Kauza viliek na Kalvárii sa ďalej vyostruje. Kto môže zmeniť rozhodnutie? Viac v aktuálnom komentári Mira Tomana.

Verejná diskusia o tom, či na banskobystrickej Kalvárskej hore stavať alebo nestavať, sa dostala do kritického bodu. Petícia stíha petíciu. Tá najnovšia prichádza v čase, keď už skončilo oficiálne verejné pripomienkovanie investičného zámeru Biskupského úradu postaviť pod Kalváriou niekoľko obytných viliek spolu s charitatívnym Domom sv. Marty a vzdelávacím objektom občianskej vybavenosti. Očakáva sa rozhodnutie stavebného úradu.

Na sklonku minulého roka sa o plánovanej výstavbe pod Kalváriou hovorilo aj v banskobystrickom Klube architektov, kde prítomní architekti odmietli navrhovanú urbanizáciu tohto priestoru s tým, že by sa mala zachovať súčasná relaxačno-duchovná funkcia tohto priestoru. S otvorenou kritikou proti plánovanej výstavbe verejne vystúpil tvorca vydarenej obnovy Kalvárie a ďalších sakrálnych objektov, známy banskobystrický architekt Jozefa Frtús, ktorý za toto dielo spolu s kolektívom autorov získal cenu primátora mesta Banská Bystrica za rok 2008.

Je zaujímavé, že všetky občianske a mediálne aktivity protestujúcich smerujú na mesto a primátora, akoby práve toto boli tie správne zamerané ciele, ktoré môžu zastaviť navrhovanú výstavbu pod Kalváriou. Ibaže ani pri najlepšej vôli nemôžu! Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydáva stavebný úrad, ktorý síce patrí do organizačnej štruktúry mestského úradu, ale musí rozhodovať samostatne, odborne a nezávisle od akejkoľvek miestnej či inej moci, prísne podľa platných zákonov SR. Keďže verejné pripomienkové konanie skončilo v decembri, úrad teraz vyhodnocuje došlé pripomienky a stanoviská, skúma súlad návrhu so zákonmi a územným plánom mesta. Vstupovať do tohto správneho procesu zvonka už oficiálne nemožno. Rozhodnutie bude vydané 11.marca 2010.

Avšak to neznamená, že ďalšia zmysluplnú diskusia o budúcnosti iba nedávno obnovenej kultúrno-duchovnej pamiatky mesta pod Urpínom je zbytočná. Práve naopak, veď ide o zachovanie vzácneho kultúrno-historického dedičstva pre ďalšie generácie. Zdá sa, že hlavným jablkom sváru sú viacpodlažné rezidenčné vilky, ktoré tam podľa protestujúcich občanov nepatria.

Napriek všetkému vypovedanému a zverejnenému sa nemožno ubrániť pocitu, že z celej tejto diskusie akoby unikal ten najpovolanejší – investor. Keďže ním je Biskupský úrad, ide o pomerne chúlostivú záležitosť. Predsa len, autorita diecézneho biskupa Rudolfa Baláža je už dlhodobo stabilne silná a zďaleka nielen medzi miestnymi katolíkmi. Ibaže práve Biskupský úrad ako investor je navrhovateľom umiestnenia sporných viliek pod Kalváriou. Iba on môže vziať svoj návrh späť, alebo ho pod tlakom verejnej mienky skorigovať do prijateľného kompromisu. Práve sem by mali smerovať protesty a petície občanov. Miesto toho sa občania obracajú na mesto a primátora. Akoby chýbala odvaha pomenovať veci pravým menom…

Zatiaľ jediné oficiálne vyjadrenia za investora poskytuje statočná hovorkyňa Biskupského úradu. Jedná sa o druhú etapu obnovy celého areálu historickej Kalvárie, ktorá je v súlade s cirkevným i civilným právom. V zmysle platného územného plánu mesta sa má regulovanou výstavbou na pozemku Biskupského úradu medzi novopostaveným kláštorom a pod obnovenou Kalváriou aj s dotvorením okolia dosiahnuť revitalizácia tohto priestoru a jeho zatraktívnenie pre návštevníkov bez toho, aby to narušilo charakter vzácneho pietneho miesta s jeho duchovným rozmerom.

Znepokojeným občanom, z ktorých mnohí sú veriacimi, však takéto vysvetlenia zjavne nestačia. Určite by chceli (alebo mali chcieť) počuť o tomto probléme viac priamo od najvyšších predstaviteľov investora vrátane biskupa Baláža, ktorý sa v meste pod Urpínom zaslúžil o množstvo obnovených pamiatok i nových stavieb pre cirkev. Biskupský úrad sa stal jedným z najväčších stavebných investorov v meste, preto by mu prináležalo náležite vysvetliť aj túto kontroverznú investíciu pod Kalváriou.

História kresťanstva nás učí, že podobné duchovné symboly viery, ako je banskobystrická Kalvária, vznikali z pokory, dobrej vôle a milodarov veriacich. Aj keď formálne dnes pozemky pod nimi vlastní cirkev, štát alebo mesto, je právom občanov a najmä veriacich nielen tieto kultúrno-duchovné pamiatky navštevovať, ale aj slobodne diskutovať o ich ďalšom osude s osobným prispením k ich zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu. Povinnosťou správcov týchto pamiatok (predovšetkým tých duchovných) je pokorne vypočuť svoje ovečky a dať im vyčerpávajúce odpovede na všetky položené otázky, obzvlášť tie znepokojivé.

K tomu však pri Kalvárii zatiaľ nedošlo. Jednak občania ani novinári sa zatiaľ takto priamo nepýtali Biskupského úradu, ale ani zo strany najvyšších predstaviteľov investora necítiť ochotu vyjsť pred Bystričanov a otvorene im povedať, prečo vznikla táto investícia, čo všetko obsahuje a aké je jej skutočné poslanie. Veď takto sa štandardne predchádza často zbytočným verejným konfliktom a nedorozumeniam, ktorých je okolo nás aj bez tejto kauzy vyše hlavy.

Preto bude zaujímavé sledovať, či sa ešte nájde v Banskej Bystrici priestor pre zmysluplnú otvorenú diskusiu, na ktorej sa prerokujú s investorom všetky možné úskalia investičného zámeru pod Kalváriou vrátane rozptýlenia obáv občianskej i odbornej verejnosti z navrhovanej výstavby viliek v tomto vzácnom duchovnom priestore. Až po takejto (od)vážnej diskusii je možné očakávať niečo pozitívne.

Kľúčovou odbornou otázkou zostáva, či plánovaná výstavba pod Kalváriou je alebo nie je v súlade s platným územným plánom resp. s jeho zmenami a doplnkami v roku 2000, ktoré schvaľovalo mestské zastupiteľstvo v súvislosti s vtedajšou výstavbou dolného kláštora sv. Terézie Benedikty od Kríža. Možno k riešeniu tohto problému napokon prispejú aj volení zástupcovia občanov. Uvidíme. V každom prípade ešte stále je čas na otvorenú diskusiu s investorom, ktorý jediný môže zmeniť to, čo znepokojilo občanov.