Sú legendy o tom, že pod banskobystrickým námestím sa nachádzajú stovky metrov tajných chodieb pravdivé? A čo nález tajnej chodby v Krížnej ulici v roku 2006?

Otázka na prvý pohľad jednoduchá, no jednoznačná odpoveď je trochu zložitejšia, z pohľadu historika Vladimíra Sklenku je tá odpoveď asi takáto: „Banská Bystrica bola baníckym mestom a mala veľmi zručných baníkov, ktorí vyhlbovali štôlne a šachty a pre ktorých nemohol byť problém vyhĺbiť pre banskobystrických mešťanov tajné chodby aj priamo v meste.“ Banská Bystrica sa stala mestom, keď v roku 1255 udelil uhorský panovník Belo IV. výsady hosťom z nemeckých krajín, prevažne zo Saska a Durínska. Bývali vtedy v novej osade „Nova villa Bystrice“ pri Slovenskej Ľupči. V roku 1263 udelil Belo IV. prvému banskobystrickému richtárovi Ondrejovi za jeho zásluhy pri osídľovaní mesta a budovaní tamojších baní na striebro zem a les medzi Banskou Bystricou (Byzterchebana).

V stredoveku sa Banská Bystrica stala jedným z troch najvýznamnejších stredoslovenských (dolnouhorských) banských miest spolu s Banskou Štiavnicou a Kremnicou. Neskôr sa to odrazilo aj v prísloví: „Zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica“. Napriek tomu Banská Bystrica vykazovala po celú dobu svojej existencie oproti iným banským mestám jednu zvláštnosť. Všetky ostatné banské mestá sa vyvinuli priamo na rudných ložiskách a boli vystavené na banských chodbách. Tieto chodby mohli mešťania týchto miest využiť v prípade potreby ako tajné chodby. Pod Kremnicou aj Banskou Štiavnicou sa tak nachádzala celá sieť takýchto baníckych chodieb. Tieto chodby aj v súčasnosti spôsobujú neočakávané prepady zeme v týchto mestách.

Situácia v Banskej Bystrici bola iná. Samotné mesto sa nevyvinulo na rudných ložiskách, ale na križovatke ciest zo Zvolenského hradu na Ľupčiansky hrad a z Ľupčianskeho hradu na Turčiansky hrad. Samotné rudné bohatstvo mesta sa nachádzalo vo veľkom chotári mesta, kde vznikali banícke osady predovšetkým v okolí Starých Hôr, Španej Doliny, ale aj Malachova, ktorý však ležal mimo mestského chotára.

Z toho vyplývalo, že všetky podzemné priestory v Banskej Bystrici museli byť výlučne budované účelne, napr. pivnice a nemohli byť využité staré banícke chodby. V Banskej Bystrici sa už v stredoveku stretávame s budovaním pivničných priestorov pod kamennými meštianskymi domami. Niektoré z týchto gotických pivníc sa nám zachovali do súčasnosti a sú dôkazom umu a zručnosti banskobystrických remeselníkov. V Banskej Bystrici sa traduje, že tieto pivničné priestory boli navzájom prepojené. Avšak je to otázka ďalšieho výskumu, ktorý by takúto hypotézu potvrdil. Z tohto hľadiska je zaujímavý pivničný priestor pod domom č. 12 na banskobystrickom námestí. Tento dom nepatrí medzi naj – domy Banskej Bystrice a väčšina okoloidúcich ani netuší, aký unikát z hľadiska Banskej Bystrice tento dom skrýva vo svojom podzemí. V dome sa až do súčasnosti zachovala jedna z mála dvojpodlažných pivníc, ktoré boli v Banskej Bystrici a tajomnou je aj chodba, ktorá vedie z tejto pivnice smerom k vnútornej Striebornej bráne resp. k už asanovanej Striebornej bráne, ktorá stála na začiatku Hornej striebornej ulice. Všetky varianty môže potvrdiť alebo vyvrátiť len odborný prieskum. Podobne sa v – nie tak dávnom období – objavila „tajná chodba“ (možno kanál), na Lazovnej ulici, ktorú však v dôsledku prestavieb nebolo možné sledovať po celej jej dĺžke. Možno si kladiete otázku – ako je možné, že neexistovali podzemné priestory v areáli banskobystrického hradu? Odpoveď znie – existujú! V podobe niekoľkých podzemných krýpt, ktoré v prvom rade v stredoveku slúžili na pochovávanie významných banskobystrických mešťanov. Otázne je ich využitie aj na iné účely.

Teda sa natíska otázka: Existovala v Bystrici dokázateľne aspoň jedna tajná chodba? Odpoveď je áno. S najväčšou pravdepodobnosťou tajnou chodbou, o ktorej sa v Banskej Bystrici rozprávalo ešte na prelome 19.-20. storočia, bola chodba vysekaná do skalného podložia. Táto chodba sa tiahla od jezuitského kostola resp. Horného domu č. 28 smerom k Hronskej bráne a mala pokračovať až k Hronu, kde sa nachádzal jeden z mostov cez Hron, ktorý viedol na druhú stranu. Tu sa nachádzal unikátny renesančný dom, ktorý tu stojí dodnes „Vila pod Urpínom“ (resp. pod Turíčkou). Časť tejto chodby bola viditeľná pri križovatke ciest Kapitulskej a Cikkerovej ulice v roku 2010. Väčšina úseku tejto chodby bola výstavbou v 20. storočí však zničená .