Uverejňujeme otvorený list architekta a držiteľa Ceny primátora Ing. arch. Jozefa Frtúsa.

Nedávno obnovená banskobystrická Kalvária veľmi pozitívne zarezonovala u obyvateľov Banskej Bystrice i jej návštevníkov. Všetkých nás, ktorí sme sa na tomto možno bez zveličovania povedať historickom počine podieľali tento fakt teší. Preto aj mne, ako autorovi architektonického riešenia (v spolupráci s Ing. arch. Tomášom Sobotom) nie je ľahostajný ďalší osud Kalvárie. Veď s týmto projektom som bol zžitý takmer dva roky počas projektovej prípravy, inžinierskych činností i realizácie tohto jedinečného projektu. Na novú situáciu týkajúcu sa ďalšieho dotvárania priestoru Kalvárie musím reagovať. Zaväzuje ma k tomu nielen ocenenie realizovaného diela Cenou primátora mesta za rok 2008, ale aj moja profesionálna i občianska povinnosť.

V úvode by som rád pripomenul podstatu vzniku kalvárií, ktoré boli vybudované na Slovensku prevažne v 18. storočí, ale aj neskôr. Všetky vznikli z iniciatívy a boli budované zásadne z darov veriacich! Klérus kalvárie iba spravoval a organizoval ich duchovný život. Preto majú veriaci aj dnes plné historické právo vyjadrovať sa k ich spravovaniu, rozvíjaniu a byť rešpektovaní! Sú v nich predsa zhmotnené úprimné dary ich predkov. Aj banskobystrická Kalvária má konkrétnych darcov v jednotlivých etapách jej vývoja. Mal som možnosť sa o tom v archívoch presvedčiť. Prežila svoj rozkvet, ale aj úpadok. Bola založená v panenskej prírode na zalesnenom svahu vyhasnutej sopky Urpín pre nerušenú modlitbu, oddych a meditáciu veriacich i neveriacich.

Spolupráca s Biskupským úradom
S banskobystrickým Biskupským úradom, ktorý je vlastníkom a správcom územia Kalvárie, som mal počas takmer päťročnej spolupráce korektný partnerský vzťah a s radosťou i hrdosťou spomínam na tie spoločné roky. Do jeho povedomia som sa dostal víťazstvom v súťaži a realizáciou oltárneho priestoru pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v našom meste. Po veľmi pozitívnych ohlasoch som získal dôveru a bol som poverený projektovať ďalšie významné akcie- pútnické miesto Studnička na Starých Horách, Diecézne centrum Jána Pavla II v Banskej Bystrici, Dom Xaver na Kapitulskej ulici a viacero iných stavieb. Svojou témou mi ako veriacemu architektovi boli blízke a isto obohatili naše národné kultúrne dedičstvo.

Počas spolupráce na všetkých projektoch sme sa vzájomne rešpektovali. Rovnako tomu bolo aj pri projekte I. etapy kalvárie. V závere realizačných prác sa začalo uvažovať o ďalšom rozvoji priestoru Kalvárskej hory. V diskusiách o urbanizácii jej priestoru som upozorňoval investora na jednoznačnú nevyhnutnosť zachovania dominantnosti spirituálnosti (duchovného rozmeru) tohto priestoru a veľmi uvážlivom využití územia. V tom čase sme mali rovnaké názory a dokonca som bol poverený Biskupským úradom pripraviť v tomto duchu aj pokyny pre spracovateľa novopripravovaného územného plánu mesta Banská Bystrica. Tak sa aj stalo.

Zmena postoja
Po ukončení rekonštrukcie I.etapy zrazu, zrejme pod vplyvom rôznych developerských skupín, začali silnieť a prevažovať názory a tlaky zo strany investora na komerčné využitie územia formou predaja pozemkov pre súkromných vlastníkov. Neviem pochopiť takúto náhlu zmenu postojov. Upozorňoval som na nevhodnosť výstavby súkromných obytných domov a hlavne zástavbu v tesnom dotyku s krížovou cestou v jej exponovanej polohe. Riešenie sa našlo-investor vymenil architekta…

Po piatich rokoch úspešnej spolupráce na spomínaných spoločných významných projektoch prestali so mnou vôbec komunikovať. Neskromne spomeniem, že mi za dva z nich bola udelená Cena primátora mesta, čo svedčí o ich pozitívnom prijatí aj zo strany verejnosti. Svoj názor na problematiku novej výstavby na kalvárii som si overil aj na stretnutí odbornej verejnosti v Klube architektov za účasti banskobystrických architektov v závere minulého roka. Takmer jednoznačný názor zúčastnených odborníkov-architektov bol proti zastavaniu územia svetskými objektmi a ponechať územiu duchovnú a relaxačnú funkciu. Dokonca prevažovali názory nestavať tam vôbec. Rovnako sa k tomuto názoru prikláňa aj laická banskobystrická verejnosť. Môžem to potvrdiť z mnohých diskusií, keď ma občania oslovujú v domnienke, že ja pokračujem v projekte. Sú ochotní organizovať zbierky na údržbu Kalvárie v prípade jej nezastavania.

Na snímke tvorcovia obnovy Kalvárie ocenení primátorom mesta. Zľava: Ing. arch. Jozef Frtús, ak. sochár Milan Ormandík, ak. sochár Vladimír Oravec, Ing. arch. Tomáš Sobota.

Súčasť kultúrneho dedičstva mesta
Významnú úlohu v usmernení obnovy a rozvoja Kalvárie musí zohrať Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, s ktorým som mal počas mojej spolupráci na I. etape tiež korektný partnerský vzťah. Existujúce hodnoty je povinný zo zákona naďalej ustrážiť. Len škoda, že doteraz nebola Krížová cesta podľa prísľubov vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Bolo by to logické, keďže vrcholový kostolík je zapísaný v zozname NKP, lipová aleja je štátom chránený prírodný fenomén. Krížová cesta je predsa s nimi významovo i duchovne neoddeliteľne spätá.

Zakladatelia našej Kalvárie by isto nesúhlasili s jej socialistickým obostavaním rodinnými domami v dolnej časti v nedávnej temnej minulosti. V niečom podobnom chceme pokračovať aj my? Uvedomuje si investor pri vidine zisku, že územie je po realizácii I.etapy úplne s vyčerpanou infraštruktúrou a realizácia finančne veľmi náročných inžinierskych sietí a komunikácií zredukuje finančný efekt z predaja, ak sa o efekte vôbec dá hovoriť ? Sú takéto pozemky predajné?
Je na mieste opakovaný argument, že rekonštrukcia Kalvárie veľa stála a predajom pozemkov sa musia peniaze vrátiť? Má sa s Kalváriou kšeftovať? Je niekde vo svete kultúra zisková?

Bystrická Kalvária bola a aj zostala súčasťou kultúrneho dedičstva nášho mesta. Veľká vďaka a všetka česť za jej záchranu. Môžeme byť právom hrdí, že práve naša generácia bola pri tom. Neničme však to, čo sme vybudovali v realite i v srdciach ľudí! Majme v sebe pokoru pred hodnotami, ktoré sme zdedili. Tie sú predsa nadčasové ! Nerozdeľujme sa, keď nám ide o spoločnú vec. Hľadajme cesty k sebe v duchu kresťanskej morálky. Vox populi-vox Dei (hlas ľudu – hlas Boží). Správajme sa ako civilizovaný a kultúrny národ, ktorý je súčasťou kresťanskej Európy. Zvlášť v tomto roku kresťanskej kultúry. Ešte nie je neskoro…