Hrad sa nazýva po slovensky Červený Kameň, ale v minulosti sa po nemecky nazýval Rothenstein a po maďarsky  Vöröskő. Nemci používali pre hrad najčastejšie osobitný názov Biebersburg – Bobrí hrad.

Nádherný hradný komplex

Stojí nad obcou Častá pri Trnave. V tejto obci je gotický kostol v ktorom je pochovaný najvýznamnejší riaditeľ Banskobystrického mediarskeho podniku v dobe Fuggerovsko-Thurzovskej spoločnosti Ján Dernschwamm (1494 – 1567). Ján Dernschwamm napísal aj prvé dejiny našej Banskej Bystrice. História tohto hradu sa spája s viacerými šľachtickými rodmi, ale ako vyzerá v súčasnosti je to zásluha Antona Fuggera (1493 – 1560) z nemeckého Augsburgu.

V súvislosti s projektom Európskej fuggerovskej cesty som ho osobne navštívil. Je to hradný komplex ktorý sa vyrovná aj moravským Ledniciam, určite sa ho oplatí vidieť. Veľké parkovisko, nádherný hrad, nádherný areál s krásnym a rozľahlým parkom.

Rodinné vstupné pre štvorčlennú rodinu 15 eur a parkovanie zadarmo. V expozícii môžete vidieť napríklad aj originálnu posteľ Františka Vešeléniho z Radvanského kaštieľa, posteľ Márie Séčiovej – Muránskej venuše z radvanského kaštieľa je umiestnená v depozite múzea.

Hrad nechal postaviť Anton Fugger v roku 1537

Hrad vznikol po mongolskom vpáde v roku 1241 do Uhorska, v súvislosti s následným  zakladaním hradov za uhorského kráľa Bela IV. Dnes po pôvodnej stredovekej stavbe nenájdete ani stopy. Gotický hrad zanikol o pár storočí neskôr, keď sa ho rozhodol prestavať noví majiteľ Anton Fugger. Červený Kameň na začiatku 16. storočia získali Thurzovci a tí ho zakrátko predali svojim obchodným partnerom Fuggerovcom, s ktorými boli aj rodinne spriaznení.

„Rodina Thurzovcov patrila medzi najbohatšie rodiny  v Uhorsku, a ich partneri Fuggerovci boli najbohatšou rodinou v Európe.  Anton Fugger (1493 – 1560) bol majiteľom Banskobystrického mediarskeho podniku do roku 1546 a za peniaze získané na svetových trhoch za banskobystrickú meď – nechal postaviť na západnom Slovensku v roku 1537 jeden z najkrajších hradov na Slovensku,“

uvádza historik Vladimír Sklenka.

Unikátne hradné pivnice

 Výnimočné hradné pivnice budovali dvadsať rokov, v rozmedzí rokov 1538 – 1555. Majú šesť podlaží. Neviem, či sú pivnice na Červenom Kameni patria k najväčším v strednej Európe. Ukrýva priestory, ktoré si skutočne zasluhujú pozornosť. Tunajšie pivnice sa tiahnu pod južným krídlom, najväčšia z nich má neuveriteľnú dĺžku 72 metrov a výšku niekoľko desiatok metrov.

Masívne múry majú hrúbku štyri metre – neprenikne sem ani signál na mobil. V rohu jednej z pivníc sa zastavujeme pri kuse skaly červenkavej farby – vápenec obsahujúci železo má červenú farbu a od neho dostal hrad svoje meno.

Rodina Fuggerovcov ovládla hospodársky celú Európu

Vplyv rodiny Fuggerovcov siahal na európske kráľovské dvory, ovplyvňovali voľbu panovníkov, pápežov, fuggerovské banky, obchody, bane a manufaktúry sa rozkladali po celom kontinente. Za Jakuba Fuggera mal ich majetok  veľkú  hodnotu a Jakub Fugger je do súčasnosti považovaný za jedného z najbohatších ľudí na svete. Keď prevzal impérium jeho synovec Anton, majetok ešte vzrástol.

A to všetko aj vďaka slovenskej banskobystrickej medi a Banskobystrickému mediarskemu podniku. Anton Fugger mal na kúpu a prestavbu starého gotického hradu na úpätí Malých Karpát dobré dôvody – jeho podnikateľské aktivity sa obrátili aj na horné Uhorsko, dnešné Slovensko, bohaté na ťažbu drahých kovov, veď v tej dobe sme boli najväčším svetovým producentom medi na svete. Keď s Thurzovcami založil Fuggerovsko – Thurzovskú spoločnosť, získal monopol na trh s meďou.

Hrad Červený Kameň najmodernejším v Uhorsku vo svojej dobe

Anton Fugger panstvo s hradom kúpil v roku 1535 za vyše stotisíc uhorských zlatých. V dôsledku tureckého nebezpečenstva a obsadzovania Uhorska Osmanskou ríšou – Fuggerovci zamýšľali hrad premeniť na pevnosť zodpovedajúcu najmodernejším požiadavkám – pred konečným rozvozom sa mali v pevnosti deponovať zásoby medi z Banskobystrického mediarskeho podniku.

Z tohto dôvodu vznikli pivnice, ktoré dodnes obdivujeme. Hrad mal byť ohromným skladiskom. Podzemie a vlastne celý hrad chráni štvorica masívnych bášt spojených mohutnými múrmi, typické pre Červený Kameň. Renesančná pevnosť bola vo svojej dobenajmodernejšou v Uhorskom kráľovstve. Využívala najnovšie poznatky a bola dôkladne pripravená na obranu pokladu, ktorý sa v nej vraj skrýval.

Hrad mal dve predhradia a tri brány s padacími mostmi, v baštách stáli pripravené pušky a delá, jednotlivé strieľne prepájali podzemné chodby, takzvané kazematy, nechýbala vojenská posádka. V baštách vystavali aj moderný odvetrávací systém, ktorý odvádzal dym z výstrelov, inými prieduchmi sa zasa do kazemát dostával čerstvý vzduch.

Fuggerovci  hrad predali Pállffyovcom

Meď z Banskobystrického mediarskeho podniku sa v podzemných hradných skladoch nakoniec nikdy neocitla. Obchod padol jednak pre postup Osmanskej ríše a tureckú hrozbu, jednak pre dovoz kovov z novoobjavenej Ameriky. Neslúžili napokon na kovy, ale na tekuté poklady.

Červenokamenské panstvo zahŕňalo tridsaťdva dedín a oblasť poskytovala také dobré víno, že Fuggerovci si ho vyžiadali až do svojho rodného Ausburgu. Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať.

Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálffy, (ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945.

Po druhej svetovej vojne hrad vyhlásili za štátny kultúrny majetok. Dnes v múzeu nájdete pôvodnú pálffyovskú knižnicu s viac než dvetisíc zväzkami, zbierku obrazov, hradnú lekáreň, barokovú kaplnku, rytiersku sálu aj šľachtické salóny. Povesť sa viaže aj k podzemiu. V ňom sa nachádza hlboká, 120-metrová studňa, na jej dne sa trbliece hladina vody a žijú tu aj netopiere.

Mňa najviac potešil objav erbového kameňa s erbom Antona Fuggera a s rokom výstavby hradu 1537, ktorý bol pôvodne umiestnený nad vstupnou bránou do hradu. Ten sa nenachádza v rámci oficiálnej komentovanej prehliadky, ale v jednej z bášt, ktorá je voľne prístupná. Dokonca sa môžete pozrieť sami aj zákutiami chodieb v tejto bašte.