Všeobecná neistota z ďalšieho ekonomicko-sociálneho vývoja trápi celú Európsku úniu. Slovensko a Banská Bystrica nie sú výnimkou. To dokazujú aj štatistiky vývoja nezamestnanosti, ktorá rastie aj v našom meste na takú mieru, ktorú si pamätáme naposledy z roku 2004.

Podľa oficiálnych výsledkov ŠÚ SR k 30.septembru 2011 v Banskej Bystrici a okolí sa počet nezamestnaných priblížil k hranici 6 000 ľudí (5 918), miera nezamestnanosti stúpla na 9,41%. Nájsť prácu v našom meste je čoraz ťažšie. To nie je dobrá správa ani pre mladých ľudí, ale ani pre päťdesiatnikov, ktorý sa pomaly blížia k dôchodkovému veku.

Nárast nezamestnanosti je, okrem Bratislavy, badateľný na celom Slovensku. Priemerná miera nezamestnanosti ku koncu septembra dosiahla 13,37%, čo predstavuje takmer 400 tisíc Slovákov bez práce. V banskobystrickom kraji je nezamestnanosť najvyššia 19,35%, teda viac ako 66 tisíc nezamestnaných, najviac v južných okresoch.

Rastúce obavy z príchodu hospodárskej recesie spôsobujú problémy nielen firmám a živnostníkom, ale aj zamestnancom. Ich nálady nielen s príchodom zimy chladnú. Ani posledné výsledky európskeho summitu o odpustení časti dlhu Grécku, posilnení bánk a navŕšenia eurovalu v našich končinách neprinášajú ukľudnenie.

Šesťročné maximum miery nezamestnanosti, neistá politická situácia a očakávané prehlbovanie krízy začínajú byť strašiakom. ŠÚ SR zaznamenal v druhom polroku zníženie zamestnanosti v odvetviach stavebníctva, cestovného ruchu a informačných technológií, teda u tých, ktoré bývajú indikátorom oživovania ekonomiky. Aj veľké zahraničné firmy na Slovensku v dôsledku nižšieho odbytu na medzinárodných trhoch obmedzujú výrobu a prepúšťajú zamestnancov.

Pravdupovediac v Banskej Bystrici nemáme veľkého nosného investora, ktorému by hrozil takýto osud. Paradoxne najväčším zamestnávateľom je Rooseveltova nemocnica, kde po podaní hromadných výpovedí lekárov tiež vládne napätá atmosféra. Negatívne dopady krízy však zasahujú aj menšie firmy a živnostníkov v Banskej Bystrici a okolí. Opäť nás neminie uťahovanie opaskov.

Pesimizmus či panika nie sú práve najlepšími psychologickými pomocníkmi k zvládaniu situácie. Je to zároveň výzva pre miestnu samosprávu, aby svojim občanom určitým spôsobom uľahčovala prekonanie tohto krízového obdobia v rámci svojich možností. Napriek tomu, že vývoj daňových príjmov pre mestá a obce nesľubuje časy hojnosti.

Zatiaľ nevedno a ani nevidno, aké opatrenia pripravuje banskobystrická samospráva na vyrovnanie sa s negatívnymi dopadmi krízy na Banskobystričanov. Okrem šetrenia nákladov na správu vecí verejných bez investícií, čo prinieslo priebežne za sedem mesiacov tohto roka hospodársky účtovný prebytok takmer milión eur, sa nepokročilo v príprave nových investičných projektov z mimorozpočtových zdrojov. To, čo sa v Banskej Bystrici buduje (ako napríklad rekonštrukcia a opravy miestnych komunikácií), je ešte dobiehanie projektov z minulého volebného obdobia.

Kvôli verejnému obstarávaniu stoja rekonštrukcie škôl z europrojektov, predčasne sa zmaril projekt revitalizácie mestských parkov z eurofondov, už viac ako rok nedokáže mesto zabezpečiť schválené miliónové financie z ministerstva financií na komplexný informačný systém mesta z programu OPIS. Stále sa nepohla prestavba autobusovej stanice príchodom zahraničného investora, ktorý bol vlani celkom blízko konečného riešenia problému. To všetko by mohli byť pozitívne príspevky mesta k boju s krízou a zabezpečeniu práce pre Banskobystričanov, ktoré môžu naštartovať ďalšie aktivity.

Navyše dramaticky klesajú kapitálové príjmy z predaja či prenájmu mestského majetku, takže mestu chýbajú zdroje na vlastné investície. Je celkom možné, že optimistický priebežný prebytok z polroka už ku koncu roka nemusí byť realitou. Možno by stálo za to, aby sa vedenie mesta miesto experimentovania so stále sa meniacou organizačnou štruktúrou mestského úradu obrátilo na banskobystrických podnikateľov a začalo s nimi viesť zmysluplný dialóg, ako vo vzájomnej spolupráci nastaviť v Banskej Bystrici účinný val proti kríze.

Na pohľad to síce nevyzerá tak hrozne, ako by sa mohlo zdať podľa predchádzajúcich riadkov. Webová stránka mesta je plná informácií o tom, že v Banskej Bystrici sa stále niečo deje, otvára či pripravuje na poli kultúrnom a spoločenskom. Už v starom Ríme platilo známe „chlieb a hry“. Dobre bolo dovtedy, pokiaľ oba atribúty moci boli v rovnováhe. Aj v meste pod Urpínom by sme v 21.storočí mali pamätať na to, že iba z hier sa ľudia nenajedia…