K tomuto konštatovaniu musel dospieť normálny Banskobystričan, keď náhodou počúval audiozáznam zo štvrtkového zasadnutia Rady RTVS v Bratislave. Hovorilo sa tam aj o budúcnosti regionálnych štúdií tejto verejnoprávnej inštitúcie v Banskej Bystrici a Košiciach.

Ak mal ešte dodnes primátor nášho mesta Peter Gogola po minulotýždňovom rozhovore s generálnou riaditeľkou RTVS PhDr. Miloslavou Zemkovou nejaké ilúzie o tom, že nie je dôvod spochybňovať jej slová o vrátení rozsahu vysielania v Banskej Bystrici do stavu pred zlučovaním po ukončení stavebných prác a presťahovaní televízie do budovy rozhlasu, tak nech na to rýchlo zabudne.

Pani generálna Zemková nešetrila aroganciou voči kritikom situácie v RTVS Banská Bystrica. Náš portál označila za bulvár, nezávislých televíznych tvorcov a protestujúcich predstaviteľov mestských a regionálnych samospráv zo stredného a východného Slovenska za lobistické a politické skupiny. Dokonca padali slová o tom, prečo sa samosprávy miešajú do organizačných záležitostí RTVS, keď sa táto inštitúcia nemieša do ich vecí.

O sťahovaní televízie do rozhlasu sa už nediskutuje napriek tomu, že nikto nevidel ekonomicko-technické a priestorové porovnanie výhodnosti ši nevýhodnosti tohto presunu. Nezastaví to vraj ani porušenie stavebného zákona či pochybnosti odborníkov o správnosti prerobenia kvalitného rozhlasového na hybridné aj pre televíziu, nehovoriac o doslovnom natlačení televíznej techniky a televíznych pracovníkov do rozhlasu, čo je prakticky nemožné, ale RTVS v Bratislave to nezaujíma. Dôležité je číslo, podľa ktorého sa vraj v Banskej Bystrici ušetrí ročne viac ako pol milióna eur. Naozaj?

Budova televízie na Rudlovskej sa má predať za asi dva milióny eur, s čím už ráta aj upravený rozpočet RTVS na tento rok. Mimochodom voľný objekt bývalej stavebnej priemyslovky oproti sa predáva opakovane, ale záujem zatiaľ nie je žiadny. Rovnako ako o viacero uvoľnených priestorov v meste. Ako však bolo povedané, projekt RTVS v Banskej Bystrici sa bude realizovať aj proti vôli zamestnancov televízie. Tých vlastne vedenie RTVS stavia proti rozhlasákom, ktorí sa už začali uplatňovať aj ako televízni redaktori či technici.

Celkovo má zostať v banskobystrickom štúdiu po presťahovaní do rozhlasu v lete 78 zamestnancov (z televízie iba 35). V Bratislave bolo počuť aj takéto slová: „Ak si niekto myslí, že sa to vráti pred rok 2011, keď bola televízia a rozhlas samostatné, mýli sa, takýto skanzen tu nebude. Je úplne jedno, kde sa ktorá relácia vyrába a odkiaľ sa vysiela, dôležité sú čísla sledovanosti.“

Námietky predsedu Rady RTVS a jedného člena z Košíc o chýbajúcich objemoch výroby pre dve regionálne štúdiá a porovnaní miezd ich pracovníkov s Bratislavou, o znižovaní minutáže programov z regiónov vrátane dabingu a tým aj menšieho množstva práce pre regionálnych tvorcov, zostávali bez riadnej odpovede.

Pre vedenie RTVS v Bratislave sú dôležité globálne čísla, nie ľudia s odbornosťou a praxou, ktorých dokážu nahradiť externisti. Vlastne aj z pracovníkov RTVS v regionálnych štúdiách sa stali iba čísla-nákladové položky, s ktorými sa šibuje podľa ľubovôle bratislavskej centrály pomocou prevodových pák, ktorými sú regionálni riaditelia tvrdo riadení z ústredia.

V Banskej Bystrici by o tom mohol porozprávať Ján Zaťko, ktorý trochu podcenil otvorenú komunikáciu s ostatnými médiami, súc úplne pod absolútnym vplyvom generálnej riaditeľky v Bratislave. Odtiaľ sa riadi aj zostávajúca výroba a vysielanie v meste pod Urpínom.

