Ako je to s postavením útvarov hlavných architektov krajských miest a ich kompetenciami pri ovplyvňovaní územnej politiky samospráv? Môžu hlavní architekti efektívne uplatňovať svoje vízie urbanistického rozvoja miest?

Na tieto otázky odpovedali časopisu Parlamentný kuriér traja hlavní architekti krajských miest: Ing, arch. Ľubomír Keleman za Banskú Bystricu, Ing. arch. Ingrid Konrad za Bratislavu a Ing. arch. Petronela Királyová za Košice, čo svedčí o dobrom kredite nášho Útvaru hlavného architekta mesta na Slovensku . Prinášame vám rozhovor s jeho riaditeľom Ľubomírom Kelemanom:

Máte už skúsenosti či už z niekoľkých volebných období vo funkcii hlavného architekta, či ste pracovali na tomto útvare. Aký je váš názor na jeho pôsobnosť  v mestách ako samostatného útvaru a so zákonitou garanciou jeho nezávislosti?    
„Pôsobnosť ÚHA nerieši žiadna samostatná legislatíva. ÚHA môže byť zriadený len podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Teda zriadenie organizácie mesta je na „osvietenosti“ vedenia mesta a mestského zastupiteľstva. ÚHA v Banskej Bystrici pôsobí kontinuálne od roku 1967. V podmienkach Slovenska je to ojedinelé. Žiaľ, že iba v Banskej Bystrici. Vždy v štvorročnom cykle po komunálnych voľbách sú tendencie „riešiť“ tento útvar.

Rozvoj sídiel sa neriadi len zákonitosťami uplatnenými v komunálnej politike, teda v čase od volieb do volieb, ale má zásadu koncepčnej dlhodobej odbornej práce tímu odborníkov z mnohých odvetví. Pri všetkej úcte, ale cyklus štyroch rokov objektívne nemôže vhodne riešiť rozvoj sídla z pohľadu dlhodobej koncepcie. Garantom odbornosti musí byť odborná organizácia, ktorá nepracuje ako na zákazke ad hoc, ale pracuje priebežne – dlhodobo s poznaním problematiky sídla. Optimálne by bolo, keby minimálne krajské sídla mali z povinnosti zákona zriadenú odbornú organizáciu, akou môže byť ÚHA.“

V ostatnom čase sa pomerne často dozvedáme z masmédií, že nie je vždy pozitívne našimi občanmi či obyvateľmi „svojich“ miest vnímaná ich  privysoká priam nikým či ničím riadená urbanizácia. Má hlavný architekt nástroje na jej riadenie, prinajmenej povedané, ovplyvňovanie pozitívnym smerom?  
„Pre všetkých jediným záväzným nástrojom pri rozvoji sídla z pohľadu urbanizácie je zo zákona platný územný plán. Teda aj hlavný architekt sa musí riadiť platným územným plánom. Ten je výsledkom vzájomnej komunikácie. Pri uvedomení si procesu, ktorý vyvrcholí schvaľovaním územného plánu, treba konštatovať, že schvaľovaniu predchádza proces verejného prerokovania a čo je dôležité – komunikácia s odbornou i laickou verejnosťou.

Jeden z dôležitých nástrojov na rozvoj v území je urbanistická štúdia ako územnoplánovací podklad. Tu je priestor, ako overovať nezáväzne ale cielene rôzne zámery v meste. ÚHA v Banskej Bystrici všetky urbanistické štúdie zverejňuje s možnosťou pripomienkovania, aby bol známy aj názor verejnosti. Zákon umožňuje urbanistickú štúdiu použiť ako podklad pre prípadnú aktualizáciu územného plánu. Ďalším spôsobom je overovanie rozvojových zámerov formou verejných urbanisticko-architektonických súťaží. Je na škodu, že v Banskej Bystrici sa táto forma v poslednej dobe nevyužíva.“

Je v súčasnosti na Slovensku platná legislatíva dostatočným nástrojom optimálneho  rozvoja našich miest a ich zveľaďovania v súlade s legislatívou EU? Aký priestor tu má hlavný architekt a konkrétne vo vašom meste?  Ktoré sú tie najdôležitejšie normy či štandardy a ktoré chýbajú?
„Nechcel by som hodnotiť tú ktorú právnu úpravu. Z pohľadu mojej odbornej praxe mi chýba jednoduchšia a vzájomne previazaná legislatíva, aby zjednodušovala procesy aj s cieľom  kvalitnej realizácie. Napríklad spracovanie územných plánov je formálne spracovávané rôzne podľa toho, kto je ich spracovateľom. Tým sa stráca rovnaké a jednoznačné vnímanie i jeho výklad pre prax. Nevieme detailne predpokladať vývoj v území a niekedy sú územné plány zbytočne podrobné a predurčené. Územný plán má definovať zásady a reguláciu rozvoja.“

