Vo štvrtok podvečer sa v parčíku pred banskobystrickým mestským úradom zišla asi stovka rodičov, detí a pedagógov neštátnych škôl v meste pod Urpínom. Prišli vyjadriť svoj občiansky protest proti návrhu VZN o dotáciách mesta na mzdy a prevádzku škôl a školských zriadení na území Banskej Bystrice, o ktorom bude rokovať mestské zastupiteľstvo v utorok 15.decembra.

Bystricoviny o tejto kauze informovali už 4.decembra a priniesli aj názory jednotlivých poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve. Súdiac podľa ohlasov čitateľov táto téma zaujala občiansku verejnosť a postupne aj ďalšie médiá.

Celé znenie predmetného všeobecne záväzného nariadenia…

Na verejnom zhromaždení vystúpilo niekoľko rečníkov z neštátnych škôl a dvaja mestskí poslanci Zdenko Haring s Beáta Hirt stojaci na strane zúčastnených rodičov a pedagógov. Mestský úrad zastupoval vedúci oddelenia školstva, športu a kultúry Stanislav Kútik. Ten musel čeliť hlasným argumentom prítomných rodičov detí z neštátnych škôl, ktorí sa cítia byť diskriminovaní návrhom VZN, ktoré rozdeľuje dotácie medzi mestské, cirkevné a neštátne školy s ich zariadeniami v pomere 100:88:53%. Snažil sa vysvetliť problém znením a dodržaním zákona, ale aj nepriaznivou situáciou mesta v príjmoch z podielových daní, ktoré sú zdrojom navrhovaných dotácií. Neštátnymi školami uvádzaných 53% dotácií je podľa neho vyššie. Ak sa v priebehu roka zlepší finančná situácia mesta, môže sa pristúpiť k prijatiu nového VZN.

Prítomných však jednoznačne presvedčili skôr argumenty pedagógov neštátnych škôl, ktorí tvoria aj petičný výbor. K účastníkom postupne prehovorili Aleš Štesko (neštátna škola Fantázia), viceprezident Asociácie súkromných škôl Róbert Tatár, Juraj Droppa (neštátna Škola u Filipa), Alexander Daško (neštátna umelecká škola Lavuta) i riaditeľka Centra voľného času na Fončorde Jana Babiaková.

V ich vystúpeniach zaznievali slová o diskriminácii neštátnych škôl napriek tomu, že rodičia 7.126 detí platia rovnaké dane štátu i mestu a štát prideľuje dotácie na žiaka mestám cez podielové dane. Ak prejde zverejnený návrh VZN, v 13 neštátnych školách a školských zariadeniach dôjde k prepúšťaniu zamestnancov, zníženiu kvality výučby a zvýšeniu školného. Tomu zodpovedali aj transparenty v rukách prítomných občanov s nápismi „Rovnosť šancí“, „Prečo nás trestáte“, „Dajme šancu všetkým ďeťom“. Zaujímavým zistením bolo, že ak sa školy delia na štátne a neštátne, ako vlastne rozoznáte na prvý pohľad, či to alebo ono dieťa je štátne alebo neštátne? Túto otázku položila jedna matka zástupcovi mesta ukazujúc mu svoju dcéru, žiačku neštátnej školy.

Na záver si cirka stopäťdesiat účastníkov protestného zhromaždenia posvietilo baterkami na budovu mestského úradu, kde sa práve zhromažďovali poslanci a hostia k slávnostnému vyhláseniu Ceny primátora osobnostiam mesta. Čím chceli dať najavo, že si na celú vec ešte určite _posvietia.“

Podľa zástupcov mesta je faktom, že v zmysle novely zákona č.596/2003 Z.z. sú obce povinné neštátnemu zriaďovateľovi prideliť dotácie na mzdy a prevádzku škôl alebo zriadenia v princípe podľa počtu žiakov k 15.septembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Výšku dotácie určujú obce na príslušný kalendárny rok prijatím VZN. Tá sa týka žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej alebo fyzickej osoby.

