Tak po poslancoch mestského zastupiteľstva budú mať v Banskej Bystrici aj mestskí úradníci svoj vlastný etický kódex. Aspoň taký je zámer primátora mesta Petra Gogolu.
14. januára o tom informovala agentúra SITA, pre ktorú sa primátor Peter Gogola vyjadril nasledovne: „Chcem, aby bola pomenovaná nejaká norma, podľa ktorej možno hodnotiť správanie zamestnancov. A to voči klientom, občanom a aj voči ostatným zamestnancom na pracovisku navzájom“.
Správanie úradníkov by posudzovala etická rada zložená zo zamestnancov MsÚ. Tá by v prípade závažného porušenia etického kódexu konkrétnym úradníkom dávala odporúčania primátorovi na riešenie porušenia pracovnej disciplíny. Predstava primátora je taká, že by sa etický kódex stal súčasťou pracovných zmlúv zamestnancov úradu, čo však ešte musia posúdiť právnici, vyjadria sa k tomu aj odborári a samotní zamestnanci.
Etický kódex mestského úradníka by teda na rozdiel od etického kódexu poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý prijal banskobystrický parlament v marci 2009 a dodnes zapadol prachom, mal byť právne záväzný.
Nápad je to síce dobrý, veď kto z nás, občanov by sa nepotešil ochotným, ústretovým a usmiatym úradníkom, ktorých cieľom je občanovi pomôcť, nie ho šikanovať a posielať od dverí k dverám byrokratického aparátu zvaného úrad. V bežnom živote a pri jeho praktickom uplatnení však môže takýto kódex naraziť na vážne úskalia, vyvolať medzi ľuďmi na úrade strach, podozrievanie a udavačstvo. Žijeme predsa na Slovensku…
Predstavte si situáciu, že úradník A nemá rád úradníka B. Ale má kamaráta občana, ktorý príde k úradníkovi B s úradnou záležitosťou a vyvolá konflikt, z ktorého obviní tohto úradníka. Celá záležitosť sa dostane na etickú komisiu, v ktorej zhodou okolností sedí úradník A. Komisia posúdi vec tak, že úradník B sa voči občanovi nechoval eticky a navrhne primátorovi, aby voči úradníkovi B vyvodil zodpovednosť v podobe písomného upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Vyvstáva aj otázka, či nižšia právna norma – etický kódex, ktorá sa má stať súčasťou pracovnej zmluvy, môže sprísniť pracovné podmienky zamestnancov dané vyššou všeobecne záväznou právnou normou – Zákonníkom práce. Môže sa etický alebo morálny kódex postaviť nad zákon? Na pohľad to síce môže budiť dojem akéhosi biča na úradníkov v prospech občanov, čo vyzerá navonok populárne, ale v konečnom dôsledku sa celé riešenie môže zvrhnúť na nesprávne a neúčinné.
Inými slovami – môžeme vôbec chýbajúcu etiku a morálku verejných činiteľov, či úradníkov vynucovať nejakými formálnymi právnymi normami? V spoločnosti sa morálka a etika stanovuje dlhoročnými skúsenosťami zo života, ktoré sa napokon uplatnia vo forme všeobecne uznávaných pravidiel správania sa a dobrých mravov medzi ľuďmi. Tie všetci prirodzene rešpektujú a ich porušovateľov verejne pranierujú. Rýchlo a účelovo pripravené nové pravidlá hry na meranie kvality morálky a etiky môžu skĺznuť do formalizmu a úplne minúť sledovaný cieľ.
V blahej pamäti nech zostane vystúpenie poslanca – novinára Ľubomíra Motyčku pri schvaľovaní etického kódexu poslancov mestského zastupiteľstva v roku 2009. Tento dokument prirovnal k morálnemu kódexu budovateľa socializmu. „Za bývalého režimu zo strachu o svoju budúcnosť ho schvaľovali aj tí, ktorí s ním nesúhlasili. Ja sám si dôsledky pokrivenej komunistickej morálky užil po roku 1968 a som rád, že dnes sa nikto nemusí báť slobodne povedať svoj názor,“ povedal tento poslanec a opustil rokovaciu miestnosť. Urobil tak na protest proti politikárčeniu navrhovateľov, ktorí podľa jeho slov pokojne špinili na niektorých svojich kolegov a účelovo moralizovali v médiách, čo im prinášalo politické body medzi občanmi. Za tento otvorený postoj proti formalizmu ho nazval jeho vtedajší kolega – poslanec Michal Bucek „frajerom medzi slušnými ľuďmi“.
Nechceme zbytočne moralizovať, či vynášať predčasné súdy nad ešte neprijatými právnymi normami, akou má byť etický kódex banskobystrického mestského úradníka. Iba sme si dovolili zaloviť v krátkej i dlhšej pamäti ľudí, ktorí s tým majú veľmi praktické skúsenosti. Zároveň tak upozorňujeme na možné, hoc aj nechcené problémy pri uplatňovaní podobných „na mieru ušitých“ etických, či morálnych kódexov v reálnom živote. Nemali by sme zabúdať, že to staré známe „aj tie najčistejšie myšlienky môžu dláždiť cestu do pekla“ nestráca na svojej aktuálnosti ani viac ako dvadsať rokov po novembri 1989. Preto radšej dvakrát merať, ako raz strihať.
Zdroj: Bystricoviny.sk (Miro Toman)