Aj v novom roku vám prinášame súťaž o knihy, ktoré potešia milovníkov futbalu, a zvlášť fanúšikov Mareka Hamšíka, ale aj tých, čo majú radi históriu. Nezabudli sme ani na mladých čitateľov.

Marek Hamšík: Neapolská odysea

Futbalista Marek Hamšík, rodák z Banskej Bystrice, dobyl taliansky Neapol. Jedenásť a pol roka pôsobil v belasom drese tamojšieho prvoligového klubu SSC (Società Sportiva Calcio), kde sa vypracoval na kľúčového hráča. Za čias trénerov Beníteza a Sarriho bol kapitánom mužstva. V knihe Neapolská odysea sa vyznáva z nadštandardnej vernosti klubu.

Ukážka z knihy

Vybral som si Neapol, pretože tamojší klub o mňa prejavoval vytrvalý záujem, keď som nemal ešte ani dvadsať rokov. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval a nespochybnil. Ani na začiatku kariéry v belasom drese, keď fanúšikovia prejavovali nespokojnosť s klubom, podľa nich málo aktívnym na transferovom trhu.

Spomínam si, že som chcel mať dres s číslom sedem – aj preto, že som sa narodil dvadsiateho siedmeho. Lavezzi ma predbehol, nuž som si vybral sedemnástku, ktorá podľa povery dokonca prinášala smolu. Nikdy som však nebol poverčivý a so sedemnástkou na chrbte sa mi podarilo naučiť milovať „nešťastie“ dokonca aj Neapolčanov. Odvtedy to číslo patrí mne a zmenilo sa na amulet, s ktorým som sa dokonca dotiahol – samozrejme, len čo do počtu gólov! – na najväčšieho velikána všetkých čias Diega Armanda Maradonu.

Od februára minulého roka je Marek Hamšík hráčom čínskeho klubu Ta – lienI – fang, no Neapol navždy zostane jeho láskou. Neapolčania ho milujú a presvedčili ho o tom aj koncom minulého roka, keď sa do Neapola vrátil, aby sa oficiálne rozlúčil s klubom a fanúšikmi. Stalo sa tak počas zápasu Ligy majstrov Neapol – Genk, v ktorom Neapol zvíťazil 4:0 a zabezpečil si tak postup do osemfinále najprestížnejšej klubovej súťaže na svete.

Prestávka pred druhým polčasom tohto dôležitého zápasu patrila Marekovi Hamšíkovi. Keď sa objavil uprostred slávneho Stadio San Paolo, 55 tisíc divákov ho privítalo potleskom a skandovaním jeho mena. Ešte predtým mu jeho prvý neapolský tréner Edy Reja odovzdal dres. Nechýbali silné emócie, dojatie, ani slzy…

Edy Reja, ktorý Mareka trénoval v Neapole od roku 2005 do 2009, v knihe hovorí:  „Spoznal som ho a cenil si ho ako hráča, predovšetkým však z morálneho hľadiska: je to naozajstný muž. Povedal, že chce ostať v Neapole, a tak aj urobil. Na rozdiel od iných, čo pri prvej príležitosti opustili mužstvo, on sa s Neapolom oženil. Necítime potrebu si posielať si esemesky či telefonovať si. Keď sa stretneme, objímeme sa a hotovo. Medzi nami je vzťah, ku ktorému nepotrebujeme nič iné.“ 

Mariana Čengel Solčanská: Jánošík

Po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi prichádza ďalší národný hrdina, ktorého spisovateľka a režisérka Mariana Čengel Solčanská zobrazuje osobitným spôsobom. Jánošík.

Marianu Čengel Solčanskú netreba veľmi predstavovať filmovým ani knižným nadšencom. Každá vec, ktorú robí, sa osobitým spôsobom zapíše do sŕdc divákov i čitateľov. Jej film Únos otriasol spoločnosťou natoľko, že mal dopad na zmenu zákona a zrušenie Mečiarových amnestií.

Generál patrí medzi najkvalitnejšie napísané diela o Štefánikovi a krátko po svojom vydaní sa stal bestsellerom. A začiatkom februára bude mať v kinách premiéru jej film Sviňa, inšpirovaný rovnomenným bestsellerom Arpáda Soltésza.

Román Jánošík nie je nekritickou ódou na zbojníka a národný symbol. Naopak, ukazuje ho v odlišnom svetle a v historickom kontexte. Napísaný je brilantným jazykom a pre mnohých  čitateľov bude iste veľkým zážitkom.Šokujúco brutálny príbeh zločinca Juraja Jánošíka, odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska, je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí konca 17. a začiatku 18. storočia.

Jánošík, Rákócziho pešiak, súčasť jeho divokej soldatesky zloženej zo sedliakov a čvargy bez domova, naučený zabíjať, znásilňovať a mučiť, sa po rozpade povstaleckej armády mení na lesného tvora živiaceho sa zločinom.

