Verejné vyhlásenie banskobystrického primátora Ivana Saktora nekandidovať v nasledujúcich komunálnych voľbách mnohých prekvapilo. Ako povedal: „Viem, že tým poteším  nepriateľov a sklamem svojich priateľov.“ Skúsenému pozorovateľovi banskobystrickej politickej scény však nemôže uniknúť jedno dôležité posolstvo tohto navonok prekvapujúceho kroku úradujúceho primátora. Je ním vytvorenie priestoru pre silného straníckeho kandidáta ľavice proti štandardne nedohodnutej pravici.

Svoje politické posolstvo Ivan Saktor chrakterizoval takto:„Ako nezávislý človek so sociálnym cítením si chcem zachovať potrebný politický nadhľad a netrieštiť ľavicové sily. Tie majú v Banskej Bystrici svoju dlhoročnú tradíciu a mali by si ju zachovať aj po novembrových komunálnych voľbách.“ Pohľad do histórie ponovembrového vývoja banskobystrickej komunálnej politiky mu dáva za pravdu. Veď s výnimkou prvého nekomunistického primátora Stanislava Miku (1990-94) všetci ostatní boli predstaviteľmi ľavice (Igor Presperín 1994-98, Ján Králik 1998-2006, Ivan Saktor 2006-10).

Nechajme teraz bokom otázku, či to myslel prvoplánovo, alebo je to výsledkom jeho komplexnej úvahy o svojom ďalšom osobnom živote. Odrazme sa od výsledkov posledných komunálnych volieb v Banskej Bystrici v roku 2006, kedy proti sebe stáli dvaja klasickí politickí predstavitelia ľavice a pravice – nezávislý Ivan Saktor s podporou SMER-SD, SNS a Strany zelených proti Jánovi Chladnému z SDKÚ podporovaného KDH. Saktor zvíťazil s 8133 hlasmi pred Chladným s náskokom 964 hlasov, keď tretí skončil bývalý ľavicový primátor Ján Králik s 2220 hlasmi a štvrtý nezávislý Zdenko Haring s 1557 hlasmi.

Výsledok bol na bystrické pomery dosť tesný. Vtedy už vládol silný Smer a pravica sa dostala do opozície. Teraz sa situácia obrátila, Smer je v opozícii a pravica vo vláde. Aj keď júnové parlamentné voľby v meste pod Urpínom s okolím vyhral Smer s 32,36 %, vládne zoskupenie stredopravých strán SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd získalo spolu 50,93%. Tieto čísla však treba brať s istou rezervou, lebo v komunálnych voľbách platia okrem väčšinového systému iné pravidlá hry.

Dalo by sa povedať, že Banská Bystrica je svojím spôsobom konzervatívna. Dlhé roky za socializmu bola administratívnym a politickým sídlom stredoslovenského kraja. Žije tu mnoho starších ľudí, ktorí sú pamätníkmi vrcholného obdobia vlády komunistickej strany, navyše sú stabilnými a disciplinovanými voličmi ľavice. Je pravdou, že po novembri 1989 sa naše mesto stalo aj mestom študentov a mladých ľudí, ibaže tí na rozdiel od našich starších spoluobčanov nepredstavujú stabilnú a tobôž nie disciplinovanú skupinu voličov pravice. Netreba zabúdať ani na lokalpatriotizmus, ktorý je v Banskej Bystrici dosť silný.

Navyše je všeobecne známe, že veľká politika sa robí v Bratislave a v tej miestnej zďaleka nie je toľko straníckych osobností, skôr nezávislých. Platia tu skôr osobné ako politické väzby, nehovoriac o špecifických skupinových záujmoch. Keď sa ľavicový alebo pravicový politický tábor nedohodne na jednom silnom kandidátovi na primátora, tak tie voľby vyhrá osobnosť s väčšou politickou podporou.

Aká je teda zatiaľ aktuálna situácia necelé tri mesiace pred komunálnymi voľbami v Banskej Bystrici? Na ľavej strane sa, ako sa zdá vyjasnilo. Tým, že Ivan Saktor ako silný protivník pre každého politického súpera nekandiduje a strana Smer-SD čoskoro rozhodne o svojich kandidátoch vo všetkých väčších mestách, je takmer isté, že bude mať jedného silného kandidáta s podporou viacerých strán.

Napravo od stredu to však tak jasné zďaleka nie je. Ešte v lete sa na scéne objavil nezávislý kandidát Peter Gogola, ktorý sa ako bývalý hovorca Štátnych lesov mediálne preslávil povstaním proti ich bývalému vedeniu. Mal ambíciu získať podporu tretieho sektora a stredopravých strán, ale tie sa s výnimkou úvah KDH nevyjarili. Navyše sa po zmene vlády vrátil na svoje pôvodné teplé miesto hovorcu, čím oslabil svoje doterajšie vnímanie.

Svojej možno poslednej politickej príležitosti sa chytil novopečený krajský predseda SDKÚ-DS a dlhoročný mestský poslanec Martin Baník. Vyhral stranícke primárky v meste a po neúspešnej kandidatúre na poslanca NR SR to chce skúsiť na primátora (pokiaľ strana sa pre neho nenájde iné uplatnenie v štátnej alebo verejnej správe). Otázna je však jeho podpora zo strany KDH, ktoré asi nepostaví vlastného kandidáta.

Úplnou neznámou je postoj slovenskej straníckej kométy SaS. Tá síce zažiarila najmä u mladých voličov, ale miestne a regionálne štruktúry buduje až dodatočne. Z toho vyplýva aj slabšia pozícia tejto novej strany v Banskej Bystrici, za ktorú do NR SR neúspešne kandidoval dlhoročný mestský poslanec Pavol Bielik. Koho nepredvídateľná SaS podporí zostáva otázkou.

Keď k tomu prirátame ešte dvoch známych nezávislých kandidátov-poslanca MsZ Zdenka Haringa a advokáta Petra Múkeru, rozloženie banskobystrickej politickej scény napravo od stredu je priam dokonalé. Ak sa potvrdia zatiaľ neoficiálne hlasy zvnútra strany Smer-SD, ktorá zvažovala medzi viacerými kandidátmi vrátane Ivana Saktora a napríklad aj bývalého ministra dopravy a súčasného poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho, po rozvážnom kroku súčasného banskobystrického primátora sa Smer dostáva do strategickej výhody mať naľavo jedného silného kandidáta. To by vzhľadom na doterajšie praktické skúsenosti z domácich volebných zápasov mohlo predznačovať aj výsledok komunálnych volieb nového primátora mesta Banská Bystrica 27.novembra.

Nepredbiehajme však, lebo uzávierka kandidátok je až 3.októbra. Dovtedy sa môže ešte kadečo udiať. V každom prípade vo štvrtok 2.septembra Ivan Saktor riadne zamiešal politické karty v meste a tromf do rúk dostal Smer. O tom, či ho využije alebo mu dokáže kontrovať zatiaľ nejednotná pravica, sa dozvieme čoskoro.

[poll id=“42″]