Pred nami sú posledné dva dni Veľkonočných sviatkov – Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Pozrime sa na to, ako vyvrcholenie Veľkej noci slávi rímskokatolícka či gréckokatolícka cirkev a aké sú na Slovensku ľudové tradície počas týchto dní.

Veľkonočná nedeľa v rímskokatolíckej cirkvi

Zmŕtvychvstanie Pána – Veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. Je dňom slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Krista.

V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

Špecifikom veľkonočnej omše je tzv. Sekvencia Victime Paschali laudes (Obeť svoju Veľkonočnú), ktorá sa prednáša spevom pred alelujovým veršom.

Gréckokatolícka cirkev

V gréckokatolíckej cirkvi sa tento deň nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista (Pascha) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie Svetlý týždeň.

Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením,  teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu oktoichu (osmohlasníka).

V Nedeľu Paschy na liturgii sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku („Na počiatku bolo Slovo…“) a aj Skutky svätých apoštolov od začiatku. Na večierni, ktorá sa slávi na Veľkú sobotu večer spolu s liturgiou sv. Bazila Veľkého, sa začína 1. hlas oktoicha.

Najdôležitejšou bohoslužbou nedele Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne).

Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom.

Pred posvätením jedál alebo po ňom sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Hodinky (časy) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Takýmto spôsobom sa hodinky (a tiež povečerie a polnočnica) modlia celý Svetlý týždeň.

Počas Veľkonočného obdobia sa podľa obyčaje grekokatolíci zdravia slovami „Christós voskrése! – Voístinu voskrése!“, po slovensky „Kristus vstal z mŕtvych! – Skutočne vstal z mŕtvych!“

Symboly Veľkej noci

Čo vlastne znamenajú symboly Veľkej noci, ktoré viac či menej poznáme? Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie.

Baránok – tento symbol sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž –  je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.

Oheň – veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

Sviečka – je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.  Tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža so symbolmi alfa a omega,  t. j. začiatku a konca vekov, ktorým je Kristus.

Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Tiež sa zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý, rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom. 

Vajíčko – pretože obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

Zajačik – aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.

Korbáč – tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. Oslavy Veľkej noci a jari sa líšia podľa regiónov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibanie korbáčom.

Ľudové zvyky počas Veľkonočnej nedele

Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu.

Obradové veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa tieto jedlá svätili. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve.

Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.

Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam – mali lepšie niesť. Na Veľkonočnú nedeľu bola aj zábava pre mládež.

Veľkonočný pondelok

Ukončenie Veľkej noci víta Veľkonočný pondelok. Podľa zvyku chodili tento deň mládenci v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá vodou alebo šibať korbáčom. Táto voda mala zabezpečiť zdravie a krásu.

Dievčatá im zase na oplátku pripravili pohostenie v podobe koláčov, vajec a páleného alkoholu. Pri odchode každému mládencovi pripli na košeľu maľované vajíčko. Dnes sme od týchto tradícií trošku upustili a kúpači navštevujú zväčša iba najbližšiu rodinu, tí mladší aj kamarátky…