Banskobystrický samosprávny kraj inicioval rokovanie s predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslavom Karahutom k otázke premnožených medveďov v regióne Podpoľanie. Predstavitelia samospráv ho požiadali o tlmočenie zásadných otázok i o to, aby sa tejto téme venovala pozornosť na najvyššej úrovni.
Zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja i starostov z regiónu sa v piatok na Úrade BBSK stretli s predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslavom Karahutom. Hlavnou témou boli premnožené medvede v regióne a žiadosť župy, aby tejto téme venovali pozornosť odborníci na najvyššej úrovni.
„Netreba si zatvárať oči pred realitou. A realita je taká, že ľudí čoraz viac znepokojujú informácie o incidentoch s medveďmi. Nejde len o vec posledných týždňov alebo mesiacov a ľudia aj v našom regióne vidia, že sa situácia dramatizuje z roka na rok,“
povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Nejde pritom len o počet, ale aj o miesta takýchto incidentov – o miesta, kde sa nič podobné v minulosti nedialo a situácie, ktoré sa nestávali.
„Nehovoríme len o náhodných návštevníkoch lesov, ktorí sa povedzme nemusia vedieť v prírode správať… ale ide o domácich ľudí a ide o miesta, kadiaľ ľudia bežne chodievali do práce a vždy v minulosti sa tam cítili bezpečne. Je očividné, že svoje zvyky a svoje chovanie nezmenili ľudia, ale ich zmenili medvede,“
vyhlásil podpredseda BBSK Ondrej Lunter.
„Bolo by chybou sa tváriť, že neexistuje strach a neexistujú otázky. Ľudia sa pýtajú, prečo sme sa pred 20 rokmi cítili úplne bezpečne na takých miestach, ktoré sú dnes považované za doslova nebezpečné. Ľudia sa pýtajú, či ide o dočasný jav, či tento stav a ich strach niekto vôbec registruje… a či toto je už trvalý stav do budúcnosti. Ľudia nepoznajú odpoveď a ľudia si zaslúžia odpoveď,“
uviedol podpredseda BBSK Roman Malatinec.
Zástupcovia BBSK si pritom uvedomujú, že táto téma nie je jednoduchá a dá sa považovať za kontroverznú – proti sebe stoja nielen názory, ale aj záujmy.
„My ako kraj nemáme žiadnu právomoc a žiaden dosah na túto vec. Nemáme ani ambíciu robiť rozhodcov a určiť, ktorá cesta je správna – to má robiť regulátor, čo je vláda a parlament. My ale musíme tlmočiť názor bežných ľudí a musíme to urobiť naliehavo. Sme v tejto veci len prostredníkmi ale voláme po tom, aby verejnosť dostala odpovede na svoje oprávnené otázky,“
doplnil župan Lunter.
Zástupcovia kraja spolu so starostom obce Kriváň Imrichom Paľkom preto požiadali Jaroslava Karahutu, aby sa poslanci poradili s vládou, s odborníkmi a medzi sebou a aby ľudia dostali odpoveď na 3 základné otázky:
- Považuje regulátor – teda vláda a parlament – takúto situáciu za normálnu, únosnú? Samosprávy sú presvedčené, že nie je takto únosná.
- Ak má regulátor pocit, že veci sú nastavené dobre, len niečo alebo niekto zlyháva, tak čo urobíme, aby sa veci zmenili? Lebo čakať so založenými rukami nikdy nič dobré neprinieslo.
- Ak počet medveďov u nás stúpol za posledných 20 rokov trojnásobne, ľudia sa pýtajú, či existuje nejaká hranica. A kto a čím ju definuje?
Poslanec Jaroslav Karahuta prisľúbil, že tieto otázky budú predmetom už najbližšieho júnového zasadnutia výboru, pričom naň prizve aj ministra životného prostredia Jána Budaja a ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana.
