V komentári „na odľahčenie“ rozoberá Miroslav Moravčík českých umelcov, ktorí vyzvali k bojkotu českého bulváru.

Po politickej zmene vlády zažíva Česko ďalšiu zmenu. Tentoraz nie politickú, ale kultúrnu. Známi českí umelci na čele s hercom Markom Vašutom a spisovateľom Michalom Vieweghom iniciovali petíciu proti nevyberavým praktikám bulvárnych médií a vyzvali ostatných umelcov k bojkotu českého bulváru. Senátor a herec Tomáš Topfer chce dokonca túto petíciu predložiť českému senátu, hoci vyhliadky na jej reálny úspech sú minimálne.

No čo už, sloboda a zodpovednosť sú dvomi stranami tej istej mince s názvom demokracia. Faktom je, že k demokracii patrí aj slobodné vyjadrovanie a šírenie názorov, ktoré by zasa na druhej strane nemali zasahovať do práv a slobôd iných ľudí. Kým v serióznych médiách toto platí bezo zbytku vrátane používania pravdivých informácií, bulvár sa správa ako agentúra JPP a tak ho treba aj brať. Pravda až do chvíle, kým neprekročí istú nepísanú hranicu prípustného a niekomu bezdôvodne neublíži.

Zákon pamätá aj na takéto prípady, ibaže ich posudzovanie podľa českých umelcov zväčša končí údajným verejným záujmom, ktorý musia celebrity uniesť. Pritom skutočne viditeľným je finančný záujem bulvárnych vydavateľov. Keďže však bulvár je neodmysliteľnou súčasťou showbiznisu, vďaka čomu sú celebrity v kurze, mala by existovať nejaká vzájomne rešpektovaná etická hranica, za ktorou je to už len obyčajný nevkus, vulgárnosť, bezohladnosť a novinársky hyenizmus. Dokáže to však niekto v tejto multimediálnej informačnej spoločnosti správne určiť?

Nesporne zaujímavý problém, ktorý určite nie je len českým špecifikom. Niekto si možno povie, majú tí umelci problémy. Nás trápi hospodárska kríza, ľudia prichádzajú o prácu a ekonomika padá, tak riešme tento problém a nie nejaké bulvárne plátky. To je pravda, ale predsa len, nie je to tak trochu aj o nás, „necelebritách“ alebo ak chcete „obyčajných ľuďoch“?

Koľkí z nás „obyčajných ľudí“ doslova „žerú“ bulvár v novinách, časopisoch či televíziách. Ten sa aj v čase hospodárskej krízy stáva vítaným únikom z reality všedného dňa. Dokonca už preniká aj do niektorých inak serióznych médií, stáva sa doslova dennou potravou pre čitateľov a divákov, ktorí tak pomáhajú zvyšovať obrat a sledovanosť niektorých vydavateľov novín či majiteľov televíznych staníc.

Bulvár už dávno prenikol aj do najvyššej politiky. Niektorí verejní činitelia mu ľahko podľahnú i v čase krízy riadiac sa heslom, že ľudia vždy potrebujú chlieb a hry, tak nech si ich majú. Pravda až dovtedy, kým to nezasiahne ich vlastné preferencie alebo záujmy. Potom nasledujú žaloby a súdne spory s bulvárom, vo vzduchu lietajú milióny. Ale kto pred bulvárnymi praktikami ochráni nás „obyčajných ľudí“?

Keď sa to tak vezme, potrebujeme vôbec nejakú špeciálnu zákonnú ochranu pred bulvárom? Veď tých vulgárností, špinavostí a nevkusu okolo nás je dosť aj bez bulvárnych médií. Jeden aby sa z toho zbláznil…