Sedem ovocných stromov a burinou zarastená záhrada bránia umiestneniu divadelného šapitó. Alebo ide o absurdnú hru úradov? Tam, kde môžu byť parkoviská, nemôže byť priestor pre kultúru.

Bábkové divadlo Na rázcestí patrí medzi najstaršie divadelné scény v Banskej Bystrici. Vo svojej bohatej 50-ročnej kultúrnej histórii zažilo už všeličo, ale posledný spor s Krajským pamiatkovým úradom je skutočným absurdným divadlom, v hlavnej úlohe so všemocným štátnym úradníkom.

Bábkari dlho sídlili na Kollárovej ulici, ale kvôli reštitúcii sa v roku 2000 presťahovali do Vily Dominika na Skuteckého ulici. Sťahovaniu predchádzala architektonická súťaž na stvárnenie divadla v objekte kultúrnej pamiatky, ktorá sa cez záhradu nachádza v susedstve Stredoslovenskej galérie Dominika Skuteckého na Hornej ulici. Víťazná architektonická štúdia z roku 1995 počíta s dvomi etapami – rekonštrukciou vily a dostavbou divadla smerom ku galérii, čím by vznikol veľmi zaujímavý priestor pre tvorbu a relax.

Po realizácii prvej etapy, ktorej investorom bol bývalý Krajský stavebný úrad, prešlo Bábkové divadlo pod Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Druhá etapa sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov odložila a dodnes nezačala. K dispozícii teda zostala iba zrekonštruovaná vila s divadelnou scénou pre 90 divákov. Ročne navštívi predstavenia 25-30 tisíc malých i veľkých divákov, ale súdiac podľa záujmu by to v prípade rozšírenia mohlo byť oveľa viac.

V roku 2007 BDNR získalo do správy divadelné šapitó, aby mohlo rozšíriť svoju ponuku a činnosť vo väčšom priestore, keďže druhá etapa rekonštrukcie divadla bola v nedohľadne. Od toho roku BDNR pripravuje umiestnenie šapitó – stanu dočasne v záhrade Stredoslovenskej galérie, ktorá tiež patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK.  Vedenie BDNR prerokovalo podmienky umiestnenia s dotknutými organizáciami, vrátane správcu záhrady. Všetko vyzeralo nádejne. Prvá žiadosť Stredoslovenskej galérie o výrub stromov v záhrade bola v roku 2008  zamietnutá kvôli negatívnemu stanovisku Krajského pamiatkového úradu. Po dvoch rokoch BBSK , BDNR a SG, poučení zamietavými postojmi, začali situáciu riešiť priamo s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ), aby spracovali jeho pripomienky. Po čase na základe odporúčaní vznikla štúdia architekta.  Po náročnej, viac ako polročnej komunikácii riaditeľ KPÚ Miroslav Sura napokon vyjadril slovný súhlas s dočasným umiestnením šapitó v záhrade.

Kvôli umiestneniu šapitó by bolo potrebné vyrúbať štyri ovocné stromy

A kolobeh úradovania sa začal znovu. Správca záhrady – Stredoslovenská galéria začiatkom marca 2010 požiadala správny orgán Mesto Banská Bystrica o súhlas s výrubom drevín v danom priestore, konkrétne 7 ovocných stromov. Po obhliadke skutkového stavu začalo správne konanie, v rámci ktorého sa prihlásil jediný účastník konania – občianske združenie Slatinka. Ten požiadal správny orgán o neudelenie súhlasu s výrubom drevín.

V stanovisku OZ Slatinka sme sa okrem iného dočítali aj to, že hoci sa jedná o neudržiavaný sad s pôvodnými a neskôr vysadenými jabloňami a hruškami, majú to byť svedkovia využitia záhrady z čias Dominika Skuteckého, ktorá bola zdrojom jeho maliarskych inšpirácií. Preto by neuvážený zásah do tohto celku znamenal nenahraditeľnú ujmu v tomto vzácnom priestore – genius loci v meste.

V tejto záhrade by deti mohli divadlo navštevovať v atraktívnom šapitó

V máji 2010 sa vyjadril aj Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici. Riaditeľ PhDr. Miroslav Sura však už má na vec iný názor ako predtým a osadenie divadelného stanu považuje  za nevhodné a rušivo pôsobiace v danom priestore. Dreviny v záhrade vraj nie sú prestárle, iba je u nich zanedbaná údržba podobne ako celej záhrady. V jej hornej časti vyviera trativod, čo by mohlo znamenať nebezpečenstvo pre návštevníkov, preto považuje zámer za neprípustný, odporúča prehodnotiť umiestnenie šapitó v inej lokalite, estetickú a spoločenskú hodnotu záhrady zvýšiť jej pravidelnou údržbou. Na základe tohto záväzného stanoviska pamiatkárov muselo mesto zamietnuť predložený návrh na výrub a umiestnenie šapitó.