Jeho zatvrdnuté srdce, trápené dávnym tajomstvom, sa začne premieňať až v okamihu, keď sa neodvratne priblíži koniec. Až Jadviga, krčmárova dcéra, vyplní Jurišovu pálčivú prázdnotu a dá jeho zbytočnej existencii zmysel…

Jánošíka vlani koncom roka hrachom „pokrstil“ herec Marko Igonda. Pre Marianu Čengel Solčanskú je práve on prototypom muža „od Žiliny“, ktorý by predstavoval filmového Jánošíka.

Ukážka z knihy

Keď sa na malom nádvorí v strede pevnosti zhromaždili diváci, nevideli na popravisku žiadny kôl, ba ani kata. Začali reptať. Trochu ich upokojilo, keď stráže priviedli Laca Ocskaya, spútaného na rukách i nohách reťazami. Tackal sa ako nevidomý, oči mal krvavé od plaču, z nosa mu tiekli sople a z hrdla vyčerpaného kričaním nevychádzali už ani stony. Podrazili mu nohy, aby ho dostali na kolená.

„Kde je kôl?“ vykrikovala luza pod popraviskom. „Riť má namastenú?“ Vyskakovali ako psy odviazané z reťaze.

Javorka však žiadny kôl neprichystal.

Sykol na Juriša, že má prísť bližšie. Ešte bližšie. Celkom blízko. Potom strčil Jurišovi do ruky meč.

„Keď si si ho upiekol, tak si ho aj zjedz.“

Ocskay zbadal pred sebou Juriša a ťažký dlhý popravný meč s čerstvými stopami po brúske. Uvedomil si, že je to forma milosti. Telom mu otriasol výdych nepredstaviteľnej úľavy. „Skonči to,“ zašepkal.

Juriš dvomi či tromi rýchlo za sebou nasledujúcimi sekmi oddelil od tela slávnu hlavu s jedným uchom.

Zuzana Štelbaská: Kde sú včely?

Tento vzrušujúci príbeh sa odohrá pred vašimi očami ako na filmovom plátne. Začne sa v momente, keď Eva utečie z domu, pričom jej kroky budete sledovať spolu s utajenou rozprávačkou. Sem – tam vám vyšle o sebe signály, niekedy ponúkne vtipné komentáre alebo vás nečakane prekvapí rôznymi otázkami.

Kto teda tento príbeh rozpráva a prečo sa až do konca chce pohrávať s vašou zvedavosťou? Ani Eva nechápe. To, čo sa stalo jej, by sa mohlo stať hocikomu. Ale čo s tým všetkým vlastne majú tie včely? Knihu ilustrovala Martina Minorová.

Ukážka z knihy

Ak by ste bývali v takom mestečku ako Eva, aj vy by ste vedeli, že sa v ňom oplatí bežať. Totiž Levoču, kde sa tento príbeh odohráva, prebehnete z jedného konca na druhý asi za pol hodiny. Ak nie ste Eva, samozrejme, pretože tá beh neznáša. Lenže bola na úteku z domova a útek bez behu by bol iba vychádzkou, a to sa neráta.

Zo sídliska utekala hore kopcom smerom do centra. Zastavila sa na Baštovej ulici, ledva lapala po dychu. Pri nádychoch jej v hrdle pískalo, zdalo sa jej, že pľúca má v plameňoch. Oprela sa o lavičku pred starým tehlovým panelákom. Pozrela sa hore. Strecha bez okien sa prudko zvažovala do oboch strán. Už dlho snívala, že keby sa pod ňou dorobilo podkrovie, raz by tam mohla mať svoju izbu.

Výhľad by mala na obe strany. Z jednej by sledovala ich zaspaté námestie a z druhej by sa kochala pohľadom na Mária huru. Bol to zelený kopec s bazilikou, kam chodili pútnici. Bývala v ňom Mária. V Eviných predstavách to bola kráľovná z rozprávky. Oblečená v belasom rúchu, dobrá, láskavá. Keď jej bolo ťažko, pozerala sa na Mária huru a myslela na rozprávkovú Máriu. Na jej teplú dlaň, ktorou ju hladí po líci.

„Kam teraz?“ šepla si sama pre seba. Mohla skočiť k Lucii, svojej spolusediacej, ale tá mala každý deň krúžky až do večera. Ešte tu bola Anetka, s ktorou sa kamošila od škôlky, ale jej mama neznášala nečakané návštevy. Eva mala prikázané sa vždy vopred ohlásiť. Lenže to sa teraz nedalo. Vedela však o niekom, kto bude určite doma. Stačilo prebehnúť centrom a pokračovať dolu až k paneláku deda Nemožeša.

Súťaž

Do žrebovania o knihy Neapolská odysea (Ikar, 2019), Jánošík (Ikar 2019) a Kde sú včely? (Ikar, edícia Stonožka, 2019) zaradíme všetkých, ktorí nám do nedeľnej polnoci 12. januára 2020 zašlú na mailovú adresu consulting.toman@gmail.com odpoveď na otázku: „Akú knihu ste čítali počas vianočných sviatkov?“

K odpovedi nezabudnite pripojiť svoju spätnú adresu s telefónom, aby sme Vám v prípade vylosovania mohli odovzdať výhru. Ďakujeme za porozumenie.