Keď sa povie Juraj Benčík, každému priaznivcovi slovenskej a banskobystrickej atletiky sa vybaví v mysli najúspešnejší chodecký tréner v našej histórii. On stál totiž pri zrode nášho olympijského víťaza Jozefa Pribilinca v Soule 1988 i majstra Európy v chôdzi na 20 km Pavla Blažeka v Splite 1990.

Juraj Benčík žije dlhé roky v Banskej Bystrici. Viac než polovicu života zasvätil armádnej Dukle, viedol aj slovenskú chodeckú reprezentáciu a jeho trénerskými rukami prešlo asi 500 športovcov. Vo februári v kruhu rodiny a najbližších oslavoval 70-te narodeniny. Tento týždeň, konkrétne v utorok večer, mu k životnému jubileu gratulovali aj jeho kolegovia, športovci, tréneri, funkcionári. Medzi nimi napríklad aj olympijská víťazka Anastasia Kuzminová, ale i talentovaný chodec Matej Tóth, samozrejme chýbať nemohol ani riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Róbert Kučík. Bystricoviny boli pritom a Juraja Benčíka oslovili pri spomienke na svoju slávnu trénerskú minulosť:

„To že som bol ako tréner pri olympijskom víťazovi, či majstrovi Európy, nevnímam ako nejaký svetoborný úspech. Vnímam to ako výsledok dlhoročnej práce, ktorú som robil a stále robím s veľkou láskou. Človek je naplnený radosťou i hrdosťou ak výsledky tešia samotných športovcov a divákov. Často sa mi stalo pri trénerskej práci, že mi gratulovali s nadšením aj neznámi ľudia. Je to veľmi hrejivý a uspokojivý pocit aj po tých niekoľkých rokoch.“

Juraj Benčík už síce pôsobenie vo funkcii šéftrénera chodeckej reprezentácie v banskobystrickej Dukle ukončil, keď žezlo po ňom prevzal jeho syn Roman, avšak stále je jeho konzultantom a okrem toho sa v Podlaviciach venuje desiatkam deťom vo veku 6 -12 rokov, navyše v Bacúchu má ďalších zhruba dvadsať zverencov. Za sedem rokov vyšlo z tejto obce šesť reprezentantov v mládežníckych kategóriách, z toho Patrik Spevák reprezentoval Slovensko vlani už na seniorských ME v chôdzi na 20km. Takže náš oslávenec v penzijnom veku rozhodne neodpočíva. Naopak, odovzdáva svoje skúsenosti mladším a vychováva ďalšie chodecké talenty. K tomu nám povedal:

„Je pravda, že u každého príde chvíľa, kedy chce akosi aktívne odpočívať. Ja zatiaľ aktívne pracujem a do aktívneho odpočinku sa nedostávam pre to, že to asi tak necítim a nepotrebujem ho. Stále ma napĺňa a motivuje, keď môžem byť medzi športovcami a deťmi v ostatných rokoch. Táto práca ma mobilizuje i uspokojuje. Teším sa na dni a rôčky, kedy pripravím mladším trénerom – kolegom mladých chodeckých adeptov, s ktorými budú môcť oni pokračovať a robiť s nimi výsledky tak, aby mala aj športová verejnosť z nich radosť.“

Rukami Juraja Benčíka prešiel v armádnej Dukle aj v súčasnosti náš aktuálne najlepší chodec a vicemajster Európy Matej Tóth. Akú budúcnosť predpovedá trénerská chodecká legenda práve tomuto nášmu športovcovi?

„Pracoval som s Maťom jedenásť rokov. Je to už zrelý a hotový pretekár, ktorý si dnes dokáže aj sám riadiť športovú prípravu. Mohol by byť spoľahlivo aj trénerom. Naučil sa to a teraz to v podstate iba cibrí a šperkuje. Veľmi mi je na ňom sympatické, že hoci je v súčasnosti na svetovej špičkovej úrovni, tak stále aktívne pristupuje k zlepšovaniu športovej výkonnosti, ale i prípravy a metodiky. Nebojí sa ísť v tréningových prostriedkoch do vyššej kvality a intenzity. Búra bariéry a podľa mňa ich bude búrať aj v pretekoch. Verím, že po Pribilincovi sa stane ďalším našim olympijským víťazom.“

Veríme teda, že sa slová Juraja Benčíka naplnia a dodá slovenskej atletike aj ďalšie chodecké talenty, ktoré raz niekedy uvidíme pod piatimi kruhmi bojovať o medaily. Redakcia Bystricovín sa ku gratulantom k jeho životnému jubileu pridáva a želá predovšetkým veľa zdravia a úspechov.

VIZITKA Juraja Benčíka:

Rodák zo slovenského Komlóša (Tótkomlós) sa stal prvým chodcom s titulmi majstra Československa, na ME 1978 obsadil 13. miesto na 20 km a rovnakú pozíciu na OH 1980 (50 km). Juraj Benčík mal zverencov na všetkých olympijských hrách v rokoch 1980 – 2012 s výnimkou bojkotovaných OH 1984 v Los Angeles. V rokoch 1981 – 1990 bol šéftrénerom československej, 1991 – 1992 nórskej a 1993 – 2001 slovenskej chodeckej reprezentácie. Nositeľ Strieborných kruhov SOV potom post prenechal synovi Romanovi, ale až do roku 2013 bol hlavný tréner chôdze v Dukle Banská Bystrica. Pribilinca doviedol k zlatu na OH 1988, na ME 1986, na halových ME 1987 a 1988, Blažeka na ME 1990, trénoval aj Szikoru, Mrázeka, Kollára, Korčoka, Tótha, ba aj elitných čs. maratóncov Davida, Bukovjana či Pipu.