Bystrica nie je Bratislava

TÉMA TÝŽDŇA
0 /

Slovenskú verejnosť po Veľkej noci vzrušil súboj mesta a občianskych aktivistov so súkromným investorom – majiteľom pozemkov o bratislavské PKO. Skončil sa dočasným zmierom, ale zo stredného Slovenska sa tento spor zdá trochu absurdný.

Ak staré socialistické budovy, v ktorých sa konali Bratislavské lýry či koncerty známych kapiel, mali taký historicko-kultúrny význam pre hlavné mesto, prečo ich potom magistrát v roku 2005 predával investorovi na výstavbu multifunkčného centra s nábrežnou promenádou pri Dunaji? Kde bol vtedy staronový primátor a občianska verejnosť, ktorej časť sa zobudila až pri búraní estrádnej sály?

Banská Bystrica má trochu iné problémy. Aj nám by sa zišiel moderný multifunkčný kultúrny stánok. Našiel sa už dokonca aj súkromný investor, ktorý od odborárov kúpil zanedbaný Dom kultúry a plánoval v ňom vybudovať nové európske kultúrne centrum. Ibaže prišla do toho hospodárska kríza a technické problémy. Mesto si od investora prenajalo Dom kultúry a ten bude slúžiť mestskej kultúre ešte zopár rôčkov. Žiadne búranie teda nehrozí, občianski aktivisti môžu zostať pokojní.

Menej už mesto, pretože podobných investorov ako v Bratislave tu nemáme, čo sa v čase globálnej krízy prejavuje skôr úbytkom tých, ktorí to mali v pláne. A keď sa aj nejaký nájde, musí čeliť verejným útokom občianskych iniciatív proti výstavbe nového hotela alebo polyfunkčnej budovy. Na svoje vzkriesenie pritom čaká okrem rekonštruovanej historickej radnice s fontánou a Štátnej opery aj devastovaný kaštieľ Radvanských či mestský park, je teda za čo ( a nielen proti niečomu ) bojovať.

Onedlho začne letná turistická sezóna a Župné leto. Záujem banskobystrických podnikateľov o otvorenie terás pred reštauráciami a kaviarňami je údajne väčší ako vlani, iba zrekonštruovaný Barbakan je stále bez života. Bývalý nájomca to nezvládol a mesto musí hľadať novú náplň pre tento zaujímavý historický objekt.

Odborníci na cestovný ruch si predstavujú na poschodí malé múzeum – napríklad bábkara Anderleho, prípadne ďalších zaujímavých osobností mesta a dole elegantnú kaviareň s cukrárňou a bystrickými dobovými špecialitami. Barbakan by mohol byť aj letným centrom menšinovej kultúry. Jeden deň by bol zasvätený čítaniu prózy, druhý deň čítaniu poézie, tretí deň humoru, potom prezentácii amatérskych aktivít, malých divadelných foriem či komorných koncertov. Nápadov je veľa, iba tých financií akosi menej. Pri dobrej vôli sa však dá zvládnuť všetko.

Na rozdiel od Bratislavy by sme sa v Banskej Bystrici mali vedieť dohodnúť so súkromnými investormi tak, aby súkromný záujem vhodne dopĺňal aj verejný záujem. Oblasť kultúry a cestovného ruchu je k tomu priam predurčená. Využime všetky možnosti a predpoklady k tomu, aby sa v meste pod Urpínom miesto historických či kultúrnych pamiatok búrali hranice medzi ľuďmi i v ľuďoch samotných. Zbavme sa malomeštiactva, závisti či dokonca nenávisti napríklad voči domácim súkromným podnikateľom alebo investorom. To nás nepochybne posunie dopredu aj v týchto zložitých časoch.

Zdroj: Bystricoviny.sk (MB)