V pondelok, 14. mája zavítajú do Banskej Bystrice desiatky maďarských žiakov, ktorí prídu spoznávať rodisko svojich predkov – mestskú časť Iliaš. Po bohatom programe ich primátor mesta Ján Nosko prijme o 14:00 hod. v priestoroch Radnice.

Deti hľadajú korene svojich predkov

Niekoľko rodín z Iliaša prišlo kedysi kvôli požiaru o svoje bývanie. Presťahovali sa do blízkosti Budapešti a založili obec Péteri. Slováci žijúci v Maďarsku teraz prídu ukázať svojim deťom, kde sú ich korene.

Pre delegáciu z maďarského družobného mesta je pripravený bohatý program. Okrem cintorína v Iliaši navštívia drevený artikulárny kostol v Hronseku či Múzeum SNP. Pršany im ponúknu jedinečný výhľad na Banskú Bystricu a Zvolen.

L

Sprevádzať ich bude poslanec MsZ Milan Smädo, ktorý potvrdzuje, že s partnerským mestom má Iliaš veľmi dobré vzťahy, udržiava ich a verí, že sa budú rozvíjať aj v budúcnosti. Po vlaňajšej návšteve našich krajanov v Maďarsku pre náš portál povedal:

„Udržujeme s našimi krajanmi v Peterke priateľské vzťahy a dôkazom toho bola aj naša augustová návšteva v Maďarsku pri príležitosti 275. výročia odchodu 7 iliašskych rodín do Peterky. K pamätníku príchodu Iliašanov pred kostolom sme položili kvety, potom sme sa zúčastnili bohoslužieb a s našimi priateľmi obecnej slávnosti. Myslím, že udržiavanie takýchto vzťahov s našimi krajanmi posilňuje aj ducha spolupatričnosti k Slovensku a Iliašu.“

Iliašania v maďarskej obci Péteri

Vlani sme si pripomenuli 275. výročie odchodu 7 slovenských rodín z Iliaša do obce Peterka (po maďarsky Péteri) pri Budapešti v dnešnom Maďarsku. Táto obec si doteraz zachováva dedinský ráz s tradičným slovenským spôsobom života. Slovenských osadníkov, pochádzajúcich prevažne z dediny Iliaš  pri Banskej Bystrici, tu v roku 1742 osídlil slovenský šľachtic Daniel Bohuš.

Pri Banskej Bystrici boli Bohušovci nielen zemepánmi dediny Iliaš (nazývanej aj Horná Peťová), ale aj dedín Dolná Peťová  a Vlkanová. Pre Iliaš sa v tej dobe používali dve pomenovania. Iliaš od rodového mena Eliáš a Horná Peťová od rodového mena Peťo. Pôvod dediny Peťová pri Banskej Bystrici siaha až do 13. storočia, kedy sa nazývala Stojanova lúka, neskôr Saulova dedina, potom Peťova dedina, až sa nakoniec ustálil pre jej hornú časť názov Iliaš.

Z Iliaša – Hornej Peťovej prišlo do Peterky sedem rodín, ktoré sa stali zakladateľmi novej obce. Boli to rodiny Bolčík, Hrk, Seňan, Tučný, Hrudka, Horňák a Kalina. Ich potomkovia tu žijú do súčasnosti. Vzhľadom na to, že Iliaš sa nazýval Peťovou, neprekvapí ani názov novej obce pri Budapešti, ktorú osídlenci zo Zvolenskej stolice pomenovali Peterka.

Osídlenci boli evanjelici a v obci si postavili aj evanjelický chrám. Obec Peterka ležala pôvodne v Peštianskej stolici. Slovenské osídlenie Peštianskej stolice zaznamenalo v prvých desaťročiach 18. storočia nebývalé rozmery. Polyhistor Matej Bel v Notítiách Peštianskej stolice „vyzdvihuje usilovnosť a plodnosť usadených Slovákov a uvádza, že sa tam rozmnožujú ako včelie roje“.

Do oblasti Slovákmi osídlených obcí obopínajúcich dnešnú Budapešť patrí na východ od nej aj takmer dvadsiatka obcí, ktoré historici nazvali „Veľkým slovenským kerepešským ostrovom“. Súčasťou tohto slovenského regiónu bola aj obec Peterka. Do väčšiny týchto obcí sa nasťahovali slovenskí evanjelici, ktorí majú pôvod v Zvolenskej, Novohradskej a Hontianskej stolici.

Peterčania a Iliašania nadviazali pred rokmi priateľské styky a pravidelne, každý druhý rok sa vzájomne navštevujú. Iliaš je už od roku 1966 súčasťou mesta Banská Bystrica. Aktivity v oblasti udržania a prehĺbenia vzájomných vzťahov podporuje predovšetkým poslanec mesta Milan Smädo.

Ďalšie priateľské styky má Peterka s obcou Veľká Paka pri Šamoríne, do ktorej sa v rámci výmeny obyvateľstva v roku 1947 presídlila významná časť Slovákov z Peterky. Aj medzi nimi prebieha rovnaká výmenná spolupráca.

Pri príležitosti 250. výročia osídlenia obce roku 1992 na priestranstve pred kostolom postavili pamätník, ktorý dokumentuje príchod Slovákov a tým aj zrod obce. Pred kostolom je vývesná skrinka, v ktorej je možné dočítať sa aj v slovenčine o zrode obce, cirkevného zboru a stavby kostola.

V roku 1880 tu žilo celkom 1.040 obyvateľov, z nich 810 Slovákov a 226 Maďarov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k slovenskej národnosti z 2.080 obyvateľov Peterky prihlásilo už len 28 obyvateľov.