Česká vedkyňa Doc. RNDr. Irena Koutná Ph.D. so svojím tímom z brnenského laboratória – Centra bunkového a tkanivového inžinierstva Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity skúma pamäťovú T-bunkovú imunitu ľudí po prekonaní ochorenia COVID-19 a po očkovaní. Už sme o ich výskume písali, teraz prinášame nové informácie.

Získaná imunita po covide a očkovaní

Z najnovšieho výskumu vyplýva, že bunková imunita po prekonaní covidu je o niečo silnejšia než po podaní vakcíny (testovali vakcínu Pfizer). Informuje o tom denník Právo. Samotná Irena Koutná hovorí:

 „Vidíme, že ľudia, ktorí chorobu prekonali, majú na úrovni bunkovej imunity určite lepšiu odozvu než očkovaní. Údaje z konca marca ukázali, že zhruba 20 percent očkovaných nemá po prvej dávke vakcíny žiadne pamäťové stopy – tie boli zreteľné až po kompletnom zaočkovaní.“

Irena Koutná

Protilátky by sa mali vytvoriť v oboch skupinách klinického výskumu, no časom sa ich účinnosť zoslabuje a niekedy sa nemusia objaviť vôbec.

„Ukazuje sa, že po troch mesiacoch sú protilátky vo väčšine prípadov nemerateľné. To ale neznamená, že ľudia nemajú pamäťové bunky, ktoré ich môžu ochrániť Práve tieto bunky by mali v tele zaručiť dlhodobejšiu ochranu,“

dodáva Koutná..

Oficiálne sa predpokladá, že ochrana po zotavení z covidu trvá 90 dní, pripomína portál Novinky.cz. Dostupné dáta však podľa vedcov potvrdzujú, že získaná imunita môže trvať aj dlhšie ako rok.

„Vieme, že po prekonaní ochorenia nás to bude chrániť zhruba rok, ale po roku, roku a pol, sa niekedy nevytvorí príliš silná pamäťová stopa, takže to slabne,“

upozorňuje docentka Koutná.

Bunková imunita

Princíp získania bunkovej imunity  je taký, že telo si pre zvládnutie infekcie najskôr vybuduje armádu T-lymfocytov, tie potom aktivujú B-lymfocyty, ktoré následne produkujú protilátky. T a B-lymfocyty sú pamäťové bunky.

Táto pamäťová imunita je niečo, čo v tele človeka môže pretrvávať aj roky, takže ak si ju vybudujete, tak je vás schopná nejakú mierou chrániť od ťažkého priebehu nákazy dlhšiu dobu.

A očkovanie má navodiť podobný stav. To znamená, že tam nejde o to, aby sa človek vôbec neinfikoval, ale o to, že ak sa infikujete, nemáte priebeh, ktorý je fatálny.

„Buďme úprimní, my ako ľudstvo nemáme informácie o tom, ako vakcína funguje, my nevieme, či sa napríklad nejaké dlhodobé efekty neprejavia za 10 alebo 15 rokov. Fakty ešte pochopiteľne nie sú.  Môj osobný názor je, aby sme naočkovali populáciu, ktorá je riziková ako sú starší spoluobčania, naočkujte chronicky chorých, môžu sa nechať očkovať dobrovoľníci. Ale toho, kto sa očkovať nechce a je mladý, toho by som neočkovala a hlavne ho kvôli tomu neobmedzovala.“

Skúmanie imunity po očkovaní

Tím docentky Koutnej skúmal reakcie u pacientov po niekoľkých týždňoch od infikovania sa, po pol roku a po deviatich mesiacoch od infekcie. Zistili, že toto ochorenie, nie u všetkých, ale u väčšiny, navodí kvalitnú pamäťovú imunitu.

Množstvo získaných pamäťových buniek klesá postupne a nedochádza k nejakému hlbokému prepadu po určitom čase. Pravdou je že, hladina buniek v tele v prvých mesiacoch klesá rýchlejšie, ale potom sa klesanie spomalí a po čase vidíme mierny pokles.

V najnovšej klinickej štúdii testuje Kouckej tím  120 až 130 účastníkov. Testovali ich tesne pred tým, než boli očkovaní prvou dávkou, tesne pred druhou dávkou, t.j. po troch týždňoch a teraz uzatvárajú testovanie štyri týždne po druhej vakcinácii, kedy by mala byť imunitná odpoveď najvyššia.

„Bohužiaľ sme zistili, že u cca 20 až 25 percent ľudí po prvej dávke nie sme schopní namerať žiadnu pamäťovú stopu. Po druhej dávke už pamäťová stopa nastúpila skoro u všetkých, okrem asi jedného alebo dvoch percent, nikdy však nedosiahla priemerné hladiny, ktoré dosahujú ľudia, ktorí chorobu prekonali. 

tvrdí docentka Irena Koutná s tým, že očkovať ľudí, ktorí už covidom prešli a majú vytvorené v tele pamäťové bunky, v tejto chvíli nedáva veľký zmysel.

Podľa nej ak sa budú v EÚ vydávať covidové pasy, mali by ich dostávať nie len očkovaní, ale aj ľudia po prekonaní covidu, pretože z hľadiska šírenia infekcie sú zaočkovaní minimálne rovnako nebezpeční ako tí, čo chorobu prekonali.

Covid dostali ľudia aj po druhej dávke vakcíny

Česko nateraz podľa serveru Novinky.cz neuvažuje o tom, že by sa preukazovala hladina protilátok či bunková imunita, hoci by to mohol byť najpresnejší ukazovateľ infekčnosti človeka.

V ČR prekonalo covid od začiatku pandémie minimálne 1,6 milióna osôb – len za posledné štyri mesiace sa infikovala viac ako polovica z nich. Prvou dávkou vakcíny bolo v krajine zaočkovaných vyše 3,1 milióna ľudí a obe dávky dostalo zatiaľ viac ako milión osôb.

Po druhej dávke vakcíny sa v ČR infikovalo koronavírusom doposiaľ 2 993 ľudí, z toho 1 414 ochorelo po dvoch týždňoch od zaočkovania, čiže v dobe, keď mala vakcína už v plnej miere pôsobiť.

informoval o tom denník Právo s odvolaním sa na pilotné údaje Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS). Podľa dát Štátneho zdravotníckeho ústavu (SZÚ) ČR sa od začiatku pandémie znova infikovalo 1 535 ľudí a ďalších zhruba 800 prípadov sa vyšetruje.