Mesto Banská Bystrica vďaka ZAaRESu je dobrým príkladom toho, ako môže zeleň v meste pomáhať zvládať dôsledky klimatických zmien. Možno ste si všimli, že na frekventovaných miestach, pred mestským úradom, na Námestí slobody či na kruhových objazdoch  ZAaRESáci nahradili klasické letničky výsadbou trvaliek.

Opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien v meste

Ide o výsadby, ktoré sú nielen vizuálne atraktívne, ale aj odolné voči suchu a horúčavám. Vyžadujú si menej polievania, dlhšie vydržia a z roka na rok sa rozrastajú. Lákajú tiež opeľovače a vytvárajú tak živé a pulzujúce miesta priamo v centre mesta.

„No nie je to len o trvalkových záhonoch. Zmena klímy je realitou, ktorá sa dotýka aj nášho mesta. Preto systematicky zavádzame opatrenia, ktoré pomáhajú Bystrici pripraviť sa na novú klimatickú situáciu,“

hovorí banskobystrický primátor Ján Nosko.

Ide napríklad o nasledovné opatrenia:

– vysádzanie desiatok stromov

– budovanie dažďových záhrad pri materských školách a vo verejných priestoroch,

– rekonštrukcia škôl a verejných budov s dôrazom na energetickú efektívnosť,

– výmena starého osvetlenia za úsporné LED svietidlá,

– výstavba zelených striech – najväčšia pribudne na ZŠ Sitnianska,

– využívanie mobilnej zelene tam, kde nie je možné vysádzať klasicky,

– modernizácia vykurovacích systémov v školách a škôlkach,

– podpora udržateľného obhospodarovania lesov prostredníctvom organizácie Mestské lesy.

„Ďakujem všetkým, ktorí sa na týchto zmenách podieľajú – pracovníkom ZAaRESu, mestských lesov, odborným útvarom mestského úradu aj obyvateľom, ktorí myslia ekologicky,“

dodáva primátor Nosko.

Klimatická zmena, Green Deal a rôzne vedecké názory

Klimatológovia a ekoaktivisti tvrdia, že extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom.

Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne).

Na klimatickú zmenu reagovala aj Európska únia. Európska zelená dohoda, známa aj ako Green Deal, je rozsiahly súbor politických iniciatív Európskej komisie s cieľom premeniť Európsku úniu na klimaticky neutrálne spoločenstvo do roku 2050. Ide o transformáciu Európy na modernú, konkurencieschopnú ekonomiku s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov do polovice storočia.

Ako sa však ukazuje, Európska zelená dohoda je neuskutočniteľná v takej miere, ako bola prijatá. Prijímané ekologické opatrenia sú finančne veľmi náročné a v globálnom svetovom meradle spôsobujú krajinám EÚ vážne ekonomické problémy, ktoré spôsobujú nižšiu konkurencieschopnosť na svetových trhoch za silnými hráčmi ako sú Čína, USA a ďalšie veľmoci, ktoré zaťažujú planétu omnoho viac ako Európa.

Treba tiež priznať, že existujú aj iné vedecké názory na otepľovanie našej planéty a príčiny klimatických zmien. Tie sa odvolávajú na periodickú zmenu klímy v histórii planéty Zem, kedy sa v priebehu miliónov rokov striedali obdobia chladu s otepľovaním, pričom priemerný ľudský život trvá iba krátko, aby to mohol človek presne vyhodnotiť.

Týka sa to aj koncentrácie CO2 v ovzduší, ktorá je dôležitá pre fotosyntézu rastlín. Neustále dochádza k prirodzenej výmene CO2 medzi oceánom a atmosférou, pričom ľudstvo sa na produkcii uhlíkových plynov podieľa iba 5 percentami.

Faktom je z tzv. skleníkových plynov ja najviac vypúšťaným plynom do ovzdušia CO2. Tento plyn vzniká pri všetkých bežných aktivitách ľudí. Ostatné skleníkové plyny sú síce v ovzduší v menšej koncentrácii, no zachytávajú teplo niekoľkonásobne viac, než CO2, napríklad metán. Otázka znie, či v niekotrých prípadoch vplyv skleníkových plynov na zmenu klímy v našich podmienkach nepreceňujeme…

Nemienime sa teraz zaoberať rôznymi vedeckými názormi na príčiny klimatických zmien, to nechajme na vedcov. V každom prípade by sme mali byť k prírode šetrní a chrániť si ju, rovnako ako zmierňovať dôsledky klimatických zmien hoc aj drobnými opatreniami.