Obce sú povinné v rokoch 2010 a 2011 poskytnúť na žiaka cirkevnej školy a školského zariadenia dotáciu vo výške najmenej 88% z dotácie na žiaka školy a školského zriadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Zákon nehovorí o súkromných školách!

Mesto Banská Bystrica určilo výšku dotácie na žiaka prostredníctvom VZN v súlade so zákonom a v závislosti od objemu finančných zdrojov a objemu finančných prostriedkov poukázaných obci z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Školské zariadenia (nie školy) v meste Banská Bystrica, bez ohľadu na zriaďovateľa, budú mať vzhľadom na menej financií z podielových daní aj nižší rozpočet. Ak sa finančná situácia zlepší, môže sa to v priebehu roka odzrkadliť v novelizovanom VZN (bude prerozdelených viac peňazí).

Podľa hovorkyne primátora mesta Moniky Pastuchovej Mestský úrad v Banskej Bystrici s organizátormi protestu intenzívne komunikuje. Po rokovaní s prednostom MsÚ a vedením oddelenia školstva boli zástupcovia súkromných škôl a školských zariadení prizvaní aj na najbližšie mestské zastupiteľstvo 15.decembra. Pre TASR dodala: „Definitívne pridelenie financií školským zariadeniam v meste totiž závisí od jeho poslancov. Mesto nechce ísť voči súkromným zariadeniam likvidačným spôsobom. Do cesty sa mu však stavajú finančné obmedzenia, ktoré nemôže ignorovať.“

Juraj Droppa: Buď znížime kvalitu, alebo zvýšime poplatky

Rozhovor s Ing. Jurajom Droppom, zriaďovateľom prestížnej súkromnej Školy u Filipa v Banskej Bystrici a jedným z organizátorov protestu proti návrhu VZN:

Čo podľa Vás viedlo mesto Banská Bystrica v návrhu nového VZN o dotáciách pre školy a školské zariadenia na území Banskej Bystrice diferencovať financie takpovediac na úkor súkromných škôl?

Povinnosť vydať VZN, ktorým sa určí výška dotácií pre školské zariadenia vyplýva zo zmeny v legislatíve a od 1.1.2010 je to povinnosť mesta. Čo viedlo mesto k takému návrhu, ktorý diferencuje financie na úkor súkromných škôl, sa musíte spýtať predkladateľa návrhu. Ale jedno je isté. Pre mesto je výhodné mať na svojom území súkromné školské zariadenia. Na jednej strane poskytujeme pre občanov mesta služby, ktoré by malo zabezpečiť mesto. Na druhej strane, mesto dostane na nás peniaze z podielových daní, odkrojí si z nich koľko chce a použije na čo chce.

Je to v súlade so zákonom alebo sa týmto návrhom porušuje princíp rovnosti medzi školami vzhľadom na to, že rodičia žiakov sú rovnakí daňoví poplatníci mesta a štátu bez ohľadu na to, do akej školy či záujmového krúžku chodia ich deti?

Nie je to v rozpore so zákonom. Napokon ani v našich pripomienkach nenamietame, že návrh je protizákonný, ale hovoríme, že návrh porušuje princíp občianskej spravodlivosti. Nespravodlivosť zakladá už samotný zákon a nariadenie vlády, ale to na úrovni mesta nedokážeme vyriešiť. Mesto malo možnosť nespravodlivosť vyplývajúcu zo zákona a nariadenia vlády buď zmierniť, zachovať v tej istej miere alebo ju prehĺbiť. Mesto sa rozhodlo svojim návrhom nespravodlivosť ešte viac prehĺbiť. Mimochodom o zmenu zákona a nariadenia vlády sa neúspešne pokúšame už tri roky.

