Tohto roku si pripomíname 1161. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). Na Slovensku je 5. júl je štátnym sviatkom na počesť týchto dvoch svätcov. Čo znamená ich posolstvo  pre slovenský národ?

Príchod solúnskych bratov

Cyril – Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno – spoločenské.

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868.

Dielo vierozvestcov

Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10. – 13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Rodní bratia zo Solúna, ktorých rodičia, Lev a Mária, boli významní a bohatí. Starší brat Metod strávil ako dôstojník 10 rokov medzi Slovanmi (macedónskymi) a tak sa naučil slovanský jazyk. Potom sa Metod vzdialil na horu Olymp a oddal sa mníšskemu podvihu. Tu sa k nemu neskôr pripojil aj Cyril (Konštantín).

Ale keď chazarský kráľ Kagan požiadal od cisára Michala zvestovateľov Christovej viery, na jeho rozkaz  týchto dvoch bratov vyhľadali a poslali medzi Chazarov. Presvedčiac Kagana na Christovu vieru, pokrstili ho s veľkým počtom jeho hodnostárov a ešte väčším počtom ľudu. Po určitom čase sa vrátili do Carihradu, kde zostavili slovanskú azbuku z 38 písmen a začali prekladať cirkevné knihy z gréčtiny do slovančiny.

Na pozvanie kniežaťa Rastislava odišli na Moravu, kde zbožnú vieru rozšírili a utvrdili a knihy rozmnožovali a dávali ich duchovným, aby učili mládež. Na pozvanie pápeža odišli do Ríma, kde Cyril ochorel a zomrel 14. februára 869.

Metod sa vrátil na Moravu a do smrti pracoval na utvrdzovaní Christovej viery medzi Slovanmi. Po jeho smrti – zosnul v Hospodinovi 6. apríla 885. Jeho učeníci – Päťpočetníci, na čele so svätým Klimentom ako episkopom, prešli Dunaj a zišli na juh, do Macedónska, odkiaľ z Ochridu pokračovali v práci začatej Cyrilom a Metodom na severe medzi Slovanmi.

Treba spomenúť aj kniežaťa Koceľa –  syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky. Dostal bavorské meno Gozil (Chozil), ktoré užíval v slovienskej podobe Koceľ. Po smrti svojho otca sa okolo roku 861 stal kniežaťom v Blatenskom kniežatstve, keď predtým (najneskôr roku 850) bol grófom, pravdepodobne Blatenského grófstva (časť Blatenského kniežatstva).

Zohral významnú rolu v podpore kresťanstva, keď v roku 867 vo svojom sídle na Blatnohrade v Panónii hostil Konštantína-Cyrila a Metoda. Solúnski bratia získali Koceľa pre myšlienku šírenia slovienskej liturgie a na Blatnohrade vyučili asi päťdesiat žiakov.

Solúnski bratia

Cyril 

Pre staroslovienčinu vytvoril na základe malej gréckej abecedy písmo – hlaholiku a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní. Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Svätého písma, slovesnosti a vzdelanosti.  

V saracénskom tábore sa opýtali Cyrila:

„Ako môžu kresťania bojovať a zároveň dodržiavať prikázanie o modlení sa k Bohu za ich nepriateľov?“

Svätý Cyril

Na to svätý Cyril odpovedal otázkou:

„Keď sú v jednom zákone napísané dve prikázania a sú dané ľuďom na dodržiavanie, ktorý človek lepšie dodrží zákon – ten, ktorý dodrží jedno prikázanie alebo ten, ktorý dodrží obidve?“

Odpoveď Saracénov bola:

„Bezpochyby ten, ktorý dodrží obidve.“

Sv. Cyril pokračoval:

„Christos Boh náš nám prikázal, aby sme sa modlili k Bohu za tých, ktorí nás prenasledujú a aby sme konali dobro aj im. Ale ten istý Boh nám ešte povedal: väčšiu lásku v tomto živote neprejaví nikto ako ten, kto položí svoju dušu za priateľov svojich. A preto my prekonávame urážky, ktorými nás častujú jednotlivo a modlime sa k Bohu za nich, ale ako spoločenstvo bránime jeden druhého a kladieme svoje duše, aby ste vy, ktorí plienite našich bratov, nezajali s telom aj ich duše a nezničili ich telom aj dušou.“

Konštantín filozof – Cyril

Metod 

Absolvoval štúdiá práva v Konštantínopole. Jeho pôvod a (právnické) schopnosti primäli byzantského cisára dať mu približne v rokoch 843 – 856 funkciu správcu (polo)slovanského kniežatstva niekde severne od Solúna. V tomto prostredí sa pripravoval na svoju budúcu osvietenskú činnosť.

