Na Kalvárii na Urpíne majú vyrásť nové obytné vilky, názory na výstavbu sa rôznia. Zámer tvrdí, že budú rešpektovať pietny charakter miesta a zachová sa panoramatický výhľad z mesta na prírodnú scenériu Kalvárie so siluetou Urpína.

Kalvária na Urpíne má svoju pohnutú históriu. Vznik prvých kaplniek Krížovej cesty spadá ešte do 17.storočia, kedy do Banskej Bystrice prišli pátri z rehole Spoločnosti Ježišovej, V roku 1710 postihol mesto mor. Tí, ktorí prežili, neskôr postavili vrcholovú Kaplnku Božieho hrobu, ako kostolík s malým nádvorím a vysadili lipovú alej.

Až pri oprave v rokoch 1902-3 pribudol na Kalvárii kamenný podstavec so železným krížom a plastiky ukrižovaného Krista s postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Éra komunizmu v 20. storočí znamenala postupnú devastáciu Kalvárie, z kaplniek boli zničené všetky plastiky a z nádvoria všetky sochy.

Až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Rímskokatolícky farský úrad v spolupráci s mestom a Pamiatkovým úradom začali postupnú obnovu historickej Kalvárie. V roku 2008 mohol diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne otvoriť a požehnať zrekonštruovanú Kalváriu. Pri nej na úpätí Urpína pribudol nový kláštor, ktorý spravujú pátri z Rehole bosých karmelitánov. Autorom je banskobystrický architekt Jozef Frtús.

Pohľady na zdevastovanú a schátranú kalváriu na začiatku 90. rokov 20. storočia

Zrekonštruovaná kalvária v roku 2008

Toľko z histórie Kalvárie. A čo súčasnosť? Banskobystričanov trochu prekvapil zámer tunajšieho Biskupstva na svojich pozemkoch pod novým kláštorom postaviť vilkovú štvrť. Už na júnové mestské zastupiteľstvo by sa mali dostať zmeny a doplnky územného plánu v tejto časti mesta. Biskupstvo navrhuje zmeniť doterajší charakter územia občianskej a kultúrnej vybavenosti, pietneho priestoru a parkovej zelene pod kláštorom aj o bývanie.

Tým majú byť vilky s maximálne tromi podlažiami, ktoré by mali rešpektovať pietny charakter miesta a zachovať panoramatický výhľad z mesta na prírodnú scenériu Kalvárie so siluetou Urpína. Problémom je však pamiatkármi vyhlásené ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie národnej kultúrnej pamiatky Kalvárie, voči ktorému sa odvolalo Biskupstvo i mesto. Toto odvolenie podľa hovorkyne Biskupstva Zuzany Juhaniakovej stále rieši ministerstvo kultúry, čo znamená, že ochranné pásmo nie je právoplatne vyhlásené. Cirkev nepovažuje rezidenčné vilky za svojvoľnú architektúru, ich tvar a osadenie nenaruší pietny charakter miesta.

Lokalita ponúka prekrásny výhľad na mesto a okolie

V súčasnosti beží územné konanie na regulovanú výstavbu, ktoré podlieha aj rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu. Jeho riaditeľ Miroslav Sura pripúšťa zmenu územného plánu, keďže ochranné pásmo predstavuje v praxi skôr usmernenú výstavbu.

Niektorí architekti sú takpovediac trochu zaskočení tým, že práve cirkev v pozícii investora situuje bytovú zástavbu do citlivého miesta, ktoré by si podľa nich malo zachovať historický charakter pamiatkovej rezervácie so svojím nezameniteľným duchovným rozmerom. Nehovoriac o tom, že s takouto zmenou nepočíta ani koncept nového územného plánu mesta. Možno to prekvapuje aj tradičných odporcov nových stavebných investícií v meste, obzvlášť keď sa nejedná o štandardného súkromného stavebného investora, ale cirkev a bytovej zástavbe má ustúpiť aj časť zelene so starými náletovými drevinami.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, ktorý názor napokon zvíťazí. Verejná diskusia o tomto investičnom zámere zatiaľ prebieha na kultivovanej úrovni, čo je vzhľadom na doterajšie skôr opačné skúsenosti v Banskej Bystrici celkom príjemným zistením.