„O termíne rokovania budem informovať aj BBSK, pripravíme uznesenie a budeme sa ho snažiť naformulovať tak, aby bolo čo najviac záväzné pre obe ministerstvá a aby sa ľudia nemuseli báť chodiť do prírody. Situácia sa stáva postupne neúnosnou a to najcitlivejšie, do čoho zasahuje, sú zdravie a životy ľudí,“
informoval na tlačovom brífingu Jaroslav Karahuta.
Podpoľanie sa búri proti nečinnosti ministerstva životného prostredia
Malá charakteristika aktuálnej situácie na Podpoľaní: „Po už medializovaných útokoch medveďa na človeka ľudia v stredu zaregistrovali medvedicu a dve malé v obci Korytárky. Volali zásahový tím a nikto nedvíhal, hrozné! Vo štvrtok pri ceste medzi obcou Zolná a Sebedín Bečov objavili okoloidúci zranené mláďa medveďa hnedého, pri ktorom bola jeho matka medvedica, kde je zásahový tím?“
Podpredseda BBSK Roman Malatinec so starostami obcí Podpoľania regiónu chcú od ministra Budaja počuť racionálne a efektívne riešenie neudržateľnej situácie s premnoženými medveďmi, pretože občania tohto regiónu sú takmer na dennej báze konfrontovaní so stretmi s medveďmi, často priamo v uliciach svojich obcí.
„Vyjadril som ľútosť nad napadnutiami obyvateľov tohto regiónu, ktorých svedkami sme v poslednej dobe boli. My všetci si uvedomujeme, že medveď hnedý patrí medzi naše vzácne šelmy, že jeho ochrana je potrebná, nemôže byť však postavená nad ochranu životov našich obyvateľov, pracovníkov v lesoch, na poliach, turistov, nás všetkých,“
hovorí Roman Malatinec.
Podľa výzvy predstaviteľov samospráv z Podpoľania by minister životného prostredia Ján Budaj mal začať tento vážny problém riešiť systémovo.
„Žiadne sčítanie, hoc je potrebné, ani avizované dotácie na osvetlenie obcí nezamedzia bez rýchlej zmeny príslušnej legislatívy a rýchlym opatreniam ďalším životunebezpečným stretom s touto šelmou. Je potrebné okamžite a jasne definovať lokality, kde má medveď hnedý svoje prirodzené teritórium ako aj tzv. červené zóny, ktoré nemá prekročiť z hľadiska ochrany životov a majetku obyvateľov,“
dodáva Malatinec.
Rovnako je nutné posilniť a dovybaviť zásahový tím, aby nebol len akýmsi nástrojom “propagandy” ale skutočnou pomocou pre ľudí, ktorí sa dostanú do stretu s chráneným živočíchom. Je potrebné aktualizovať program manažmentu medveďa hnedého, ktorý sa v súčasnej dobe efektívne neplní a je len formálnym dokumentom, žiadnou príručkou pre spolužitie s touto šelmou.
Verejnosť, predstavitelia samosprávy a obyvatelia musia byť včas a komplexne informovaní o aktuálnej situácii s medveďom hnedým a prijímaných opatreniach vo svojich obciach. Musia cítiť, že štátny aparát za nimi stojí a rieši ich problémy.
Musí sa vytvoriť efektívny systém kompenzácií za škody spôsobené medveďom. Samosprávy majú návrhy riešení, ktoré tento stav napravia, ale treba o nich hovoriť a diskutovať s kompetentnými ľuďmi z ministerstva a ďalších štátnych inštitúcií. Obyvatelia a samosprávy musia byť partnermi štátu a nie nepriateľmi, ako tomu je teraz z úrovne vládnych predstaviteľov.
„Plňme naše záväzky a smernice, ktoré sme prijali pri vstupe do EÚ. Chráňme zvieratá a prírodu, manažujme to, žime, ale bezpečnosť ľudí a našich detí musí byť pre nás prioritou,“
uzatvára tému Roman Malatinec.
Zdroj: (tom) a Lenka Štepáneková, Foto: BBSK a ilustračné