Made in Slovakia, mnohí si stále pamätáme kampane typu “kupujme slovenské výrobky” a ďalšie. Uvedomujeme si, že takouto kúpou v čase hospodárskej krízy podporujeme slovenský trh? Alebo sme patrioti iba vtedy, ak sa našim hokejistom darí na Majstrovstvách sveta?

Írsko podobne ako Slovensko majú niečo spoločné. Obe krajiny postihla po výraznom ekonomickom raste vinou hospodárskej krízy recesia, z európskych tigrov sa načas stávajú tiché mačky. Ale to je viac-menej problém celej Európskej únie, takže nedeje sa nič nepredstaviteľné. Všetci máme zrazu rovnaké problémy.

Niečo nás však predsa len odlišuje – lokálpatriotizmus ako opak slova nacionalizmus. V čom sa to prejavuje? Napríklad v tom, že obyvateľ pobrežného mestečka Waterford na juhu Írska, ktorý denne nakupuje potraviny v rovnakom obchode, sa v krízovom období správa na naše pomery takmer neštandardne. Spytuje sa predavačky, či to kura, alebo hovädzie je z domáceho waterfordského chovu, alebo z inej oblasti Írska, či nedajbože z Anglicka. Ak je domáce, neváha ani na okamih a kúpi ho napriek tomu, že tie z dovozu sú o desiatky centov lacnejšie. Darmo, Ír sa nezaprie ani počas krízy. Asi to má v génoch.

A čo u nás na Slovensku? Podľa ekonomických analytikov počas posledných mesiacov výrazne stúpli nákupy Slovákov v susedných krajinách. Z malého cezhraničného styku sa stal „veľký” biznis. Kríza-nekríza, šrotovné-nešrotovné, Slovač jazdí ostošesť s prázdnymi kuframi svojich áut do susedných krajín a s plnými naspäť. Z Česka, Poľska a Maďarska sa stali pre našich spoluobčanov lacné supermarkety.

Dôvod je prostý – výrazne nižšie ceny ako u nás, najmä kvôli oslabeniu okolitých mien voči euru. Ale to tu bolo v menšom aj predtým. Nehovoriac o tom, že nákupné cesty Slovákov často vedú aj do susedného Rakúska s rovnakým eurom ako u nás, lebo sa to oplatí.

Aký to paradox s toľko proklamovanou slovenskou národnou hrdosťou. Mnohí z nás dokážu nadávať na Maďarov, či Čechov, ale keď zlacnie nejaký tovar, potichu rýchlo bežíme do Brna alebo Budapešti na nákup. Málokoho z týchto obchodných turistov vtedy zaujíma, či nás ohrozujú nejakí extrémisti zo susedných štátov, či miesto slovenskej nepodporujeme susedné ekonomiky a obchodníkov na úkor našich. Pritom zrovnateľné výrobky so značkou Made in Slovakia sú často kvalitnejšie ako tie, na ktoré míňame benzín k našim susedom. Rozhoduje iba jediná karta – platobná, voči ktorej je aj tá „maďarská” iba slabým odvarom.

Darmo, Slovensko nie je Írsko, máme rozdielnu históriu hlboko zapísanú kdesi v našich mysliach. Dolu Váhom, či Hronom ešte pretečie mnoho vody, aby sme napriek všetkému boli naozaj hrdými Slovákmi tak, ako sú Íri hrdí na svoju vlasť, nech sú roztrúsení aj kdekoľvek vo svete. To sa prejavuje aj v týchto zlých časoch na spomenutom príklade kupovania domácich výrobkov. A deje sa to bez toho, aby vláda zavádzala nejaký protekcionizmus.

Niečo by sme s tým mali robiť, aby lokálpatriotizmus nebol iba prázdnou nálepkou pre skrývaný nacionalizmus. To nevyrieši žiadna vláda ani parlament, musíme začať každý od seba. Čo však môžu urobiť naši politici preto, aby sme aspoň začali o tom pozitívne premýšľať? Prestať so žabomyšími straníckymi vojnami a začať sa správať zodpovedne voči všetkým občanom na Slovensku bez rozdielu veku, pohlavia, rasy, či národnosti. Tak ako to máme napísané v Ústave. To platí aj pre našu ekonomiku, kvalitné slovenské výrobky z toho nevynímajúc. Ozaj, akú šunku, víno, ovocie či zemiaky ste si kúpili na Veľkú noc?