Pritom v bratislavskom ústredí pracuje na pozícii šéfky Dvojky bývalá riaditeľka STV BB a mestská poslankyňa Marta Gajdošíková. Tá však zrejme s týmito spôsobmi nemá žiadny problém a svojich bývalých kolegov v Banskej Bystrici sa doposiaľ nezastala jediným slovíčkom. Je to tak, že systém funguje dovtedy, pokiaľ sa točia jednotlivé prevodové koliečka v ňom, ochotné sa hýbať „správnym“ smerom vždy, keď si to želá generál(ka)…

Vedeniu RTVS sa už podarilo rozdeliť aj odbory, takže zamestnancov v regiónoch má centrála pod palcom. Tomu zodpovedá napätie a strach, najmä medzi televíznymi pracovníkmi, na ktorých sa šetrí najviac. Ak rozhlasový redaktor či technik môže bez problémov robiť televízneho moderátora či kameramana, hoci ide o dve dosť odlišné elektronické médiá, niet sa čomu čudovať.

Doslova hrozí, že verejnoprávna televízia sa svojím spôsobom rozplynie v rozhlase. Ak toto mal byť cieľ fúzie vedúcej ku vzniku RTVS, tak sa niekde na začiatku stala chyba, na ktorú môže doplatiť svojou nekvalitou nielen verejnoprávna televízia, ale aj rozhlas. Alebo o to skryte išlo? Aby sa raz niekto opýtal: „A načo je nám vlastne verejnoprávna televízia, keď tie komerčné sú sledovanejšie a štát by mohol ušetriť ?“

V regiónoch už netreba ani televíznych dramaturgov či režisérov so špeciálnym vzdelaním a dostatočnou praxou, veď to zvládne ľavou zadnou ktorýkoľvek rozhlasák alebo externista na faktúru, za ktorého netreba platiť odvody. A tak sa šetrí na tvorivých ľuďoch. Výroba Regionálneho denníka aj s dabingom sa presťahovala do Bratislavy, v regiónoch by možno postačili nejaké spravodajské štáby. Všetko je o peniazoch. Tie rok nastavoval krízový manažér z Penty, ktorý prepočítal ľudí na financie, ušetril a po skončení svojej ekonomickej misie za odmenu zostáva vo vedení RTVS, vraj na inej pozícii…

Príklad z RTVS ukazuje, ako Bratislava dokáže mať na háku nielen nejaké regionálne štúdio v Banskej Bystrici, ale aj Banskobystričanov, minimálne tých vo verejnoprávnej televízii a okolo nej. To, čo sa teraz deje vo vedení RTVS, nemá ďaleko od ponižovania našich ľudí v regionálnom štúdiu. Výsledkom bude, že nebudú mať prácu a my ostatní regionálne programy či dokumenty o našom živote či histórii. To predsa Bratislavčania za nich neurobia!

Presne toto sa vlani dialo s vládnym rozhodnutím o nepokračovaním R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, o sťahovaní sídla Finančného riaditeľstva do Bratislavy, o rušení lôžok a geriatrie v Rooseveltke či napokon nerealizovanom presune sídla ústredia Slovenskej pošty do Bratislavy. Ešte stále niekto verí, že išlo iba o náhodu?

Povedzme si to otvorene. Pokiaľ sa Banskobystričania a Košičania nepostavia proti tomuto „bratislavocentrizmu“ v RTVS, tak onedlho bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Systém je nastavený, koliečka sa točia a keď to nikto včas nezastaví, celý proces bude nevratný.

V rukách to bude mať teraz nový parlament, v ktorého kompetencii je zabrániť tejto faktickej degradácii jediného verejnoprávneho média na Slovensku. Toto vedenie RTVS ide tvrdo za svojím cieľom, bez ohľadu na roztváranie sociálno-ekonomických nožníc v neprospech regiónov na východ od Bratislavy. Je čas, aby sa naši volení zástupcovia nad tým vážne zamysleli. Napokon voľby k tomu vytvorili vhodnú príležitosť…