História 2. svetovej vojny nebola čiernobiela. Nebojovali vždy len dobrí proti zlým. To platí aj pre SNP. Čas postupne vydáva svedectvá o tom, že okrem bojov dochádzalo aj k vraždám na oboch stranách frontovej línie.

Svet už pozná tajomstvá nemeckých koncentračných táborov, kde zahynuli milióny nevinných ľudí, najmä Židov. Fašisti vypálili množstvo obcí a vyvraždili ich obyvateľov. Rusi majú svoju Katyň v lesoch pri Smolensku, kde v roku 1940 na pokyn Stalina zavraždili viac ako 22 tisíc internovaných poľských dôstojníkov a intelektuálov. Podobné zverstvá, aj keď v podstatne menšom rozsahu, sa diali i na Slovensku.

29.augusta 2011 sme v Banskej Bystrici oslávili 67.výročie SNP, kedy sa Slováci spolu s ďalšími antifašistami postavili so zbraňou v ruke proti nemeckým okupantom a ich prisluhovačom. Táto slávna udalosť našich novodobých dejín má však aj svoje tienisté stránky, o ktorých kvôli historickej pravde nemožno mlčať. Vojna nemá iba víťazov a porazených, ale aj nevinné obete na oboch stranách.

Svedectvá o tom vydáva nielen Kremnička a vápenka v Nemeckej, ale aj lesy pri Sklenom a strelnica pri Mičinej. Aj tu sa strieľali ľudia do zátylku, niektorých pochovávali i za živa. Boli to obyčajní muži, ženy, starci a deti, ktorých nevraždili iba vojaci v nemeckých či gardistických uniformách, ale aj partizáni so sovietskymi veliteľmi.

K týmto tragickým udalostiam dochádzalo v Povstaní i na sklonku vojny, kedy okrem blížiaceho sa víťazstva nad fašizmom blčali v očiach osloboditeľov aj plamene pomsty a vybavovania si účtov. Vtedy bola taká extrémna doba prinášajúca hraničné situácie, ktoré sa s odstupom času iba ťažko dajú zhodnotiť úplne objektívne. Faktom však je, že vražda zostane vraždou, nech sa udeje vo vojne či v mieri.

Až po roku 1989 sa začalo na Slovensku otvorene hovoriť o masakre v Sklenom, kde partizáni pod velením ruského dôstojníka zastrelili 187 slovenských Nemcov. Boli to civilisti vo veku od 16 do 60 rokov. Stalo sa to len tri týždne po vypuknutí SNP. V roku 2004 sa na podnet pozostalých obnovilo policajné vyšetrovanie tohto prípadu. Svedectvo vydali dokumenty priamych účastníkov tragédie, bývalých partizánov oddielu Jegorovovej brigády, ktorí ich priložili k svojim žiadostiam o úľavy za účasť v protifašistickom boji. Postrieľali nevinných ľudí, lebo to boli Nemci…

Dodnes úplne nevysvetlená tragédia sa odohrala aj neďaleko Banskej Bystrice pri Hornej Mičinej. Na vojenskej strelnici tam podľa jedného zdroja mali fašisti v novembri 1944 zavraždiť 63 ľudí, medzi ktorými boli aj väzni z Banskej Bystrice. Iný zdroj vychádzajúci zo spomienok kapitána povstaleckej armády uvádza, že už v septembri 1944 tu opití partizáni zastrelili asi päťdesiat civilistov, ktorých označili za „nemeckých špiónov“. Podľa poslednej verzie v spoločných masových hroboch pri Mičinej ležia obete Nemcov i partizánov…

Známy masový hrob so 747 mŕtvymi je v Kremničke. Počet zavraždeným vo vápenke v Nemeckej, kde popravčie čaty zložené z Nemcov a slovenských gardistov strieľali svoje obete do zátylku a hádzali ich do pece, sa nedá presne určiť. Každý deň po popravách sa popol zo spálených tiel vyberal a sypal do Hrona. Odhady hovoria o 450-900 zavraždených. Nižšie číslo vychádza z väzenskej knihy, ale mnohých zavraždených neevidovali.

Okrem preukázateľného fašistického vraždenia, ktoré najmä na strednom Slovensku pri potlačovaní SNP vykonávali nemecké jednotky Wehrmachtu a SS, za pomoci ozbrojenej jednotky nemeckej menšiny Heimatschutz a slovenských gardistov, sa v neskorších dokumentoch uvádzajú aj iné informácie, o ktorých sa roky mlčalo.

Jedna z nich hovorí: „Rôzne partizánske jednotky, zväčša pod velením sovietskych dôstojníkov, začali masové vraždenie nemeckých obyvateľov na Slovensku už 28. augusta 1944. Najmä v okolí Ružomberka, ďalej v Turci a na iných miestach Slovenska obývaných Nemcami, partizáni zavraždili spolu asi sedemsto, zväčša civilných osôb nemeckej národnosti.„

Celkom bolo na Slovensku mimo bojových operácií zavraždených 5 304 osôb, ktoré našli smrť v 211 masových hroboch. Na jedného zavraždeného Nemca pripadá približne osem zavraždených Slovákov. Kto si bez viny…