Pre niekoho možno zvláštna otázka, ale v Banskej Bystrici stále aktuálna. Vlastne už od komunálnych volieb v roku 2002, keď sa do mestského zastupiteľstva dostali prví občianski aktivisti, ktorí s podporou časti miestnej architektonickej obce zahájili útok na Útvar hlavného architekta (ÚHA) a osobu jeho riaditeľa.

Z kuloárov banskobystrického mestského úradu sa šíria informácie, že vedením mesta pripravovaná zmena organizačnej štruktúry by mala priniesť aj zrušenie samostatnej rozpočtovej organizácie mesta ÚHA a jej presun na jedno z oddelení MsÚ. Inými slovami krajské mesto Banská Bystrica by potom nemalo hlavného architekta.

Háčik je v tom, že kým nová organizačná štruktúra MsÚ patrí do kompetencie primátora a prednostu, zrušenie ÚHA podlieha rozhodnutiu mestského zastupiteľstva. A to môže byť problém, keďže v ňom majú väčšinu opoziční poslanci, s ktorými sa musí nové vedenie na tejto zmene najskôr dohodnúť. Podľa našich informácií tesne pred marcovým zasadnutím zastupiteľstva to poslanci odmietli, hoci napokon schválili rozpočet mesta na rok 2011. V ňom sú aj financie pre ÚHA, hoci na ďalšiu aktualizáciu digitálnej technickej mapy mesta sa akosi pozabudlo.

Treba povedať, že funkciu hlavného architekta z krajských miest nemajú momentálne iba v Trnave (tam je začlenený do štruktúry úradu) a dočasne ju zrušili v Žiline. Hlavného architekta však majú aj mnohé okresné mestá, ako napríklad Zvolen, Ružomberok, Martin a ďalšie. V jeho kompetencii je najmä tvorba koncepcie územného a architektonického rozvoja mesta s uplatňovaním platných podmienok územného plánu mesta v praktickom živote, ale aj vypracovanie odborných podkladov k záväzným stanoviskám mesta. Nový bratislavský primátor Milan Ftáčnik dokonca uvažuje o rozšírených kompetenciách pre hlavného architekta mesta.

Zatiaľ nezodpovedanou otázkou zostáva, či zrušením funkcie hlavného architekta má ísť o novú koncepciu mesta v územnom plánovaní, alebo o osobu súčasného hlavného architekta mesta Ing. arch. Ľubomíra Kelemana. Mimochodom ten bol vo funkcii potvrdený zastupiteľstvom už dvakrát po víťazstve v dvoch verejných výberových konaniach počas minulých volebných období, naposledy vlani. Paradoxne v oboch porazil aj súčasných aktívnych kritikov ÚHA, ktorí by celý útvar asi najradšej zrušili a územné plánovanie podriadili mestskému úradu s ich vplyvom. Tak by ho mohli externe riadiť podľa svojich predstáv resp. cez svojho človeka, ktorý by sa napokon mohol stať vedúcim nového oddelenia MsÚ bez mandátu od zastupiteľstva.

Na rozdiel od radových zamestnancov MsÚ na ÚHA koncepčne pracujú architekti a inžinieri s okrúhlou pečiatkou, ktorí navrhujú nové urbanistické koncepcie s dopravnou a technickou infraštruktúrou, majú na starosti a j verejné obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie. Inými slovami kým mestským úradníkom môže byť aj nearchitekt, urbanistom iba ťažko. Problémom mesta je, že tak ako sa transparentne nekomunikuje a verejne nediskutuje o podstate zmeny organizačnej štruktúry MsÚ, absolútne ticho navonok „počuť“ chystanom zrušení samostatného hlavného architekta mesta a jeho útvaru.

Nemožno nevidieť, že zrušenie ÚHA a funkcie hlavného architekta mesta mali v pláne aj niektoré politické strany, ktoré pred voľbami podporovali súčasného primátora Petra Gogolu a po voľbách mu podľa všetkého radia ich odborníci. Začala to ešte pred 8 rokmi terajšia poslankyňa BBA a jediná architektka v zastupiteľstve Ľudmila Priehodová (súčasne aj riaditeľka bratislavského Urbionu). Práve ona bola akýmsi spúšťačom masívnej kritiky ÚHA a jeho vtedajšieho riaditeľa Ing. arch. Jána Kupca, laureáta ceny Dušana Jurkoviča za urbanizmus s kolektívom, jedného z hlavných tvorcov doteraz platného územného plánu mesta schváleného slovenskou vládou v roku 1976.

Už vtedy začali padať tvrdé slová o údajne zlej práci ÚHA a ustupovaní zámerom investorov zo strany hlavného architekta. Tŕňom v oku boli najmä časté zmeny a doplnky tridsaťročného územného plánu (ÚP), ktoré zakaždým schvaľovalo mestské zastupiteľstvo. V kritike a osobných útokoch na ÚHA poslankyňu Priehodovú podporovala aj veľká časť banskobystrických architektov, čo sa odzrkadlilo pri schvaľovaní podmienok vypracovania nového územného plánu mesta v roku 2003. Ten mal byť podľa vtedajších kritikov ÚHA pôvodne hotový do komunálnych volieb 2006, ale ako sa neskôr ukázalo, nestačia ani dve volebné obdobia…

Za normálnych okolností by tento základný územnoplánovací dokument mesta vypracovala vlastná odborná organizácia mesta ÚHA. To však neplatí v meste pod Urpínom. Tu sa bez váhania presadila v zastupiteľstve obchodná súťaž priamo na spracovateľa nového územného plánu, ktorým sa stala bratislavská firma Aurex. Čarom nechceného je, že prípravu podkladov a koordináciu prác na novom ÚP vykonáva ÚHA pod vedením hlavného architekta Kelemana aj za osobnej účasti architekta Kupca. Navyše kolektív ÚHA získal v roku 2010 za svoju doterajšiu činnosť aj Cenu primátora mesta.

Najhoršie na tom celom je, že úvahy o zrušení ÚHA a funkcie hlavného architekta sa šíria netransparentne kdesi v zákulisí. Deje sa to bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie o tom, či takáto zmena je potrebná a čo by mala priniesť pre mesto. Navyše v situácii, keď vrcholia záverečné práce na novom územnom pláne mesta, pri ktorých zohráva ÚHA a hlavný architekt mesta významnú koncepčnú úlohu.

Keďže jednou z priorít nového vedenia mesta je väčšia transparentnosť pri správe vecí verejných, pri zmene organizačnej štruktúry MsÚ vrátane otázky mať či nemať hlavného architekta mesta by sa očakávala väčšia otvorenosť a transparentná diskusia podopretá odbornými argumentmi skôr, ako do toho vstúpia iné osobné či skupinové záujmy.