Dejú sa okolo kontroverzného „vodcu“ Kotlebu podozrivé veci? Už aj nestranný pozorovateľ začína vnímať dianie okolo Kotlebu ako šikanu zo strany polície. Po zásahu polície v Šarišských Michaľanoch sú internetové diskusie plné podporných stanovísk pre nacionalistov a tzv. extrémistov.

V úvode mi dovoľte upozorniť, že som liberál a odmietam akékoľvek extrémy, rovnako ako všetky totalitné praktiky. A o nich to práve bude.

Ak sa opýtate, či táto téma patrí na regionálny infospravodaj Bystricoviny.sk, odpoviem áno. Marián Kotleba, ktorý sa vďaka senzáciechtivým médiám stáva celebritou ako zo súťaže Big Brother je predsa Banskobystričan, v Banskej Bystrici je aj sídlo Slovenskej pospolitosti. Heslo „Big Brother is watching you!“ zo slávneho románu George Orwell-a s názvom 1984 by sem celkom sedelo. Kotlebu má pod drobnohľadom polícia i médiá.

Kotlebova kariéra a´la Big Brother začala prvými medializovanými informáciami o vtedy politickej strane Slovenská pospolitosť, ktorú Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 18. januára 2005. Témou dňa v médiách sa stali uniformy ich členov pripomínajúce uniformy Hlinkovej gardy z čias druhej svetovej vojny. Potom niekoľko tvrdších zákrokov polície, ale stále v norme. Fyzické zásahy polície voči pochodujúcim uniformovaným mladíkom sa zmiernili, keď sa na ich pochody začali zbiehať médiá vo veľkom a čakali len na konflikt. Polícia si rýchlo uvedomila, že sú aj jednoduchšie spôsoby, ako sa vysporiadať s čoraz známejšou stranou s prívlastkom extrémistická. Hľadali a našli. Politickú stranu Slovenská pospolitosť zakázal Najvyšší súd pre nezlučiteľnosť jej činnosti s Ústavou SR.

Strana, v ktorej sa Kotleba nechal oslovovať „vodcom“ pritiahla väčšiu pozornosť médií, ako fungujúca Slovenská ľudová strana, či Slovenská národná jednota, ktoré sa tiež hlásia k slovenskému vojnovému štátu. Ich členovia, hlavne dôchodcovia, nie sú pre nikoho nebezpeční a preferencie týchto strán sa pohybujú na úrovni 0,1 %. Pospolitosť za krátky čas svojej existencie pochodovala v uniformách, s fakľami v rukách, Rómovia utekali do lesa. Kritizujú vládu, mimovládky, ba dokonca aj Slotovych národniarov z SNS. Nečudo, že záujem médií sa dostavil, veď Mariána Kotlebu pravidelne pri aktivitách „pospolitosti“ pacifikuje polícia.

Chronológia mediálne známych aktivít Pospolitosti:

Rok 2005: Podnet na rozpustenie SP – NS podala generálnemu prokurátorovi Slotova SNS

14. marec 2006: Politická strana Slovenská pospolitosť bola rozpustená rozhodnutím Najvyššieho súdu a vyradená z registra politických strán. Členovia pokračujú v činnosti v rovnomennom občianskom združení.

29. august 2006: – Kotleba a 15 priaznivcov sa pokúsilo dostať na centrálne oslavy SNP
v Banskej Bystrici. Zatkla ho polícia z dôvodu pokusu o narušenie osláv.

6. september 2006: Riaditeľ Osemročného športového gymnázia, kde Kotleba učil, M. Beňačka rozhodol o preradení Kotlebu na miesto správcu siete. Napriek politickým tlakom uviedol, že na rozviazanie pracovného pomeru s Kotlebom nie je zákonný dôvod.

12. november 2008: Ministerstvo vnútra rozpustilo aj občianske združenie Slovenská pospolitosť

23. december 2008: – Slovenská pospolitosť podala trestné oznámenie na ministra vnútra Roberta Kaliňáka pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa dopustil protiprávnym rozpustením o.z. Slovenská pospolitosť.

