Mesto Banská Bystrica má podobný problém, ako ostatné samosprávy na Slovensku. Ako sa vyrovnať s pokrytím všetkých rozpočtových nákladov na prevádzku mestských a obecných škôl.

S originálnym riešením prišiel prednosta banskobystrického mestského úradu Miroslav Rybár. Pre týždenník MY – Banskobystrické noviny povedal: „Štandardné opatrenie, ktoré sa robí je, že sa nejaké školy zrušia. My sa však tomu chceme vyhnúť. Máme záujem zachovať pracovné miesta a aj rodičom komfort, aby ich deti mohli absolvovať povinnú dochádzku v blízkosti domova. Nechceli sme ich zredukovať bez toho, aby sme im najprv nedali možnosť ukázať životaschopnosť. Určitým spôsobom sme tak preniesli bremeno spoluzodpovednosti na riaditeľov škôl a rodičov.„

Keďže sám je podnikateľ, ktorý popri šéfovaní mestskému úradu robí konateľa v troch súkromných firmách (jedna z nich podniká aj s mestom pri vydávaní Radničných novín), navrhol riaditeľom škôl riešenie. Na každej škole majú vytvoriť novú pozíciu manažéra, ktorého úlohou bude napĺňať rozpočet ich školy organizovaním platených kultúrnych podujatí alebo prenájmom školských priestorov.

[poll id=“60″]

Pomôcť by podľa prednostu mali aj rodičia školských detí, napríklad finančnými príspevkami na učebné pomôcky alebo zaobstaraním potrebných vecí pre školu podľa svojich možností. Pokiaľ by sa tieto opatrenia ukázali ako neúčinné alebo by ich riaditelia škôl nedokázali uskutočniť, môže prísť k rušeniu niektorých škôl.

Prednosta Rybár vraj nechce nikoho strašiť, preto tieto svoje predstavy oznámil riaditeľom mestských škôl dopredu. Majú tak celý školský rok 2011-12 robiť maximum preto, aby mesto nemuselo pristúpiť k redukcii počtu škôl v meste.

Tieto prednostove vyjadrenia nenechali chladným mestského poslanca Jána Chladného, ktorý ostro kritizoval Rybára na poslednom mestskom zastupiteľstve: „Pán prednosta, mali by ste sa vyjadrovať len k tomu, čomu rozumiete. Najskôr zoberiete riaditeľom škôl kompetenciu podpisovať zmluvy s tretími osobami a potom chcete, aby podnikali.“ Asi vie, o čom hovorí, keďže je riaditeľom ZŠ v Selciach a predtým istý čas pôsobil na banskobystrickom mestskom úrade ako vedúci odboru školstva.

Prednosta Rybár sa čudoval, že ako pravicový poslanec za SDKÚ-DS, ktorá vo voľbách podporovala primátora Gogolu, je proti podnikaniu a ide po vedení mesta ako „po údenom“. Poslanec Chladný sa ohradil proti straníckemu ponímaniu problému, na riešení ktorého nevidí nič pravicové alebo ľavicové.

Ak je pravda, že riaditeľom základných škôl odňalo mesto právomoc podpisovať zmluvy, tak vyvstáva otázka, či školy majú právnu subjektivitu de jure, ale iba de facto. Iba ťažko si predstaviť podnikateľa, ktorý by nemohol za svoju firmu niesť plnú zodpovednosť za uzatvárané zmluvné vzťahy s partnermi svojím podpisom.

Ak riaditelia majú pri napnutých rozpočtoch škôl ešte vytvárať nové pracovné miesta pre manažérov, nevedno, z čoho ich dokážu zaplatiť. Veď ich učitelia sa búria po celom Slovensku kvôli nízkym mzdám. Nehovoriac o tom, že každá škola dnes zháňa peniaze, kde sa dá a mnoho rodičov už dávno prispieva na prevádzku škôl či školské pomôcky pre svoje deti. Bolo by preto zaujímavé vedieť, čo si o tom myslia samotní rodičia školopovinných detí v Banskej Bystrici.

Možno by stálo za to, keby sa mestský prednosta nesnažil protichodne otáčať kolesom riadenia mesta smerom k riadeniu vlastnej firmy. Mal by sa občas pozrieť aspoň do zákona o obecnom zriadení, z ktorého by vyčítal, že mestskí úradníci môžu konať len v medziach zákona a nemôžu ich prekračovať. A keď už tak rád zdôrazňuje svoje pravicové myslenie, nezaškodí si pripomenúť jedno z ponovembrových pravidiel samosprávnej demokracie: „Mesto nemá podnikať, ale vytvárať vhodné podmienky pre podnikanie na svojom území.“