Ako je na tom vaše mesto s územným plánom jeho rozvoja a rozvoja jeho zón? Darí sa mu zvládať aj väčšie či územne náročnejšie investičné zámery dnes i v budúcnosti?
„Rozvojová koncepcia platného územného plánu Banskej Bystrice je podľa mňa správna a v určitých ohľadoch vizionárska. V minulosti sa mnohé rozvojové zámery overovali mimo iného aj celoštátnymi urbanisticko-architektonickými súťažami, konferenciami, workshopmi. Dnešná doba sa zrýchľuje a akoby neostával čas a peniaze na dôkladnejšiu prípravu.“

Je ešte priestor na budovanie nových obytných zón vo vašom meste z hľadiska území – či už len zabezpečovať trvalo udržateľný rozvoj existujúcich ich zveľaďovaním?  
„Banská Bystrica svojou polohou z pohľadu geomorfológie v zásade vyčerpala rozvojové plochy na bývanie v údolných nivách. Ďalším faktom je aj to, že koridor rieky Hron a susediace plochy ležia v inverznej zóne, teda pre bývanie sú problematické. Vo vyvýšených polohách-terasách sú v súčasnosti možnosti na rozvoj hlavnej funkcie – bývania.

Pôvodné obytné zóny vznikali prevažne z dvoch alebo troch konštrukčných systémov, teda aj urbanistický pôdorys a kvalita architektonického výrazu mala minimalizované možnosti. Aj preto nevylučujem možnosť ďalšej revitalizácie a modernizácie existujúcich zón. Tento proces považujem za prirodzený, dokonca vie priniesť vyššiu kvalitu a oživenie.“

Čo s nájomnými bytmi v bytových domoch pre trvale, prechodne (mladí ľudia) nízkopríjmové skupiny obyvateľstva či trvalo neprispôsobivých občanov…? Aj keď je to skôr otázka pre mestské či krajské  zastupiteľstvá… Ale z hľadiska trvalého rozvoja mesta má svoje opodstatnenie, či vytvárať samostatné „zóny“,  či začleňovať ich do štandardných mestských štvrtí…Pamätá územný plán rozvoja vášho mesta aj na nich? 
„ÚHA každoročne rozpracúva koncepciu územného plánu do podrobnejšieho materiálu – Koncepcia rozvoja bývania v meste Banská Bystrica a ten sa schvaľuje v mestskom zastupiteľstve. Celý materiál podrobnejšie nielen analyzuje východiská, ale čo je dôležité, navrhuje konkrétne riešenia. Podľa môjho poznania otázke nájomného bývania, nielen v Banskej Bystrici, ale na celom Slovensku, sa nevenuje dostatočná pozornosť. Čísla nepustia. V Banskej Bystrici máme len 0,92% nájomných bytov z celkového fondu bytov. V EU je to okolo 18% a sú niektoré štáty, kde sa toto percento blíži k číslu 40. Niečo to hovorí.

Spomenutý program rozvoja bývania sa zaoberá aj všetkými druhmi bývania s ich konkrétnou lokalizáciou, teda rieši byty štandardné a nízkoštandardné. Problematike bývania sa treba venovať veľmi vážne. Veď cieľom je dosiahnuť stabilizáciu a rast počtu obyvateľov vytvorením podmienok pre zvýšenie prirodzeného nárastu populácie, ako aj migračným prírastkom. Ten možno dosiahnuť hlavne vytvorením nových pracovných príležitosti, ale aj  vytvorením podmienok pre rozvoj bytovej výstavby a kvalitného životného prostredia.“

Ako sa darí  vášmu mestu v oblasti dopravnej  infraštruktúry,  determinujúcej  rozvoj  jeho územia, statickej dopravy, cyklistických komunikácií, debarierizácie a zelene? Čo patrí k prioritným zámerom?  
„Banská Bystrica má koncepciu dopravy a dopravnej obslužnosti jasne definovanú v územnom pláne. Táto koncepcia sa však nenapĺňa, teda nerealizujú sa nové komunikácie resp. len v minimálnom množstve. Musíme sa pochváliť, že v Banskej Bystrici máme ďalšie upresňujúce podklady – Územný generel automobilovej dopravy, Územný generel nemotorovej dopravy (cyklotrasy). Na druhej strane máme veľké resty v kapacitnom riešení statickej dopravy. Toto vnímam ako výzvu. Dopravná záťaž v historickom jadre – pamiatkovej rezervácii a všetko čo s tým súvisí, je už neúnosná.