V tejto záhrade mal pred takmer 100 rokmi tvoriť Dominik Skutecký. Tieto stromy však boli očividne vysadené oveľa neskôr

Keď sme sa o tomto zvláštnom prípade dozvedeli, išli sme sa pozrieť na miesto činu. Priložené fotografie z predmetnej záhrady asi hovoria za všetko. Náhodného návštevníka zarazí nepokosená tráva s rôznymi zelinami, „vzácne“ ovocné dreviny sú tiež v zúfalom stave, hoci ich teraz milosrdne prekrývajú zelené listy. Keby žil Dominik Skutecký, asi by sa odsťahoval, lebo tu by pravdepodobne žiadnu inšpiráciu k maľovaniu nenašiel. Ak je pravda, že v tejto záhrade tento slávny maliar tvoril pred takmer 100 rokmi, tak tie pôvodné jablone a hrušky tu fyzicky už nemôžu byť…

Takýto stan by chceli divadelníci postaviť v záhrade. Deti sa ho tak skoro nedočkajú

Nevdojak človeka napadne, či to nie je účelová záležitosť. Keď rokmi zanedbané ovocné stromy bez plodov sú naozaj takou pamiatkovou vzácnosťou, potom je zvláštne, že pre Krajský pamiatkový úrad nie je takou vzácnosťou aj územie Kalvárie, kde pamiatkári pôvodne nemali problém s navrhovanou výstavbou občianskej a bytovej vybavenosti v pietnom priestore historickej kultúrnej pamiatky.

Riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí Mgr. Art. Iveta Škripková to považuje za barbarstvo a prejav svojvoľnej moci štátneho úradníka strážiaceho historické a kultúrne hodnoty mesta a štátu. Nevie si vysvetliť, komu a prečo môže prekážať dočasné osadenie šapitó počas letnej sezóny v priestore, o ktorý sa chcú divadelníci starať a skultúrniť ho. Nehovoriac o stratenom čase všetkých zúčastnených na jednaniach s riaditeľom KPÚ. O to viac, že pozemok záhrady obkolesujú dve parkoviská, ktoré už kultúrne, ani z hľadiska ochrany životného prostredia neprekážajú ochrancom prírody, ani KPÚ.

Umelecký šéf a režisér Marián Pecko iba krúti hlavou, lebo to nerobia pre hercov a zamestnancov divadla, ale pre 80 tisíc Banskobystričanov. Za každý vyrúbaný strom by herci vysadili na vlastné náklady päť nových podľa požiadaviek mesta. Chápe, že budovy divadla a galérie sa nachádzajú v pamiatkovej zóne, ale keď nemôžu osadiť šapitó v zanedbanej záhrade medzi nimi, prečo v záhradách za vedľajšími budovami dovolili pamiatkári vybudovať betónové parkoviská? Ak nemali výhrady proti 2.etape rozširovania divadla smerom ku galérii, prečo teraz bránia dočasnému osadeniu divadelného stanu v tomto priestore? Akoby tu fungoval dvojaký meter…

V iných „záhradách“ pamiatkovej zóny v okolí sú už parkoviská

Divadlu v tejto absurdnej situácii vyjde v ústrety mesto Banská Bystrica, ktoré v spolupráci s bábkarmi hľadá pre umiestnenie šapitó vhodný priestor na vlastných pozemkoch. Jednak preto, aby sa stihla letná sezóna, ale najmä aby toto zaujímavé dočasné kultúrne zariadenie mohlo slúžiť návštevníkom na jeseň počas medzinárodného festivalu Bábkarska Bystrica i Dní mesta. Bude to s väčšími nákladmi na stráženie objektu a presuny techniky, ale Bystričania nebudú ochudobnení o túto kultúrnu atrakciu, ktorej konštrukcia by inak zostala v sklade.

Nás zaujíma, čo si o takejto ochrane pamiatok a prírody v meste myslíte vy, naši čitatelia. Poznáte aj iné prípady, kde sa z moci úradnej používajú rôzne metre na posudzovanie podobných zámerov, s akým prišlo Bábkové divadlo na Rázcestí? Môžeme pátrať spoločne.