Ako sa zdá, kultúrna pamiatka stojaca na Námestí SNP číslo 1 (Bystričanom známa ako Radnica) si po rokoch spochybňovania počnúc zastavenou obnovou za ťažké milióny, pokračujúc dlhým chátraním priamo v centre mesta a teraz stojac tesne pred dokončením svojej rekonštrukcie, užije svoje.

Mestský poslanec Vladimír Pirošík (BBA) verejne spochybnil to, že mesto Banská Bystrica koncom roka 2007 predalo svojej stopercentnej obchodnej spoločnosti MBB, a.s. rozostavanú radnicu za takmer 1,2 milióna eur s predkupným právom zakotveným v zmluve a teraz si ju po rekonštrukcii bude dlhodobo prenajímať za dohodnutú sumu okolo 362.000 eur ročne. V čase krízy to považuje za nevýhodné pre mesto, ktoré by miesto presťahovania niektorých prevádzok do Radnice malo všetky priestory radšej komerčne prenajímať. Domnieva sa, že pri predaji radnice MBB, a.s. išlo skôr o snahu vyhnúť sa verejnému obstarávaniu na následné dodávky stavby za milióny eur, hoci sa argumentovalo získaním výhodnejšieho úveru pre mestskú spoločnosť.

Hovorkyňa mesta Monika Pastuchová vyhlásila, že nemožno hovoriť o nejakom obchode, keďže išlo o reálne vyriešenie problému dokončenia rekonštrukcie rozostavanej radnice, ktorý sa ťahal dlhé roky. Predseda predstavenstva MBB, a.s. Ing. Ľubomír Bobák hovorí o štandardnom riešení investície do rekonštrukcie historického objektu podobne ako pri Barbakane, kedy mesto tiež nenašlo vo svojom rozpočte voľné zdroje na rekonštrukciu objektu, tak tým poverilo mestskú spoločnosť MBB, a.s., ktorá sa stala investorom s dlhodobým nájmom objektu bez potreby úveru. Vzťah medzi mestom a MBB, a.s. v prípade Radnice rieši tiež dlhodobá nájomná zmluva, ktorá je jednou z podmienok banky k získaniu výhodného úveru pre investora. Zaujímalo nás, ako celý problém vznikol a ako sa dlhé roky (ne)riešil.

Napriek tomu, že historicky prvou mestskou radnicou v rámci hradného areálu bola v skutočnosti renesančná budova Praetoria (dnes v nej sídli Galéria) na Moysesovom námestí pri Barbakane, ako Radnica je známejšia druhá budova na Námestí SNP. Tú zriadilo mesto v druhej polovici 16.storočia v pôvodne meštiackom Muhlsteinovom dvojdome. Bystričania ju poznajú najmä podľa historickej sobášnej siene, kde svoj život spojilo mnoho nových manželských párov.

Prvý ponovembrový primátor mesta Stanislav Mika dal tento objekt obnoviť a reštaurovať, druhý primátor Igor Presperín sa v roku 1996 pustil do veľkolepej rekonštrukcie za viac ako 200 miliónov Sk. Tento projekt však skončil neslávne, priamo na hlavnom námestí zostala stáť rozostavaná budova sťaby memento nenaplnených ambícií. Nový primátor Ján Králik počas nasledujúcich 8 rokov okrem riešenia havarijného stavu nenašiel na dokončenie rekonštrukcie v mestskom rozpočte financie ani investorov (popri zahraničných prejavili záujem aj domáci, ako napríklad spoločnosť VAV Invest v susedstve a tunajší biskupský úrad). Nehovoriac o súdnych pokračovaniach s dodávateľmi a projektantom v súvislosti s vynúteným zastavením stavby a navrhovanými zmenami projektu. A tak si Banskobystričania i návštevníci mesta rokmi pomaly zvykli na chátrajúcu a nekonečne „obnovovanú“ budovu v centre mesta, ku ktorej neskôr pribudla „štafáž“ v podobe opusteného lešenia…

Až v roku 2007, teda po viac ako desaťročí našiel súčasný primátor Ivan Saktor za podpory väčšiny poslancov riešenie, ako dotiahnuť tento nepríjemný problém do úspešného konca. V spolupráci s mestskou spoločnosťou MBB, a.s. zvolili osvedčené riešenie z nedávnej minulosti. Mesto predalo rozostavaný objekt svojej obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaviazala dokončiť rekonštrukciu radnice za takmer 6 miliónov eur. Odhliadnuc od využitia vlastných zdrojov a výhodnejších podmienok investičného úveru pre MBB, a.s., si tento podnikateľský subjekt na rozdiel od mesta môže z došlých faktúr odpočítavať aj DPH.

