a tu „vyprášili fašistov“.

V predstavovaní novej strany a jej predstaviteľov okrem množstva vzletných slov o tom, že potrebujeme vrátiť Slovensko späť ľuďom a strana Za ľudí to dokáže, zaznelo z úst Andreja Kisku aj niekoľko protirečení. Napríklad v súvislosti s Banskou Bystricou a bojom proti Kotlebovi, ktorého sa v roku 2017 podarilo poraziť ako župana, označil SMER-SD za stranu, proti ktorej jeho strana a celá opozícia v budúcoročných parlamentných voľbách zvedú rozhodujúci boj o moc. Zároveň povedal, že Smer sa chce spojiť s Kotlebom aj s Harabinom.

Andrej Kiska asi zabudol alebo si nepamätá, že práve poslanci BBSK za stranu SMER-SD tvorili počas štyroch rokov vlády župana Kotlebu v našom kraji rozhodujúcu opozičnú politickú silu v regionálnom parlamente pri obrane demokracie, že to bola táto strana, ktorá ako prvá podporila v súboji o post nového bystrického župana Jána Luntera. Dnes je Smer pre Kisku červeným plátnom kvôli osobnej averzii medzi ním a Robertom Ficom, takže v nezmieriteľnom  politickom súboji sa zrejme hodí akékoľvek „blato“ na súpera.

Aký to paradox, keď deň po predstavení novej Kiskovej strany v Banskej Bystrici sa v bratislavskom prezidentskom paláci stretla nová hlava štátu Zuzana Čaputová s predsedom vlády – „smerákom“ Petrom Pellegrinim a spoločne potvrdili vzájomnú spoluprácu pri riešení zásadných problémov Slovenska a jeho občanov dovnútra krajiny i smerom do zahraničia. To prezident Kiska počas svojho päťročného mandátu nedokázal…

Ten najväčší paradox zakladania novej opozičnej strany voči súčasnej vládnej koalícii však spočíva v tom, že už existujúce opozičné strany podľa prieskumov verejnej mienky  majú problém získať dostatočný počet voličských hlasov, aby mohli po voľbách v marci 2020 zostaviť koaličnú vládu. A do toho prichádza Kiskova strana, ktorá podľa jeho slov chce spojiť celú opozíciu proti Smeru.

Z povahy veci vyplýva, že „spájanie delením“  je logický nezmysel, nehovoriac o tom, že Kiskovci ako širokospektrálna strana budú loviť voličské hlasy prednostne v opozičnom rybníku, teda v praxi oslabia volebný potenciál SaS, OĽaNO, KDH či koalície Progresívne Slovensko – SPOLU.

Teória Kisku a spol. hovorí, že chcú združiť tých ľudí, ktorí majú problém voliť niektorú zo súčasných opozičných strán. Oni majú byť tou platformou, ktorá dokáže dať dokopy liberálov s konzervatívcami, kresťanov s neveriacimi, jednoducho všetkých slušných ľudí na Slovensku a potom začnú rokovať s ostatnými opozičnými stranami o veľkom protismeráckom bloku (niečo na spôsob vytvorenia SDK v roku 1998 proti Mečiarovi).

Aj keď bývalý prezident  tvrdí, že mu je jedno, či bude poslancom alebo predsedom vlády, predstava o tom, že Sulík, Matovič, Hlina, Truban či Beblavý potlačia svoje egá v prospech Andreja Kisku, je v tejto chvíli prinajmenšom veľmi odvážna.

Podľa Kisku v jeho tíme už teraz pracuje 72 špičkových odborníkov, pričom mu radí aj bývalá premiérka Iveta Radičová. Tí zatiaľ pripravili 125 programových téz, ktoré sa budú ešte profilovať do volebného programu. Stranu nestavia na veľkých menách známych zo slovenskej politiky (hoci by vo vlastnej  strane rád videl Veroniku Remišovú odchádzajúcu od Matoviča), ale na praktickej skúsenosti ľudí z regiónov.

Dokumentovať to má rôznorodé spektrum prvých členov strany „Za ľudí“, ako sú bývalý hovorca prezidenta Roman Krpelan, bývalý hovorca iniciatívy Za slušné Slovensko Juraj Šeliga, bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská, bývalá štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti Mária Kolíková či diplomat a riaditeľ think-tanku Carnegie Europe Tomáš Valášek.

Medzi členmi strany sú aj starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, nitriansky primátor Marek Hattas, primátorka Zvolena Lenka Balkovičová, primátorka Lučenca Alexandra Pivková primátor Hlohovca Miroslav Kollár, ekonóm Tomáš Meravý a ďalší, ktorí ešte pribudnú do straníckych radov v nasledujúcich dňoch a týždňoch až do ustanovujúceho snemu strany. Základný potenciál strany má byť podľa Kisku okolo 30 000 podporovateľov, ktorých ešte oslovia.

Veľkým rizikom pre úspešné napredovanie strany „Za ľudí“ môže byť Kiskova minulosť a kauzy spojené s jeho menom. Práve tie môžu túto stranu s jej lídrom dobehnúť v predvolebnom čase, keď bude vrcholiť politický boj o novú moc v štáte a Kisku už chrániť prirodzená autorita jeho predchádzajúceho prezidentského mandátu, počas ktorého skôr rozdeľoval Slovensko ako spájal.

Jedná sa napríklad o kontroverzné pôsobenie nebankovky Quatro ešte pred jeho nástupom do funkcie prezidenta, súdne potvrdený nezákonný prevod lukratívneho pozemku vo Veľkom Slavkove (s pachuťou prispenia „tatranskej pozemkovej mafie“) alebo stále živé policajné vyšetrovanie neoprávnenej vratky DPH  firmy KTAG pri výdavkoch na Kiskovu prezidentskú kampaň. Tu môže veľmi rýchlo skončiť aj pomyselná politická hra na slušných a neslušných.

Tak či onak, registrujeme na slovenskej politickej scéne nový politický subjekt, s ktorým treba rátať do parlamentných volieb 2019. Akú úlohu zohrá Kiskova strana v rámci súčasnej protivládnej opozície a akú podporu v politickom boji získa trebárs aj v Banskobystrickom regióne, sa ukáže až v nasledujúcich mesiacoch.