Podľa štatistík Eurostatu sa slovenské domácnosti so schopnosťou čeliť nečakaným finančným výdavkom nachádzajú v strede rebríčka krajín Európskej únie. Takmer 36 % slovenských domácností tomu čeliť nedokáže.

„Zdá sa ale, že väčšina domácností robí čo môže a snaží sa v rámci svojich možností sporiť. A to aj napriek tomu, že až tri zo štyroch slovenských domácností sú schopné každý mesiac vyžiť len takpovediac na hrane, teda s menšími alebo väčšími ťažkosťami. Dôvodom je chýbajúca finančná rezerva,“ uviedla pre hnoline.sk analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Eurostat zistil, že najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči-voči nečakaným výdavkom, je v Lotyšsku, Maďarsku a Bulharsku. Naopak najmenej problémov s neočakávanými nákladmi majú Švédi, Holanďania, Rakúšania a Luxemburčania. „Schopnosť čeliť nečakaným finančným výdavkom je v prípade jednotlivých národov ovplyvňovaná ich životnou úrovňou, vývojom nezamestnanosti, výškou príjmov, cenovou hladinou, ale i tendenciou sporiť,“ poznamenala  Sadovská.

V rámci krajín EU nedokáže čeliť náhlym finančným problémom oproti nám aj viac Britov či Talianov. Z našich susedov je na tom lepšie len Rakúsko (22,8 %), za Slovenskom (35,8%) zostalo  Česko (40,4 %), Poľsko (51,2%) i Maďarsko (74 %).

Nečakané finančné výdavky sú najväčším postrachom najmä pre neúplné rodiny a domácnosti, v ktorých žijú dôchodcovia sami bez rodinných príslušníkov. Analytička k tomu dodáva: „Domácnosti s dvomi dospelými členmi zvládajú nečakané výdavky oveľa lepšie. Aj keď s rastúcim počtom detí, teda aj s rastúcimi výdavkami na bežný chod domácnosti, sa táto schopnosť znižuje.„

Podľa údajov Štatistického úradu SR nie je schopná sporiť ani polovica domácností a až 57% Slovákov žije od výplaty k výplate. Časť z nich si musí peniaze požičiavať a žije na dlh.  Na druhej strane aj napriek kríze a pomerne nízkym platom 42% domácností dokáže šetriť a sporiť. Mierne sa zvyšuje počet zadlžených domácností.

Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že oproti minulému roku sa situácia zhoršila až pre 48% domácností , pre 40% zostala rovnaká a len 12% si myslí, že sú na tom lepšie, ako predtým.

Zaujímalo by nás, ako sú na tom banskobystrické domácnosti. Myslíte si, že dosahujeme aspoň celoslovenský priemer?

[poll id=“101″]