Historický európsky summit v Bruseli, ktorý má vyriešiť najvážnejšiu krízu Európskej únie, prináša riziko rozdelenia. Aj keď väčšina z členských štátov, vrátane Slovenska, podporuje návrh novej reformnej zmluvy tandemu Merkelová-Sarkozy „MERKOZY“, Veľká Británia a Maďarsko sú proti, Česi a Švédi si to ešte rozmyslia.

Po nočných rokovaniach zo štvrtka na piatok je jasné, že cesta zmien základných zmlúv v 27 krajinách EÚ na záchranu eura nie je nateraz priechodná. Podľa plánu „MERKOZY“ by v členských štátoch eurozóny mali platiť prísnejšie pravidlá fiškálnej disciplíny a automatické sankcie v prípade nedodržania svojich štátnych rozpočtov. Lisabonská zmluva sa bude meniť len v 17 krajinách, ktoré majú zavedené euro, ostatní sa môžu pridať. Na zmene by sa mali dohodnúť lídri krajín eurozóny do marca 2012.

Hlavné body, na ktorých sa v piatok 9.decembra ráno dohodla Európska únia:
– Rozpočty členských štátov eurozóny by mali byť vyrovnané. Maximálne prípustný rozpočtový schodok by mal byť 0,5% HDP.
– Pokiaľ členský štát eurozóny prekročí deficit 3 percent HDP, automaticky nasledujú sankcie, ktoré bude možné zvrátiť len so súhlasom kvalifikovanej väčšiny členských štátov.
– Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) začne fungovať od júna 2012. Súčasný záchranný fond eurozóny (EFSF) bude fungovať až do polovice roku 2013.
– K prijímaniu rozhodnutí v rámci ESM bude v naliehavých prípadoch stačiť len miesto jednomyseľnej len kvalifikovaná väčšina. – – Štáty eurozóny i celej EÚ v priebehu 10 dní potvrdia, či sú schopné poskytnúť pôžičky Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 200 miliárd eur na zaistenie globálnej hospodárskej stability.

Kvôli možnosti rozdelenia Európy de jure na tie štáty, ktoré budú zahrnuté v novej zmluve a ktoré nebudú, sa hovorilo o hrozbe dvojrýchlostnej EÚ. To de facto už platí, lebo nie vo všetkých krajinách platí euro a nie všetky krajiny sú v Schengenskom priestore.

Lídri sa nedohodli na vytvorení spoločných európskych dlhopisov. Prezident EÚ Herman Van Rompuy je presvedčený o potrebe menovej únie, kam súčasná globálna kríza tlačí štáty, ktoré dokážu ekonomicky odolávať dlhovej hrozbe, na rozdiel od tých, ktoré jej podľahli.

Dohoda lídrov EÚ je dôležitá aj pre Slovensko, ktoré je hospodársky naviazané najmä na Nemecko. Preto je dôležité, že rozhodujúce politické strany v NR SR, bez ohľadu na svoje rôzne politické záujmy pred marcovými voľbami, sa dokázali dohodnúť na štátnom rozpočte a dlhovej brzde, rovnako aj na podpore proeurópskeho zahraničného smerovania Slovenska.

Rovnakú zodpovednosť očakávajú Banskobystričania aj od svojich volených zástupcov v mestskom zastupiteľstve, lebo samospráva je nedeliteľnou súčasťou politického systému Slovenska.