Metod sa funkcie vzdal, lebo ho nenapĺňala, a okolo r. 856 sa utiahol do monastiera na maloázijskom vrchu Olymp (v blízkosti dnešného mesta Bursa v Turecku). Tu prijal mníšske meno Metod (gr. Methodios) a neskôr bol zvolený aj za igumena (predstaveného).

Metod

V roku 863  sprevádzal Konštantína k veľkomoravskému kniežaťu Rastislavovi. V roku 867 bol vysvätený v Ríme za kňaza, v roku 869 vymenovaný za veľkomoravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta, v rokoch 870 – 73 väznený bavorským klérom, od roku 873 bol aj správcom veľkomoravského učilišťa.

Bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Svätý Metod

Gorazd

Svätý Gorazd (9. – 10. storočie)  bol žiakom sv. Cyrila a Metoda. Pochádzal z okolia Nitry, pravdepodobne z lokality dnešnej obce Močenok, z usadlosti Gorazdov. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom a ich pomocníkmi sv. Klimentom, Naumom, Angelárom a Sávom patrí do skupiny svätcov označovaných svätí sedmopočetníci.

So sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. Za kňaza vysvätil Gorazda biskup Formozus v Ríme v roku 868. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, kde sa môžeme dočítať, že Cyril si pred svojou smrťou pozval do kláštora Klimenta, Sávu, Angelára, Gorazda i Nauma a utvrdzoval ich vo viere. Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi.

Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. Metod týmito slovami:

„Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný.“

Osudy svätého Gorazda po smrti sv. Metoda (6. apríla 885) zostávajú nejasné. Na krátko, kým sa k moci nedostal Viching, sa ujal vedenia byzantskej misie. Dlhý život Klimenta (tzv. Bulharská legenda) hovorí o jeho odstránení z biskupského stolca a väznení. Potom už o ňom nemáme žiadnu správu až vo veľmi neskorých prameňoch. Nespomína sa, že by bol vyhnaný z územia Slovenska ako Kliment, Naum a Angelár. Pravdepodobne bol zabitý alebo nútený stiahnuť sa do úzadia.

Mnohé teórie uvádzajú, že po smrti kráľa Svätopluka bol sv. Gorazd vysvätený na biskupa a povýšený na arcibiskupa Veľkej Moravy. Pre takéto tvrdenia však chýbajú akékoľvek argumenty. Niektorí tiež tvrdia, že po vpáde Maďarov do Karpatskej kotliny bol nútený utiahnuť sa do zahraničia. Je možné, že pôsobil v Čechách, Poľsku alebo v Bulharsku.

Sedmopočetníci

Ani pre tieto úvahy však neexistujú žiadne seriózne faktografické podklady, s výnimkou Bulharska. Práve v Bulharsku, kde je zaradený do zoznamu svätých sedmopočetníkov, je jeho pamiatka osobitne živá.

Podľa istej tradície sa jeho ostatky nachádzajú v Berate (ktorý sa kedysi volal Belgrad alebo Belograd) v dnešnom Albánsku. Sú uložené v miestnej katedrále spolu s ostatkami sv. Angelára a ďalších svätcov. Služba svätým sedmopočetníkom, ktorá vznikla v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako ochrancov mesta. Pravosť týchto ostatkov je však otázna. Jeho úcta sa šírila najmä na území Ochridského arcibiskupstva.

Vierozvestcovia

Staroslovienčina 

Na území Veľkej Moravy zohrala dôležitú úlohu ako literárny, náboženský, administratívny a právny jazyk. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti.

Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky z roku 1992. 

Staroslovienčina

Kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi v Selciach pri Banskej Bystrici

Ako uvádza cirkevný historik Gabriel Brendza, Farský kostol v Selciach sa vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi v roku 1863 stal prvým kostolom v Hornom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi.

Od roku 1998 sú Selce diecéznym miestom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi zásluhou vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrice.

Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach

Okrem Seliec pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynceľovej, Nemciam, Balážom a Priechodu. Gotický kostol z roku 1222 bol rozšírený začiatkom 16. storočia.