Banská Bystrica je prvým mestom na Slovensku, ktoré riešilo komplexne pešiu zónu v centre mesta a okrem iného uplatnilo princíp debarierizácie. Dnes je už potrebná jej rekonštrukcia, treba posunúť kvalitu ďalej napríklad aj vložením výtvarného diela do verejných priestorov.“

K trvalo udržateľnému rozvoju mesta patrí aj ochrana životného a obytného prostredia…
„….a tomu koncepčne opäť ako základné východisko slúži územný plán, rozpracovaný v následných dokumentoch ako je napríklad generel zelene, územný systém ekologickej stability mesta, ale aj rôzne ideové štúdie skvalitňujúce mestský detail. Naposledy ÚHA spracoval štúdiu na revitalizáciu verejného priestoru v lokalite mestská poliklinika-mestský úrad s aplikovaním mestskej zelene spolu s názorom, ako vylepšiť dopravnú obsluhu v území. Úzko spolupracujeme so správcom mestskej zelene ZAaRES pri formovaní priestorov, plánovanej alebo náhradnej výsadbe zelene. V súčasnosti je vysoko aktuálna otázka protipovodňovej ochrany mesta. Tu sa snažíme, aby nevyhnutné technické opatrenia minimálne zasiahli do obrazu mesta, teda chceme z núdze dosiahnuť cnosť.“

Má vaše mesto dnes už svoju „veľkú“ víziu podporenú koncepciou  a územnou  prognózou strategického rozvoja vášho mesta?   
„Mesto má definovanú svoju víziu stanovenú v platnom územnom pláne, ďalej v strategickom dokumente rozvoja a to dlhodobom a strednodobom (PHSR). Je dobre, že táto vízia sa dnes konfrontuje práve spracovávaným novým územným plánom mesta. Banská Bystrica v štruktúre osídlenia je prirodzeným lídrom v regióne s uvedomením si aj okolitej urbánnej štruktúry, teda logicky hlavné rozvojové osi smerujú južným a východným smerom pri vzájomnej kooperácii okolitých sídiel.“

Čo nové pozitívne s viditeľným či „hmatateľným“ prínosom pre bežný život obyvateľov vášho mesta v najbližšom období pripravuje hlavný architekt so svojim útvarom?   
„Ak môžem povedať niečo „hmatateľné“, tak je to nový územný plán mesta. ÚHA pred časom uviedol do života mestský GIS aj so zverejnením platného územné plánu, nielen grafickú časť ale aj textovú časť s regulatívmi využitia územia. Takto zverejnený územný plán je jediný na Slovensku, pričom za aplikáciu GIS sme získali celoštátnu i medzinárodnú cenu. Samozrejme, že v súčasnosti pracujeme na jeho aktualizácii a vylepšení.

Keďže sa nám nedarí vypisovať urbanisticko-architektonické súťaže (finančné zdroje), spolupracujeme s akademickou obcou a to tak, že po dohode zadávame konkrétne témy na semestrálne alebo diplomové práce z prostredia Banskej Bystrice. Napríklad priestor bývalého lomu cementárne, lokalitu Bánoš – ako možné pojítko medzi rozdelenými časťami mesta výkonnými dopravnými koridormi dopravy (R1, železničná trať), potenciálne plochy brownfieldu pri rieke Hron, Strieborné námestie, plochy pod Pamätníkom SNP a mnohé iné.“

Viackrát ste spomenuli nový územný plán mesta. Kedy predpokladáte jeho schválenie v Banskej Bystrici?
„V polovici decembra 2013 v súlade so zákonom sme požiadali Okresný úrad v Banskej Bystrici o stanovisko podľa § 25 stavebného zákona k prerokovanému návrhu územného plánu. V tejto dobe očakávame doručenie spomenutého stanoviska a následne na tridsať dní zverejníme návrh VZN, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Po ukončení tejto etapy procesu celý materiál predložíme na rokovanie príslušnej komisii mestského zastupiteľstva, mestskej rade a následne na rokovanie mestského zastupiteľstva.“