Ako sme už informovali, v piatok vydanú vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva, na základe ktorej ľudia bez modrého certifikátu z celoplošného testovania  nebudú môcť od pondelka vstúpiť na pracovisko alebo do obchodnej prevádzky označil Úrad na ochranu osobných údajov za protiprávnu. Nikto nemá právo pod hrozbou sankcií požadovať od vás modrý certifikát o výsledku testu na COVID-19!

Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov

Úrad na ochranu osobných údajov v predbežnom stanovisku nepovažuje vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva za dostatočný právny základ na kontrolu certifikátov o negatívnom teste na COVID-19 na základe víkendového celoplošného testovania nepresnými antigénovými testami:

 „Úradu bol pracovný návrh vyhlášky, ktorej vypracovanie ukladá uznesenie vlády 693/2020 v bode C.1 doručený. Úrad vykonal právnu analýzu s ohľadom na ochranu osobných údajov, ktorú zaslal UVZ SR. Na základe tejto analýzy dospel k tomu, že ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z., ktoré má vyhláška vykonávať, táto v navrhovanom znení nereflektuje. S ohľadom na uvedené úrad nateraz zotrváva na svojom stanovisku z 29/10/2020 „Uznesenia vlády č. 678, aj 693, z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažujeme k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia.“

V praxi to znamená, že v pondelok nemá právo od vás vyžadovať modrý certifikát policajt,  zamestnávateľ ani predavačka či príslušník SBS, aby vás mohol vpustiť na pracovisko či do obchodnej prevádzky, pretože vyhláška ÚVZ je v tomto zmysle nezákonná!

Reakcia premiéra Matoviča

Kontrolu certifikátov o negatívnom výsledku antigénového testu z celoplošného testovania mal mala umožniť práve sporná vyhláška, ktorú prezentoval v piatok hlavný hygienik Ján Mikas. Premiér Igor Matovič o napadnutí tejto vyhlášky príslušným úradom povedal:

 „Takých naschválov a sabotáží bude ešte kopa, podstatné je, že dnes a zajtra určite identifikujeme niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí by inak nakazili ďalšie desiatky tisíc ľudí a mnohí ľudia by na to doplatili životom. Toto je dnes absolútna priorita pre každého rozumného človeka, ktorý to so Slovenskom myslí dobre.“

Stanovisko Úradu vlády

Úrad vlády SR vzápätí označil obvinil kompetentnú štátnu inštitúciu z neznalosti a prekročenia právomocí:

„Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil na svojom webovom sídle predbežné stanovisko k vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.

Úrad sa vo svojom stanovisku odvoláva na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Toto nariadenie Európskej únie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie.

Môžeme konštatovať, že Úrad na ochranu osobných údajov sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť. Navyše musíme pripomenúť Úradu na ochranu osobných údajov, že zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje len na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

Preto sa pri dotknutej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva nejedná o spracúvanie osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. Úrad na ochranu osobných údajov je dozorným orgánom podľa zákona č. 18/2018 Z. z. a vyššie uvedeného všeobecného nariadenia o ochrane údajov, preto navyše takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci.“

Čo hovorí Ústava SR

Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená, obmedzená môže byť  len v prípadoch ustanovených zákonom. Celoplošné testovanie počas núdzového stavu sankcionované za neúčasť na tejto akcii by bolo obmedzením základných práv a slobôd. Preto s poukazom na čl. 51 ods. 2 Ústavy SR nie je možné bez zmeny ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. takéto testovanie osobám na území Slovenskej republiky uložiť pod hrozbou sankcie ako povinnosť.

Lapidárne sa dá povedať, že aj po zverejnení predmetnej vyhlášky ÚVZ SR v časti zákazu vstupu na pracovisko či prevádzku ľuďom bez negatívneho certifikátu v rozpore so zákonom v skutočnosti nebude rozdiel medzi účastníkmi a neúčastníkmi celoplošného testovania a pre obe skupiny ľudí bude platiť rovnaká miera slobody pohybu,  ako doteraz. Teda „vstupenka na slobodu“ pre negatívnych je obyčajná chiméra.

Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je v konečnom dôsledku protiústavné. Z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní.

V praxi teda nemôže od vás požadovať modrý certifikát zamestnávateľ či predstaviteľ obchodnej prevádzky, ale ani policajt. Polícia vám za to nemôže dať ani pokutu podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore, a rozvoji verejného zdravia, pretože informácie o vašom zdravotnom stave podliehajú lekárskemu tajomstvu, iba ak by ste preukázateľne porušovali podmienky obmedzeného vychádzania počas núdzového stavu.

Záver

Nariadenie GDPR platné v celej EÚ a nový zákon o ochrane osobných údajov posilnili práva dotknutých osôb a priniesli nové povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje. Vzhľadom na vyššie uvedené tu vyvstáva viacero nezodpovedaných otázok.

Napríklad ak niekto stratí modrý certifikát, čím by sa podľa štátu mal preukázať? Existuje nejaká zabezpečená centrálna databáza ľudí, ktorí prešli celoplošným testovaním a kto má k nej prístup? Akými bezpečnostnými prvkami, ktoré sa nedajú sfalšovať, je zabezpečený samotný úradný dokument – certifikát? Udeľovali testovaní ľudia súhlas so zverejnením ich osobných údajov v nejakej databáze alebo iných zoznamoch prístupných orgánom štátnej správy?

Vyzerá to tak, že inkriminovaná vyhláška ÚVZ mala spolu s prijímanými opatreniami vlády vyvinúť neprimeraný nátlak na obyvateľov Slovenska, aby sa počas víkendu aj nedobrovoľne zúčastnili celoplošného testovania nepresnými antigénovými testami.

Motiváciou pre tých, ktorí vyjdú z testovania s negatívnym modrým certifikátom, mala byť falošná „vstupenka na slobodu“  na rozdiel od tých, ktorí sa nedajú otestovať a musia strpieť pokračujúci zákaz resp. obmedzenie svojho pohybu po krajine. Je smutné, že na tejto manipulácii  vlastných občanov sa podieľajú štátne orgány na čele s predsedom vlády.

Vzhľadom na ďalšie okolnosti zvoleného postupu vlády a ÚVZ SR možno očakávať nielen politické a občianske konzekvencie, ale aj súdnu dohru. To ukážu už najbližšie dni, kedy si možno začneme klásť otázku, načo to celé vlastne bolo, komu a čomu to prospelo?