14. marec 2009: Kotleba zatknutý na zhromaždení, na ktorom extrémisti oslavovali vznik 1. slovenského štátu za pozdrav „Na stráž!“. Následne po niekoľkých hodinách prepustený na slobodu. Obvinili ho z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, o tri mesiace stíhanie za pozdrav „Na stráž“ zastavili.

1. júl 2009 Najvyšší súd SR uznal, že rozhodnutie ministra vnútra Roberta Kaliňáka bolo nezákonné a neboli splnené zákonné podmienky na rozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť. Hovorca Ministerstva Erik Tomáš sa pre médiá vyjadril, že Ministerstvo vnútra SR znovu rozpustí občianske združenie Slovenská pospolitosť, pretože neupustilo od svojej nezákonnej činnosti.

8. august 2009: Zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch skončilo zatknutím Kotlebu, tvrdým policajným zásahom voči účastníkom a trestným obvinením za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Toho sa mal Kotleba dopustiť v prejave, na ktorom okrem iného uviedol aj tieto slová: „aby už nedochádzalo k zmrzačeniu ďalších ľudí, ďalších Slovákov, ďalších obyvateľov Slovenskej republiky cigánskymi hordami…“, „vzhľadom nato, že cigánska kriminalita a neprispôsobivé hordy pripravili o zdravie…“, „predseda tejto národnej strany sa zastal Slovákov týraných cigánskymi hordami, namiesto toho kritizuje ako sa k cigánom správame…“, „kedy sa bráni nejaký občan Slovenskej republiky proti cigánskemu útoku a je pri tom zranený, prípadne zabitý…nikto nehovorí o rasovom podtexte..“, Následne po niekoľkých hodinách prepustený na slobodu. (Zdroj: Trestné oznámenie na Mgr. Kotlebu uverejnené na webstránke Sl. pospolitosti). Kto sa ohradil, že ak chceme právny štát, nech platí sloboda slova pre každého bez rozdielu? Stíha generálna prokuratúra Jána Slotu za jeho častovanie Rómov?

[youtube qEiJHbxkXj8]

Toto video videlo na portáli youtube už takmer 50 000 ľudí.

Polícia použila pelendreky a vodné delá, demonštranti kamene.

14. august 2009: Pochod proti násiliu v Prešove sa zaobišiel bez násilia. Kotleba sa ho nezúčastnil.

16. august 2009: Kotleba na námestí v Ružomberku po akcii SNS slovne pred médiami napadol podpredsedníčku SNS Annu Belouvsovovú. SNS označil za privatizérov a „už dávno nie národnú stranu“.

22. august 2009: Krompachy. Protestné zhromaždenie proti rómskej kriminalite prinieslo skutočne totalitné praktiky polície. Ak ste náhodou cestovali autom smerom na východ Slovenska, mohlo sa stať, že vás policajti zastavili aj desať krát. Ak zistili, že očividne ide o mladú rodinku na výlete, pustili vás bez toho, aby ste otvorili okno auta. Očividne šlo o opatrenie polície, aby sa čo najmenej extrémistov do Krompách vôbec dostalo. Niekoľkým autobusom, ktoré viezli extrémistov, ale stále občanov tohto právneho štátu, zastavila polícia a autobusom odobrala evidenčné čísla. Polícia zastavovala aj bežné linkové autobusy a priamo pred mestom každé vozidlo, ktoré tadiaľ prechádzalo. Zmenené bolo údajne aj dopravné značenie, v okolí Krompách sa objavili nové zákazy vjazdu autobusov, na cestách sa (v sobotu!) zjavili pojazdné stanice technickej kontroly, v Krompachoch dokonca nezastavovali niektoré vlaky. Ráno zadržali kukláči v Banskej Bystrici Kotlebu a obvinili ho z hanobenia rasy, národa a presvedčenia.

