Zrejme každý človek má záujem, aby vo veciach verejných panovala transparentnosť, zrozumiteľnosť a diali sa bez korupcie. Aj v boji za tieto občianske hodnoty však musia platiť jasné pravidlá hry.

V demokracii by nemali byť dôležité iba dosahované ciele, ale aj spôsoby, ako sa k nim dopracujeme. Preto by sa v našom každodennom živote mala zachovávať aj istá nepísaná hranica seriózneho politického, či občianskeho boja – slušnosť. Pre niekoho maličkosť, ale práve z maličkostí sa rodia veľké veci.

V poslednej dobe akoby táto ľudská hodnota načisto vymizla z nášho verejného života. Zdá sa, že neslušnosť prenikla aj do komunálnej politiky v meste pod Urpínom. Dokonca sa objavila aj medzi tými, ktorí sa pasujú do pozície strážcov čistoty procesov v miestnej samospráve. Jedným z nich je nezávislý poslanec banskobystrického zastupiteľstva Vladimír Pirošík, advokát tretieho sektora a spolupracovník Transparency International. Klobúk dolu pred jeho návrhmi na transparentné nakladanie s majetkom mesta, alebo lepšiu informovanosť občanov o činnosti mestskej samosprávy. Ibaže niekedy to vyzerá tak, akoby mu nešlo iba o vec, ale skôr o vlastnú mediálnu prezentáciu pred voličmi. Jav, ktorí na Slovensku nie je cudzí asi žiadnemu politikovi.

Nevedno, prečo sa do verejného vystupovania tohto poslanca v poslednej dobe dostávajú aj osobné útoky na ľudí, ktorí nezapadajú do jeho vzorca morálky a etiky, hoci pritom neporušujú žiadny zákon, či iné platné pravidlá hry. Niekedy to vyzerá tak, že na hodnotenie rovnakých vecí a javov používa dva rôzne metre. Na jednej strane dokáže tvrdo kritizovať netransparentný spôsob predaja mestského majetku, na druhej strane neváha miesto štandardného predaja navrhnúť v zastupiteľstve dlhodobý prenájom mestského pozemku výhodný pre súkromnú firmu.

Zaujal nás i Pirošíkov nedávny výrok, že vo výkonných orgánoch spoločností s majetkovou účasťou mesta by nemali byť poslanci mesta. Sám poslanec Pirošík je pritom členom dozornej rady mestského podniku BPM s.r.o., rovnako ako ďalší poslanci z koalície i opozície sú členmi predstavenstiev a dozorných rád ostatných mestských podnikov. Ďalším jeho excesom bol návrh na zrušenie prosperujúcej mestskej firmy BPM v čase, keď zodpovedá za náročnú investíciu do rekonštrukcie krytej plavárne s termínom dokončenia na jeseň 2010.

Na decembrovom mestskom zastupiteľstve poslanec Pirošík prekvapil aj tým, že sa verejne opýtal občana – neposlanca kandidujúceho na funkciu riaditeľa mestského sociálneho podniku, či je členom, alebo podporovateľom politickej strany Smer-SD. Ako advokát – odborník na legislatívu a zhodou okolností aj manžel zástupkyne SR na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu by mal vedieť, že politické zmýšľanie, alebo vierovyznanie slobodného človeka nemôže byť predmetom jeho akejkoľvek možnej diskriminácie. Zaručuje to nielen 21. článok Charty základných práv Európskej únie (záväzná súčasť Lisabonskej zmluvy) a aj 12. článok Ústavy SR. Preto sú otázky týkajúce sa politickej príslušnosti občana kladené v mestskom zastupiteľstve nemiestne, ak nie neslušné.

„Som za slušnosť v politike…,“ tvrdila v kampani Iveta Radičová. O pár dní „zahlasovala“ v parlamente za kolegyňu Rosovú, po vlne kritiky sa vzdala mandátu. Neslušnosť sa však nevyhýba ani komunálnej politike.

Otázkou zostáva, prečo sa z nášho verejného života v meste vytráca slušnosť už aj u tých, ktorí často hovoria o nutnosti dodržiavania zákonov a morálky. Naše sympatie k poslancom bojujúcim za transparentnosť procesov v meste dostávajú silné zaucho, keď sa dozvedáme, že títo ochrancovia našich daní niekedy súdia dvojitým metrom a slušnosti majú plné ústa len vtedy, ak ich snímajú objektívy kamier a fotoaparátov.