Ospravedlňujem sa čitateľom Bystricovín, že budem trochu osobný, ale naliehavosť aktuálneho problému v banskobystrickej Rooseveltke mi nedá byť iným.

Som jedným z takmer 80 tisíc Banskobystričanov, ktorým sa z vôle najväčšej štátnej poisťovne v rámci ministerského programu redukcie nadbytočných lôžok ide zrušiť celé geriatrické oddelenie. Práve to, ktoré so 45 lôžkami každý deň doslova praská vo švíkoch, chorí a starí ľudia musia čakať na akútnu zdravotnú starostlivosť v ešte stále krajskom meste. Mnohí sa jej z nedostatku lôžkovej kapacity v Rooseveltke ani nedočkajú. Cirkevné hospice ani súkromné penzióny ju neposkytujú, pre mnohých dôchodcov sú aj finančne neodstupné.

Osobne poznám primárku geriatrického oddelenia v Rooseveltke, ktoré z mne neznámych dôvodov ide ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom VšZP zrušiť. V zozname, ktorý sa pred víkendom objavil v médiách, je pri bystrickom oddelení geriatrie iba suchá poznámka: „Záver – nezazmluvniť, riešenie – iné oddelenie interného zamerania v nemocnici B.Bystrica alebo geriatrické oddelenie Zvolen.“ Toto s aroganciou sebe vlastnou nepovažuje najväčšia zdravotná poisťovňa za zníženie kvality zdravotnej starostlivosti ani jej dostupnosti, ale ubezpečuje občanov, že to robí v ich záujme.

Poznám aj prednostku očnej kliniky a primára psychiatrického oddelenia, tiež mimoriadne vyťažených ľudí, ktorým sa zásadne zredukujú lôžka. Všetci traja dotknutí lekári sú skutočnými kapacitami vo svojom obore, preto k nim chodia ľudia z celého Slovenska. Kladiem si otázku, prečo práve v banskobystrickej Rooseveltke prekážajú lôžkové oddelenia týchto naslovovzatých odborníkov. Možno je to tiež niečo osobné, nedajbože to súvisí s nejakým biznisom. Lekári a sestričky z postihnutých oddelení, rovnako ako ja, sa to dozvedajú pokútne z médií, pár dní pred „popravou“. Je to nedôstojné a neslušné, ale tak to v poslednej dobe na Slovensku chodí.

Faktom je, že Rooseveltka, rovnako ako všetky ostatné slovenské nemocnice, je zadlžená a potrebuje reformu. Viem však i to, že to zďaleka nespôsobili svojimi nízkymi alebo nekvalitnými výkonmi banskobystrickí lekári a sestričky na dotknutých oddeleniach, práve naopak. Ale keďže vedenie nemocnice i mesta mlčia, ministerstvo zdravotníctva so svojou zdravotnou poisťovňou majú voľné ruky.

Denne stretávam v meste seniorov, ako sa statočne pasujú so svojou starobou a chorobami, ktorých majú objektívne viac, ako mladšie ročníky. Títo ľudia sa v meste pod Urpínom teraz stali obyčajnými číslami, nákladovými položkami pre zdravotnú poisťovňu i ministerstvo zdravotníctva. Ich šéfovia riešia ekonomický problém jednoducho – počnúc 1.júlom škrtajú lôžka a celé geriatrické oddelenie. To nie je ani kresťanské, ani demokratické, to je neľudské!

Moja 80-ročná mama bola opakovane pacientkou na bystrickej geriatrii i očnom, na psychiatriu našťastie nemusela. Statočne sa borila s chorobami seniorského veku, až vlani podľahla tej najzákernejšej – rakovine. Vždy, keď odchádzala z geriatrie, očného alebo naposledy z onkológie, nezabudla sa poďakovať banskobystrickým lekárom a sestričkám za príkladnú starostlivosť aspoň dobrým slovom zvečneným aj v knihe pre pacientov na oddelení Teraz by určite napísala i vám, pán minister zdravotníctva, ale už nemôže. Tak to činím miesto nej.

Robím to v mene mojich starších a chorobami postihnutých spoluobčanov z Banskej Bystrice, pre ktorých bola geriatria v Rooseveltke tým posledným dostupným majákom pred ich dôstojným odchodom na onen svet. Teraz ich s poisťovňou rozprášite po okolí ako prach.

Nabudúce, keď pôjdu do ulíc štrajkovať lekári a sestričky z Rooseveltky za lepšie podmienky v slovenskom zdravotníctve pre seba i pre pacientov, pôjdem s nimi. Zaslúžite si to, pán minister.