29. august 2009: Turzovka. Protest prebehol bez problémov, napriek ďalšiemu niekoľkonásobnému legitimovaniu, policajtom prezlečeným v „skinheadskom“ oblečení a monitorovaním kamerami.

4. september 2009: Kotleba na ceste do Martina spôsobil dopravnú nehodu. Nič zaujímavé by na tom nebolo, keby nenarazil do policajta. Na mieste mu zadržali vodičské oprávnenie a obvinili ho z ublíženia na zdraví. Vo videorozhovore pre TV JOJ, ktorá bola na mieste podozrivo rýchlo (pravdepodobne jej dal echo niekto z miesta činu, teda Kotleba, alebo polícia, prípadne išlo o „posunutie informácie za peniaze“). „Možno, že to je kvázi náhoda“, zopakoval pre TV JOJ Kotleba po autonehode slová policajného viceprezidenta Jankoviča, ktoré vyslovil v súvislosti so zadržaním Kotlebu skoro ráno v deň protestu v Krompachoch. Kotleba na mieste v rozhovore s novinármi uviedol, že „policajt aj s pani, ktorá sedela v aute vyzerajú byť v poriadku, takže asi sa nikomu nič nestalo.“ Viac sa téme médiá nevenovali, až na druhý deň aktualizovali svoje správy o tom, že policajt má zlomené rebro a jeho manželka utrpela zranenie krčnej chrbtice.

5. september 2009: Pochod v Krompachoch si chceli „extrémisti“ zopakovať, prísť mal aj Kotleba. Bývalý vodca Pospolitosti na demonštráciu neprišiel. V Banskej Bystrici ho skoro ráno zadržali kukláči. Rečníci na zhromaždení napádali vládu, že nerieši problém cigánskej kriminality. Riešenia však neponúkli. Pochody majú podľa vyjadrení predstaviteľov Slovenskej pospolitosti pokračovať.

„Vodca Pospolitosti Kotleba hrdinom dňa“

Tak znel nadpis článku politika a podľa môjho názoru momentálne najväčšieho populistu Richarda Sulíka v Hospodárskych novinách. A žiaľ mal pravdu. Kým „Kotlebovci“ pochodovali v uniformách a kládli vence k Tisovmu hrobu, sympatie verejnosti nemali. V Šarišských Michaľanoch však reagovali na konkrétny prípad neúnosnej kriminality Rómov.

„Extrémisti“ podporovaní domácim obyvateľstvom sa pre Packu stali v auguste neriešiteľným problémom a polícia 8. augusta tento akýsi morálny súboj s extrémistami nezvládla. „Čajka z polície v šerifských čiernych okuliaroch povedala, že situáciu majú pod kontrolou, čo malo zrejme znamenať, že miestni bieli schytajú tiež,“ píše okrem iného Sulík vo svojom komentári reagujúcom na udalosť. Policajti, aj ťažkoodenci však konajú podľa príkazov z hora. Ak by vláda skutočne problémy s rómskou minoritou riešila aspoň minimálne, Pospolitosť by nemala priestor na manévrovanie. Pritom to bol práve Robert Fico, kto v roku 2000 navrhol tzv. farmársky zákon a otvorene hovoril o rabujúcich hordách Rómov na východnom Slovensku. Slotove reči o malom dvore a veľkom biči, ktoré hovorí dookola už nikto nevníma.

Koľká symbolika: Slovenská zástava pošliapaná slovenskou políciou…

Brutálne potlačené zhromaždenie vyvolalo v médiách vlnu ohlasov a tentokrát sa časť médií postavila práve na stranu Kotlebu a jeho prívržencov. Diskutujúci na internetových portáloch sa vo väčšine prípadov zhodli: „Kotlebovi v žiadnom prípade nefandíme, ale toto polícia poriadne prehnala. „Prípad 17 ročného chlapca, ktorého v Michaľanoch zatkli, hoci jeho rodičia potvrdili, že počas pochodu bol doma a v čase úteku demonštrantov cez sídlisko vyšiel pred panelák je poľutovaniahodný. Videá brutálne dobitých demonštrantov, ktorí často nemali ani osemnásť tiež.