Okrem nespravodlivosti predložený návrh v sebe nesie podľa nás aj znaky diskriminácie. Zákon definuje diskrimináciu ako konanie, pri ktorom sa s osobou (napr. aj právnickou) zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať menej priaznivo, ako s inou osobou v porovnateľnej situácii. A dotáciami navrhovanými vo VZN dochádza k zvýhodneniu žiakov mestských škôl pred cirkevnými a súkromnými školami.

Myslíte si, že verejnosť a poslanci pochopia zmysel Vášho verejného protestu a petície?

Robíme všetko pre to, aby to pochopili.

Vaši oponenti tvrdia, že prevádzkovanie súkromných škôl je podnikanie ako každé iné, teda že podobné dotácie by potom mohli dostávať aj iní podnikatelia na území mesta vykonávajúci povedzme verejnoprospešnú činnosť. Je to tak?

Pokiaľ viem, všetky súkromné školy na území Banskej Bystrice sú neziskové organizácie. To znemená, že nie sú zriadené za účelom podnikania a dosahovania zisku. A ak aj nejaký zisk dosiahnu, zo zákona sú povinné tento zisk použiť na účel, pre ktorý boli zriadené – to znamená na prevádzku školy. Súkromné školy poskytujú občanom mesta služby vo verejnom záujme rovnako ako mestské alebo cirkevné školy. Nárok na dotáciu pre zabezpečenie týchto verejných služieb nám vyplýva so zákona.

V kuloároch sa hovorí aj o tom, že štátne či mestské dotácie sú bez dostatočnej kontroly a niektorí zriaďovatelia najmä školských zariadení bohato využívajú benevolentnosť zákona zakladaním množstva prevádzok po celom území Slovenska. Máte aj vy také informácie?

Vaša otázka má dve roviny: Ak si niekto v kuloároch myslí, že kontrolné mechanizmy sú nedostatočné, nech navrhne lepšie alebo iné. Prevádzkovanie školských zariadení je potrebné považovať za službu občanom. Ak je o takúto službu záujem, tak takéto zariadenia budú vznikať. Ak nebudú poskytovať kvalitné služby alebo budú svojich zákazníkov klamať a okrádať, tak zaniknú, lebo nebudú mať žiakov.

Aký vplyv má globálna hospodárska a sociálna kríza na prevádzkovanie súkromných škôl a školských zariadení?

Presne taký istý ako na mestské alebo cirkevné školy.

Čo sa môže stať, keď poslanci schvália 15.decembra pôvodnú verziu VZN bez zohľadnenia Vašich pripomienok?

V roku 2010 buď znížime kvalitu našich služieb alebo zvýšime poplatky od rodičov. Ak bude tento trend znižovania dotácii pokračovať, z dlhodobého hľadiska to môže znamenať zánik súkromných školských zariadení.

Ako budete ďalej postupovať?

Tak ako doteraz: kvalitnou prácou presviedčať verejnosť o svojej opodstatnenosti a občianskou angažovanosťou hájiť svoje práva.

Kam smeruje vývoj v oblasti školstva na Slovensku 20 rokov po novembri ´89, najmä čo sa týka neštátnych škôl a školských zariadení?

Vývoj po roku ´89 by som rozdelil na dve etapy. Do roku 2006 to bolo relatívne dobré. Nemali sme síce na ružiach ustlané, ale nikto nám aspoň nehádzal polená pod nohy a nesnažil sa nás zlikvidovať. Po nástupe súčasnej vlády nastal proces postupnej tichej likvidácie súkromných škôl – tzv. „salámovou metódou“. Nezmyselné sankcie v školskom zákone špeciálne len pre súkromné školy, možnosť zníženia normatívnych príspevkov platí len pre súkromné školy, diskriminácia detí a rodičov súkromných školských zariadení zníženými koeficientmi zápočtu podielových daní, oklieštenie právomoci súkromných škôl v nakladaní s príspevkami zo súkromných zdrojov, obmedzenie súkromných škôl pri odmeňovaní učiteľov. A teraz sa k tomuto vládnemu trendu pridalo aj mesto Banská Bystrica svojim diskriminačným nariadením.