Nachádzajú sa v ňom vzácne pamiatky z 15.-19. storočia. Obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý visí v tomto chráme, veriaci uvideli po renovácii v roku 1996 po sto rokoch, kedy bol znovu nainštalovaný.

Interiér kostola v Selciach

Vznik sviatku svätých Cyrila a Metoda 5. júla na území dnešného Slovenska

Aj na žiadosť banskobystrického biskupa Štefana Moysesa súhlasila svätá stolica v Ríme (za Uhorska) s presunom sviatku na 5. júla (namiesto 14. – 15. marca). Maďarské noviny sa vrhli na Moysesa, že vraj vymyslel nových svätých. Jeho úspešným činom bola národno – náboženská slávnosť na 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda v Selciach pri Banskej Bystrici v roku 1863.

Chcel, aby tento jubilejný rok bol svätený naraz na celom Slovensku. Moyses sa najskôr obrátil na nitrianskeho biskupa Slováka Roskoványiho ako následníka na Metodovom stolci. Moyses ho požiadal, aby sa obrátil na Slováka – ostrihomského arcibiskupa Scitovského, aby v celej arcidiecéze bola na tom zhoda.

Žiaľ arcibiskup Scitovský nepodporil túto aktivitu. Nitriansky biskup Augustín Roskoványi založil aspoň základinu 40 000 zlatých na meno Cyrila a Metoda. Ani neochota ostrihomského arcibiskupa neodstrašila Moysesa. On vyzval ešte i iných bratov svojich, medzi nimi i Slováka Ladislava Zábojského – spišského biskupa, ktorý i obežníkom nariadil cirkevné slávnosti od 5. až do 12. júla.

Biskupa Štefan Moyses

V obežníku Zábojský vyzdvihol zásluhy moravského vladára kniežaťa Rastislava, ktorý povolal bratov Cyrila a Metoda, zakladateľov kresťanstva na Veľkú Moravu. Na 31. mája ustanovil Moyses slávnosť v Selciach pri Banskej Bystrici.

Biskup zišiel z voza a putoval pešo, sprevádzaný tisícami ľudí k fare, kde ho vítala Piťova hudba so zvukmi prvej slovenskej hymny „Kto za pravdu horí!“ pri vejúcich slovenských zástavách. Po krátkom oddychu biskup šiel do kostola, pozdravený spevom „Ajhľa, kňaz veliký“.

Biskup Moyses v plnom ornáte posvätil obraz podľa rituálu. Potom začala sa omša pred oltárom, jedinom na Slovensku zasvätenom sv. Cyrilovi a Metodovi. Moysesov príklad predsa len neostal bez stopy aj v druhých diecézach, najmä v Spišskej. Z Ostrihomskej išli nepočetné púte na Velehrad. Krásne slávnosti boli v Ústí, Lipnici (Štefan Radlinský), Zubrici, Pružinej a v ústrednom kňazskom seminári v Pešti.

Cyril a Metod v Nitre

„Svätí Cyril a Metod položili základný kameň našej kultúry, viery a písma. Tým nás zaradili medzi moderné spoločnosti vtedajšieho sveta. Musíme si však ctiť, že na naše územie priniesli oveľa viac. Pod ich vplyvom sa spoločenské elity vtedajšej doby dokázali zjednotiť a budovať prosperujúcu kultúrnu a vzdelanú spoločnosť. Nedali sa zlomiť nepriaznivými okolnosťami a svoju pravdu obhajovali pokojným a mierumilovným spôsobom, ktorý nikdy neznečistili krvou či nevraživosťou. Toto sú hodnoty, ktoré sú vysoko aktuálne aj dnes a práve preto cyrilometodské dedičstvo patrí aj do slovenskej Ústavy. Nezabúdajme na odkaz solúnskych bratov a v duchu viery, vzdelania a kultúry si dnes s úctou pripomínajme ich príchod na naše územie.“

hovorí o odkaze svätých Cyrila a Metoda pre dnešok prezident SR Peter Pellegrini.

Peter Pellegrini v Nitre

V piatok večer sa na Devínskom hrade konali oslavy príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko za účasti našich najvyšších ústavných činiteľov a hostí.

Prejav prezidenta Petra Pellegriniho na Devíne:

Prejav predsedu vlády Roberta Fica na oslavách „Posolstvo Cyrila a Metoda“: