Čo má spoločné spolitizovaný prípad banskobystrickej sudkyne Dubovcovej so seriálom „S tebou mne bavé svěr? Dozviete sa v komentári Miroslava Moravčíka.

Kto by si nepamätal nezabudnuteľné scény z filmu „S tebou mne baví svět“ s rovnako nezabudnuteľným Júliusom Satinským. Táto komédia českej režisérky Marie Poledňákovej z roku 1983 dokáže rozosmiať divákov všetkých vekových kategórií aj po desaťročiach.

Isto si pamätáte aj tú srandovnú scénu z vlaku, v ktorom cestuje trojica otcov so svojimi detskými ratolesťami na zimnú chatu bez svojich manželiek. Tí veselo mastia v jednom kupé karty, zatiaľ čo vo vedľajšom sústredili svoje deti, aby pokojne zaspali. Zrazu prichádza k Albertovi alias Julovi jedno z detí aby mu oznámilo, že jeho najmenší syn Matýsek se po….

Nevdojak si mohli na tento moment už bez smiechu spomenúť Bystričania, keď sa koncom minulého týždňa z médií dozvedeli informáciu, že známa banskobystrická sudkyňa Jana Dubovcová má prísť na základe osobného návrhu jej nového šéfa z Okresného súdu v Banskej Bystrici o sudcovský talár za to, že si dovolila verejne kritizovať najvyššieho sudcu v krajine pod Tatrami, čím mala narušiť vážnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru občanov v súdnictvo. Ako sa však dá narušiť vážnosť niekoho alebo ohroziť dôvera v niečo, kto svoju vážnosť objektívne už dávno stratil a ohrozil tak dôveru občanov v spravodlivosť a nezávislosť súdnictva, to zostalo nevypovedané.

Na základe návrhu na disciplinárne konanie novopečená ministerka spravodlivosti banskobystrickej sudkyni pozastavila výkon funkcie sudcu. To už pretiekol pohár trpezlivosti nielen kritickej občianskej verejnosti a opozícii, ale aj niektorým sudcom a koaličným politikom z branže.

Len čo sa to prevalilo na verejnosti, okresný šéf banskobystrického okresného súdu sa zrejme zľakol a cez víkend ministerke telefonicky oznámil, že svoj návrh na exemplárne potrestanie neposlušnej sudkyne berie späť. Vraj preto, že sa celý problém spolitizoval a politický boj sa prenáša aj do súdnictva. Niekto s pozitívnym myslením si pritom môže spomenúť na spomínanú filmovú scénku s Matýskom, keby….

Keby sa na Slovensko spolu s hospodárskou krízou postupne nepriplazila aj kríza nášho súdnictva. Začalo to nenápadnými zmenami zákonov o súdnictve takpovediac na obraz ministra spravodlivosti a keď tieto zodpovedali jeho obrazu, tak sa stal najvyšším sudcom v krajine. Keďže súdna moc je z ústavy nezávislá na vládnej moci, v slovenskom preklade by si mohli jej najvyšší de facto robiť, čo sa im zachce. Napríklad cez disciplinárne konania sa z moci úradnej zbavovať nepohodlných sudcov, zatiaľ čo skutoční zločinci si ďalej užívajú slobodu. Poslušní sluhovia za nejakú tú „brebendu“ sa vždy nájdu. Potom je jedno, či sa písali roky po 39. či po 48., alebo sa píše rok 2009 a žijeme v demokratickom Slovensku.

Až prišiel rad na strachu dávno zbavenú sudkyňu Dubovcovú z Banskej Bystrice a rozbehnutý stroj (ne)spravodlivosti poháňaný z Bratislavy sa akosi zasekol. Banskobystričanka zostala „vyzlečená z taláru“ iba pár dní. Či sa jedná iba o malá poruchu, po ktorej odstránení sa opäť naštartuje táto nechutná súdna mašinka, nevedno. Ale jedno je isté, už to nikdy nebude tak, ako predtým. Predsa len, Slovensko ako súčasť Európskej únie nie je nejaký osamelý ostrov, kde by malo byť najvyšším sudcom dovolené to, čo si nedovolí ani ten Najvyšší nad nami.

P.S. Ospravedlňujeme sa čitateľom Bystricoviny.sk, že pri komentovaní posledných udalostí v slovenskom súdnictve s dopadom aj na naše mesto sme siahli po prirovnaní s malým filmovým Matýskom, ktorý sa v istej chúlostivej situácii takpovediac po….(povedzme pokakal). Cítime však, že z najvyššieho bratislavského súdu aj do Banskej Bystrice dorazil produkt veľmi podobný tomu Matýskovmu a niečím zapácha. Chceli sme to trochu odľahčiť, lebo keby to nebolo smutné, tak je to smiešne…