Nesprávny prístup polície, nezvládnutá psychológia

Polícia sa mala už v úvode na demonštrantov úplne vykašlať, nenápadne ich monitorovať a byť pripravená na možný zásah. V Michaľanoch chrániť vystrašených Rómov, nie biť hlava-nehlava „Kotlebovcov“, i miestnych. Vyjadrovať sa v štýle „dáme náckom na papuľu…“ tiež nepatrí do úst prezidenta polície a je možno vyvolaná tlakom väčším ako si myslíme. Perzekúcie, nasadzovanie agentov a provokatérov do davu Kotlebovcov situáciu iba vyhrotí. Mladým rebelom sa totiž viac páči adrenalín v podobe súbojov z políciou, ako pokojné protesty. Ak by si polícia demonštrantov jednoducho nevšímala a nesnažila sa dokazovať si svoju silu na poväčšine teenageroch, ktorých to raz prejde, situácia by bola niekde úplne inde. Eufória z protestov by v prípade, že by sa všade prešli mestom a nič zvláštne by sa neudialo, čoskoro opadla a postupne by sa jej zúčastňovalo menej ľudí. Ani väčšina skalných protestujúcich pravdepodobne nemá na to, aby (obrazne povedané) v piatok cestovala do Turzovky, v Sobotu do Krompách a v nedeľu do Veľkého Krtíša. Stále len nosiť vlajky, nechať sa kontrolovať, či zadržať políciou a ešte aj platiť cestovné, to baviť nikoho dlho baviť ani nemôže.

A zhrnutie na záver?

Nejde o to, či je Kotleba dobrý, či zlý. Nejde o to, či sú to extrémisti, alebo nacionalisti. Sú mi ukradnutí aj s ich pochodovaním hore-dolu. Ide hlavne o to, že polícia začala používať totalitné praktiky, a to sa nepáči ani najtvrdším odporcom Pospolitosti. Zadržiavanie, sledovanie, odpočúvanie, odoberanie ŠPZtiek, prehľadávanie vozidiel, fotenie a kamerovanie účastníkov demonštrácií i ich podporovateľov z radov občanov, neustále obvinenia z rôznych trestných činov (za ktoré napríklad Kotleba nebol ešte ani raz právoplatne odsúdený) a otázniky v súvislosti s jeho poslednou autonehodou sú varovným prstom, kam až je polícia schopná zájsť v prípade, že sa jediný občan stane nepohodlným! Niekde je asi problém, ak sa napríklad na portáli tvnoviny.sk objavujú zväčša komentáre podporujúce človeka, ktorý sa nechá oslovovať „vodca“, napríklad: „Ľutujem pána Kotlebu, že sa zrazil akurát s policajtom, pretože nemá žiadnu šancu. To čo sa dá, to všetko navalia na neho. Viem to z vlastnej skúsenosti“, alebo: „tá sledovačka nebola až taká nenápadná, keď do neho ešte aj drbli…“.

„Chcem, aby bol štát k neonacistom tvrdý. Na druhej strane si však štát ani obce nemôžu dovoľovať niečo také ako v Michaľanoch. S rovnakými argumentami o „nepovolených“ zhromaždeniach raz môžu zakročiť aj proti občanom v akejkoľvek inej veci, ktorá sa netýka útokov na práva iných,“ napísal na svojom blogu dokonca aj novinár a (niekedy až fanatický) odporca tzv. nacionalistov Sergej Danilov.

Žiaľ toto nie je rok 1968…

Slobodu si cenia pamätníci totalitného režimu spred 20 rokov, rovnako ako mladí ľudia dennodenne konfrontovaní s rôznymi praktikami policajného zboru. Čoskoro si pripomenieme 20. výročie Nežnej revolúcie. Majme oči otvorené, niečo zhnité smrdí v štáte dánskom…