Po všeobecnom vzrušení z minulého týždňa, kedy sme v druhom kole volili prezidenta, začal veľkonočný týždeň novým hitom – druhým kolom šrotovného. Vyzerá to tak, že vládou uvoľnených 22,1 milióna eur, ktoré by malo stačiť šrotujúcim na nákup viac ako 20 tisíc nových áut do ceny 25.000 eur, sa minie do troch dní.

Pred šrotoviskami sa tvoria dlhočižné rady Slovákov, ktorí chcú počas krízy využiť možno poslednú príležitosť k tomu, aby ušetrili dve tisíc eur pri kúpe nového autíčka. A tak sa lúčia so svojimi viac ako desaťročnými domácimi miláčikmi, ktoré by ešte v kľude mohli jazdiť po našich cestách. Veď nevyužiť takúto výhodnú akciu by bol asi hriech. Tak hor sa na šrotovisko, aby sme to stihli, lebo dopyt zjavne presahuje ponuku. Horúčka rastie, na preplnených vrakoviskách v Žiari, Banskej Bystrici či v Podbrezovej končia popri starých škodovkách aj celkom zachovalé značky svetových výrobcov…

Hoc ide Veľká noc, šrotovné má prednosť pred nákupom údeného či iných pochutín pre kúpačov a šibačov. Pre tých skôr narodených to môže tak trochu pripomínať éru socializmu. Aj vtedy sa muselo stáť nielen na banány a mandarínky, ale poradovníky boli aj na autá. Pravda dnes je to predsa len o niečom inom. Áut je dostatok, ibaže hospodárska kríza postihla okrem USA aj celú Európsku úniu vrátane Slovenska.

Keďže naša proexportne orientovaná ekonomika je závislá najmä od automobilového priemyslu, ktorý zasiahla kríza v prvej vlne, malo by šrotovné povzbudiť odbyt áut na európskom trhu a tým aj ich výrobu, v neposlednom rade pomôcť aj životnému prostrediu. K tomu kroku pristúpila väčšina európskych vlád a až čas ukáže, či a komu to pomohlo.

Názory sa rôznia. Faktom je, že kým na Slovensku, kde sa vyrábajú skôr autá vyšších tried a bratislavský Volkswagen dočasne zastavuje výrobu, česká Škoda aj bez šrotovného u našich susedov nestíha vyrábať lacnejšie modely. Hovorí sa o európskej solidarite aj o tom, že štát na tom vďaka DPH neprerobí, hoci nateraz zarobia na tom hlavne predajcovia, uvidíme. Ozývajú sa aj podnikatelia z iných odvetví národného hospodárstva postihnutých krízou, že by tiež privítali podobné stimuly. Celá Európska únia vrátane USA musí hľadať odpoveď na otázku, či štát má v čase krízy pomáhať plošne všetkým postihnutým alebo iba vybraným skupinám najviac zasiahnutých krízou bez toho, aby vnášal do toho protekcionizmus.

V každom prípade je to len jeden z pokusov, ako eliminovať dopady krízy na naše hospodárstvo a podporiť aj takýmto spôsobom spotrebu či výrobu. Tie zásadnejšie kroky, ako sa zdá, nás však ešte len čakajú. Prepad príjmov v štátnom rozpočte najmä vo výbere DPH a zrejme aj nižšie zisky podnikateľov kvôli nižšej výrobe a obchodu, nižšie výbery poistného do sociálnej a zdravotných poisťovní z dôvodu nárastu nezamestnanosti zrejme vyvolajú razantnejší postup vlády i samospráv. Povinné šetrenie vo vlastných radoch asi stačiť nebude, rovnako ako prípadné ďalšie kolá šrotovného.

Po Veľkej noci bude teda ešte horúco. Podľa vývoja situácie na trhu sa zdá, že nielen kvôli intenzívnemu jarnému slniečku. Napriek všetkému by nám trochu optimizmu mohli dodať jarné sviatky a prebúdzajúca sa príroda. Aspoň na malé nadýchnutie sa (aj bez šrotovného).