Slúchadlá v ušiach či slúchadlá s mostíkom prekrývajúcim uši. To je bežný obrázok dnešných dní. Vidíme ho hlavne pri mladých ľuďoch, amatérskych bežcoch, výnimkou nie sú ani dospelí. Málokto z nich sa však uvedomuje riziká, ktoré môžu ohroziť sluchové orgány pri hlasnom a častom používaní digitálnych prehrávačov cez slúchadá.
„Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom po zraku. Umožňuje vnímať zvuky, dorozumievať sa a orientovať sa v priestore. Sluchový orgán je zložitý a preto aj veľmi citlivý na vnútorné aj vonkajšie podnety, hlavne na hluk. Ten je z medicínskeho hľadiska škodlivý nadmernou intenzitou. Aby sme boli konkrétni- Vo všeobecnosti teoreticky platí, že počúvanie hudby do 80 decibelov (jednotka hluku) možno považovať za bezpečné z hľadiska sluchu,“
hovorí MUDr. Eleonóra Fabiánová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Ďalej pokračuje: „Zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 dB. Hranica zdravotného rizika závisí na intenzite hluku a čase vystavenia. V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o 3 decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň- za predpokladu, že tieto expozície hluku (zvuku) sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch.“
Podľa odborníkov stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je veľmi ťažké hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov. Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, ďalšími spolupôsobiacimi napr. toxickými látkami a inými faktormi. Ako konštatuje MUDr. Fabiánová, jedna zo štúdií napríklad preukázala, že ženy v porovnaní s mužmi vnímajú hlasnejšiu hudbu ako viac nebezpečnú. Taktiež u mladých ľudí, u ktorých hlasná hudba vyvolala dočasný tinitus (vnímané bzučanie, zvonenie a iné zvuky bez vonkajšej príčiny), sa posudzuje hlasná hudba ako viac riziková na rozdiel od jedincov, ktorí tento problém nezaznamenali. „
„Dôležité je uvedomiť si, že dočasné poškodenie sluchu môže vyústiť do jeho trvalého poškodenia pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní. Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi a podobne, “
dodáva MUDr. Fabiánová.
Čo sa týka otázky, či radšej používať slúchadlá zasunuté do uší, alebo s mostíkom cez hlavu len prekrývajúce uši konštatuje, že kvalita osobných slúchadiel sa výrazne líši podľa výrobcov. Zaťaženie zvukom ( hlukom) záleží od spôsobu založenia slúchadiel samotným poslucháčom, alebo od hĺbky vloženia vkladacích slúchadiel do zvukovodu a od ich charakteristík. Zaťaženie hlukom závisí však najmä od intenzity hluku a od frekvencie (výšky tónov). Platí , že čím je menšie slúchadlo, tým je väčšie množstvo zvukovej energie prenášané na príslušný objem zariadenia.
Zdroj: RÚVZ BB