Túto otázku si kladú nielen občania, ktorí bývajú na Graniari v blízkosti kontroverznej pyrolýznej spaľovne zdravotníckeho materiálu z Rooseveltky, ale tento problém zaujíma aj ostaných Banskobystričanov. Čierneho Petra má v rukách mestský stavebný úrad, ktorý sa musí vyjadriť k žiadosti o povolenie skúšobnej prevádzky spaľovne. Buď ju povolí alebo zamietne.

Korene problematickej spaľovne v tesnej blízkosti rodinných domov na Graniari siahajú ešte do 90-tych rokov minulého storočia, kedy sa v blízkosti Rooseveltovej nemocnice postavila táto na pohľad nezaujímavá stavba k likvidácii zdravotníckeho odpadu. Nachádza sa v areáli kotolne zásobujúcej teplom banskobystrickú fakultnú nemocnicu cez hlavnú prístupovú cestu. Vidno iba vysoký teplárenský komín kotolne, spaľovňu s malým oceľovým komínom prakticky nevidno.

Stavebné povolenie na spaľovňu bolo vydané v roku 1991 v súlade s vtedy platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ale doposiaľ sa riadne neprevádzkuje. Na prelome tisícročia sa nemocnica dvakrát neúspešne pokúšala o spustenie skúšobnej prevádzky. Výsledky meraní nezodpovedali platným normám. Z toho vyplývajú aj najväčšie obavy obyvateľov Graniara o svoje zdravie a trvalé poškodzovanie životného prostredia v tejto lokalite. Boja sa najmä rakoviny.

[poll id=“52″]

Výstavba rodinných domov na Graniari začala v čase, keď sa uvažovalo aj so spaľovňou pre nemocnicu. Najskôr to malo byť iba niekoľko etáp individuálnej bytovej výstavby vo svahu nad mestom v súlade s platným územným plánom. Tomu zodpovedala aj jediná prístupová komunikácia k novým domom. Neskôr sa počet etáp rozširoval bez toho, aby tomu zodpovedalo aj dopravné napojenie na existujúcu mestskú komunikačnú sieť. Mimochodom i tento problém na Graniari sa rieši až teraz po rokoch.

IBV Graniar sa časom dostala do tesnej blízkosti kotolne a spaľovne bez toho, aby sa okolo týchto objektov vybudovalo naprojektované ochranné pásmo filtračnej zelene, bezpečne oddeľujúce rodinné domy od možných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Toto je zrejme jadro súčasného problému, ktorý negatívne dopadol na obyvateľov tejto časti mesta. Nečudo, keď si tu v dobrej viere postavili svoje domy a teraz majú znášať riziko znehodnotenia svojho životného prostredia. Otázka je, kto je teraz v práve a čo s problematickou spaľovňou?

Hľadanie správnej odpovede na túto nepríjemnú otázku sa stalo opäť naliehavým v lete 2007. Bratislavská súkromná spoločnosť Medika SK, a.s., ako nový nájomca nemocničnej spaľovne, začala realizovať svoj zámer sprevádzkovať tento objekt pre účely likvidácie odpadu z Rooseveltovej nemocnice. Občania reagovali petíciou proti obnoveniu prevádzky spaľovne v časti Graniar a žiadajú jej definitívne zrušenie. Petíciu doposiaľ podpísalo viac ako 6000 ľudí.

Mesto Banská Bystrica, pod ktoré patrí vecne i miestne príslušný stavebný úrad, odvtedy rieši tento akútny problém. Bývalý primátor Ivan Saktor sa začiatkom roka 2008 obrátil listom na Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) a Krajský úrad ŽP, aby sa táto ekologicky nevhodná a riziková stavba vo vyššej územnoplánovacej dokumentácii kraja vylúčila z centra mestskej zóny Banskej Bystrice. Podľa mestských poslancov sa mala vypracovať vyhľadávacia štúdia na nové umiestnenie spaľovne.

Napriek prísľubu BBSK preskúmať tieto možnosti v územnom pláne kraja, toto riešenie bude veľmi zložité. Podľa programov odpadového hospodárstva SR sa spaľovne odpadu zo zdravotníckych zariadení riešia ako regionálne zariadenia na princípoch blízkosti, sebestačnosti a ekonomickej efektívnosti. V programoch BBSK sa preto uvádza potreba dobudovania a začatia užívania regionálnej spaľovne pri FNsP F. D. Roosevelta, ktorej výstavba bola síce v minulosti stavebným úradom právoplatne povolená, ale nikdy sa reálne neprevádzkovala.

Mestský stavebný úrad si k žiadosti spoločnosti Medika SK, a.s. vyžiadal záväzné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia ( ObÚŽP), ktoré považuje za kľúčové k vydaniu konečnému rozhodnutia. Občanov protestujúcich proti spaľovni na Graniari stavebný úrad uznal za právoplatných účastníkov konania o vydaní súhlasu na skúšobnú prevádzku spaľovne.

Proti stanovisku zástupcu budúceho prevádzkovateľa spaľovne Ľubomíra Ďurču o dodržaní prísnych európskych noriem pri spaľovaní výhradne nemocničného odpadu z Rooseveltky, vrátane ochrany ovzdušia pred dioxínom, stoja občania mesta. Tí majú pochopiteľné obavy nielen z prevádzky tohto rizikového zariadenia, ale aj z reálnej možnosti zvážania a spaľovania nebezpečných odpadov zo širšieho okolia nemocnice. Tie opierajú o vlastné zlé skúsenosti z nedávnej minulosti. Stavebný úrad je viazaný splnením všetkých zákonných podmienok zo strany žiadateľa a musí vyhodnotiť každú pripomienku účastníka konania.

Správne konanie na skúšobnú prevádzku spaľovne bolo niekoľkokrát prerušené kvôli nedostatočným materiálom predkladaných žiadateľom. Iba nedávno dostal stavebný úrad pasport stavby s odborným posudkom prof. Mgr. Juraja Ladomerského, CSc. K dispozícii je aj stanovisko ObÚŽP. K týmto dokumentom sa teraz budú môcť vyjadriť aj občania z Graniara. Stavebný úrad vydá rozhodnutie až po preskúmaní kompletných podkladov a vyhodnotení všetkých stanovísk účastníkov konania. Voči rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu sa následne môže ktorýkoľvek z nich odvolať.

Aj keď právoplatné rozhodnutie o ďalšom osude spaľovne tak skoro nepadne, jedno ideálne riešenie v súvislosti s celou Rooseveltkou sa predsa len ponúka. Čo tak postaviť úplne novú banskobystrickú fakultnú nemocnicu s nadregionálnym významom (akou je aj teraz), napríklad na potencionálne rozvojovom území medzi Banskou Bystricou a Zvolenom? A k nej aj modernú a bezpečnú spaľovňu, lebo súčasné hľadanie riešenia na Graniari je iba obyčajným plátaním problému bez reálneho východiska pre Banskobystričanov. Jeden neúspešný pokus Zvolenčanov tu už bol, teraz by mohlo byť na rade mesto pod Urpínom aj s podporou štátu…