Do redakcie sme dostali stanovisko právničky organizačno-právneho oddelenia mestského úradu (MsÚ) Banská Bystrica k Etickému kódexu zamestnanca mesta vydaného primátorom v podobe smernice.

JUDr. Helena Koreňová reaguje na verejnú kritiku, ktorú sme vzniesli voči tejto novej právnej norme, ktorá bola prijatá jednostranne zamestnávateľom bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ako to pri takomto charaktere pracovnoprávnych vzťahov vyžaduje Zákonník práce. Vo svojom stanovisku sa odvoláva na organizačnú smernicu mesta Banská Bystrica č. OS 01/2007 zo dňa 1.2.2010 „Systém riadenia dokumentácie“, ktorá je jednou zo súčastí systému manažérstva kvality STN EN ISO 9001/2001.

„Etický kódex záväzným spôsobom definuje pravidlá správania sa zamestnancov mesta pri plnení ich pracovných povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, ostatných všeobecne záväzných predpisov, najmä zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, z Pracovných poriadkov zamestnancov mesta, vnútorných predpisov a samotných pracovných náplní zamestnancov,“ píše sa v stanovisku právničky mesta.

V ďalšom JUDr. Koreňová obhajuje nami kritizované obídenie povinnosti prerokovania takejto právnej normy vychádzajúcej z Pracovného poriadku so zástupcami zamestnancov, ktorí mali vyjadriť s jej znením súhlas: „Etický kódex nadväzuje na povinnosti zamestnancov vyplývajúce z uvedených zákonov, pracovnoprávnych predpisov a dokumentov s tým, že bližšie definuje princípy správania sa zamestnanca predovšetkým vo vzťahu k verejnosti, občanom, k zamestnávateľovi a medzi zamestnancami navzájom. Nestanovuje nové povinnosti nad rámec povinností upravených v príslušných právnych normách. Nakoľko Etický kódex nekonkretizuje ustanovenia Zákonníka práce v širšom rozsahu, ako Pracovné poriadky zamestnancov mesta, nie je potrebné, aby bol ich prílohou.“

A dodáva: „Etický kódex iba bližšie konkretizuje už stanovené povinnosti zamestnancov v smere ich správania sa pri plnení ich pracovnoprávnych povinností v duchu základných pravidiel etiky a morálky, ako i predstáv primátora, ako zamestnávateľa a najvyššieho predstaviteľa mesta (napr. komunikácia, obliekanie a pod.). JUDr. Koreňová zaraďuje Etický kódex iba do tretej úrovne riadenia dokumentácie, z čoho odvodzuje, že nie potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, ak to vyžaduje Zákonník práce pri vydávaní pracovného poriadku.

Najväčším omylom mestskej právničky a primátora je, že pri vydávaní Etického kódexu zamestnanca mesta vychádzali z chybnej základnej premisy. Táto záväzná smernica totiž nekonkretizuje už stanovené povinnosti zamestnancov v zákone a pracovnom poriadku, ale v skutočnosti stanovuje nové pravidlá hry s pracovnoprávnymi dôsledkami „podľa predstáv primátora“. Napríklad za nevhodnú komunikáciu a oblečenie zamestnanca, čo má posudzovať nejaký etický komisár. O tom nehovorí ani Zákonník práce ani Pracovný poriadok mesta Banská Bystrica!

Ak prijmeme ústavný princíp právneho štátu, že nižšia právna norma sa nemôže povýšiť nad zákon a orgány štátnej správy i samosprávy môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, tak spôsob vydania vnútornej smernice primátora pod názvom „Etický kódex zamestnanca“ je presným opakom. Dokonca aj „Pracovný poriadok mesta“, ktorý je v hierarchii záväznosti právnych noriem vyššie ako predpis, iba bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Napriek tomu podlieha súhlasu zástupcov zamestnancov, ktorými sú odbory.

Etický kódex, vydaný teraz ako dokument mesta Banská Bystrica tretej úrovne, ktorý zjavne stanovuje širší okruh povinností zamestnancov mesta (napr. spôsob komunikácie či oblečenia) postihnuteľných v prípade ich nedodržiavania sankciami, mal byť pôvodne súčasťou pracovného poriadku. Ešte začiatkom mája primátor Peter Gogola pre médiá uviedol: „Inšpiroval som sa skúsenosťami z Lesov SR, kde som predtým pôsobil, aj odporúčaniami organizácie Transparency International Slovensko. Kódex by mal mať právnu silu ustanovení pracovného poriadku, jeho porušenie sa teda bude považovať za porušenie pracovného poriadku.“ Zdá sa, že po pár mesiacoch je všetko inak…

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení presne definuje, akým spôsobom zamestnávateľ vydáva právne predpisy nižšej úrovne, ktoré bližšie konkretizujú jednotlivé ustanovenia zákona. Tu je dôkaz:

§ 17 Neplatnosť právneho úkonu

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

(2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

§84 Pracovný poriadok

(1) Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

(2) Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

(3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.

(4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

Ak právnička mesta nemá pochybnosti o svojom konaní v súvislosti s formuláciou a spôsobom vydávania Etického kódexu, mohla by sa pozrieť do ostatných miest zrovnateľných s úrovňou krajského mesta pod Urpínom. V Žiline primátor mesta nielenže prerokoval a vydal Pracovný poriadok zamestnanca po súhlase OZ SLOVES pri MsÚ, ale si ho nechal schváliť aj mestským zastupiteľstvom.

Ani mesto Martin, ktoré ako prvé na Slovensku zavádzalo do činnosti samosprávy protikorupčné opatrenia a prijímalo Etický kódex zamestnanca, si pri jeho vydávaní nedovolilo obísť zástupcov zamestnancov. Vedenie mesta Banská Bystrica nielenže nerešpektuje názory svojich zamestnancov, ale sa bráni aj pripomienkam poslancov. Vyzerá to tak, že vo svojom nezmyselnom boji s odbormi sa neštíti ani účelovo ohýbať paragrafy.

JUDr. Koreňová na záver svojho stanoviska tvrdí, že dodatočné zverejnenie Etického kódexu zamestnanca (ako smernice zaradenej do 3.úrovne dokumentov) na internetovej stránke mesta je nad rámec povinností samosprávy, lebo tu sa zverejňujú iba dokumenty 1.úrovne. Potom sa pýtame, prečo na webe nevisí aj „vyšší“ Pracovný poriadok zamestnanca, aby bolo s čím porovnávať? My si vystačíme aj so Zákonníkom práce.

Odhliadnuc od zákona, na MsÚ v Banskej Bystrici vedenie mesta voči svojim zamestnancom nepociťuje ani len elementárnu úctu k ich práci. A v tom tkvie jadro celého problému…