Vo výberovom konaní na dodávateľa stavby zvíťazila banskobystrická spoločnosť OKBplus, a.s. ktorá zahájila rekonštrukčné práce vo februári 2008 a v októbri tohto roku by Radnica mala byť hotová. Svoje reprezentačné pracovne tu okrem primátora a jeho spolupracovníkov bude mať aj kultúrno-informačné stredisko (KIS). Ich súčasťou bude aj obradná sieň, ostatné miestnosti v zadnom trakte vrátane rokovacích salónikov, radničnej kaviarne v podzemí a zasadacej sály pod presklenou strechou bude môcť mesto prenajímať aj na komerčné účely.

Nič však nie je zadarmo, takže mesto bude nasledujúcich 15 rokov vlastníkovi MBB, a.s. uhrádzať dohodnutý prenájom, ktorým de facto postupne splatí túto jednorázovú investíciu a následne sa Radnica môže symbolickým odkúpením dosť naspäť do majetku mesta. To nemuselo vynaložiť naraz zo svojho rozpočtu a v čase hospodárskej krízy milióny eur, ale využili sa tzv. mimorozpočtové zdroje z prostriedkov vlastnej mestskej firmy. Za normálnych podmienok racionálne riešenie, keby sme neboli v Bystrici.

S kritikou poslanca Pirošíka sa na augustovej finančnej komisii nestotožnili viacerí poslanci najmä z koalície. Tí mu oponujú, že okrem zavádzania nových kontrolných mechanizmov pri nakladaní s mestským majetkom neustále spochybňuje všetko, čo mesto v tejto oblasti podniká. Pri Radnici okrem verejnej kritiky zvoleného postupu mesta za celý čas vraj nenavrhol jediné pozitívne riešenie problému a iba hľadá všetky možné i nemožné spôsoby, ako sa prezentovať v médiách.

Faktom je, že iba vlastniť majetok, o ktorý sa nedokáže mesto ekonomicky postarať, by časom neodvratne viedlo nielen k devastácii mestských kultúrnych pamiatok ako Barbakan, Radnica či kaštieľ Radvanských, ale aj krytej plavárne či ďalších verejnoprospešných stavieb v meste pod Urpínom. Načo sú nám schátralé mestské symboly, za ktorých stav sa miesto hrdosti musíme skôr hanbiť? Keď prechádzate okolo čerstvo zrekonštruovanej budovy v meste, naozaj vás hneď zaujíma jej vlastník alebo skôr to, ako vyzerá a aké služby poskytuje svojim návštevníkom?

Ak nie sú peniaze v mestskom rozpočte, ak nepomôže štát alebo eurofondy, treba hľadať iných spoluinvestorov. Ak navyše prijmeme filozofiu, že štát a mestá nie sú práve najlepšími podnikateľmi, ale mali by skôr vytvárať vhodné podmienky pre podnikanie na svojom území (vrátane zveľaďovania a efektívneho využívania svojho majetku), asi to treba zveriť profesionálne riadeným podnikateľským subjektom. Najlepšie tým, v ktorých má mesto majoritu a ktoré priamo kontroluje, napríklad svojim mestským spoločnostiam.

Mimochodom v správnych a dozorných orgánoch mestských spoločností MBB a.s., BPM s.r.o. či v Mestských lesoch s.r.o. sedia koaliční aj opoziční poslanci, ktorí spolurozhodujú o všetkých investíciách a kontrolujú ich použitie (pričom sa kontrolujú navzájom). Prečo potom taká nedôvera v ich schopnosti?

Uvidíme na blížiacom sa augustovom mestskom zastupiteľstve, na ktorom sa poslanci okrem prenájmu Radnice budú zaoberať aj ďalšími majetkovými záležitosťami mesta a hospodárením mestských spoločností. Modlime sa však, aby nám dovtedy nejaká schátralá kultúrna pamiatka či iná zanedbaná stavba nedajbože nespadla na hlavu…