Barbakan je charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra Banskej Bystrice, je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky banskobystrického Mestského hradu. Mnohí Bystričania a návštevníci nášho mesta  ho obdivujú, ale netušia, čo ukrýva vo svojich útrobách.

Donedávna bol v dezolátnom stave, dnes sa stal pýchou nášho mesta, objavuje sa na prezentačných fotografiách nášho mesta. O tom, čo je vlastne Barbakan, o jeho histórii a možnostiach sme sa porozprávali s historikom Vladimírom Sklenkom, ktorý sa už vyše 15 rokov venuje téme Mestského hradu a momentálne zastupuje mesto Banská Bystrica v medzinárodnom projekte Európska fuggerovská cesta.

Najskôr prvá otázka: Ako ste sa dostali k téme Barbakanu?

Nie som rodený Bystričan, ale historické mesto Banská Bystrica mi učarovalo ako historikovi. Moje prvé kontakty s Barbakanom a Mestským hradom boli už počas môjho štúdia na Univerzite Mateja Bela, kde som študoval históriu. Ako študent UMB som sa ako dobrovoľník prihlásil do archeologického výskumu v Barbakane a pomáhal ako brigádnik nachádzať pôvod a starobylosť nášho mesta. Doteraz mám na to spomienky akoby to bolo včera čo sa nám podarilo odkryť.

Medziiným ešte pôvodnú drevenú palisádu v Barbakane, ktorá je síce prekrytá sklom, ale určite si ju tam teraz nikto nevšimne. Keď sa podarilo v roku 2006  konečne zrekonštruovať Barbakan oslovila ma ako mladého začínajúceho historika a už Bystričana – vtedy už aj vedúceho Spoločenského vedného oddelenia a zástupcu riaditeľa krajského múzea aby som vypracoval historické podklady k slávnostnému otvoreniu. Tie som vypracoval a dokonca navrhol účelné využitie tohto objektu podľa  vyspelého európskeho priestoru, čo som videl ako študent histórie vo švajčiarskom meste Neuchatel, ako sa dá využiť mestský hrad.

Vtedy nebol môj návrh prijatý. Teraz ubehlo vyše 15 rokov odvtedy a je možné, že konečne sa podarí, že nielen Bystričania budú vedieť, kde sa nachádza Mestský hrad ale aj turisti (smiech). Pred pol rokom sme boli blízko k obnove celého Mestského hradu, ale žijeme  na Slovensku – dnes sa reálne črtá možnosť sprístupniť celý Barbakan pre verejnosť.  Trvalo to neskutočných 15 rokov.

Ako je možné, že ste tak dlho vydržali?

Na to jednoduchá odpoveď – pretože systematická práca trvá dlhšie, ale prináša skutočné výsledky. A naposledy, keď naši boli z UMB v krajskom meste Olomouc na Morave za tri dni nestihli si prezrieť ani všetky pamiatky v centre. Keď som videl tie materiály aké mi doniesli ostal som zarazený. A potom z univerzity z Olomouca prišli k nám ešteže sú slušní.

To ma posporilo v presadení mojej skutočnej koncepcie Mestský hrad (zatiaľ Barbakan), Medený hámor a napojenie na Európsku fuggerovskú cestu s okolitými obcami Špania Dolina, Staré Hory,  Tajov, Ľubietová a ďalšie. Banskobystričania ešte v roku 1947 chceli obnoviť banskobystrický Mestský hrad a protestovali proti zbúraniu Muhlsteinovej bašty. Až centrálnym nariadením z Prahy bolo politicky rozhodnuté, že bašta sa zbúra. Ale vôbec to nemení nič na tom, že banskobystrický Mestský hrad by mohol byť obnovený.

Čo je vlastne Barbakan?

Slovo Barbakan pochádza z latinčiny a v preklade do slovenského jazyka značí predbránie. To bolo v podstate prvou vstupnou bránou do mestského hradu, keby ju nepriateľ dobyl, ešte bola druhá pôvodná hlavná brána. V podstate označenie Barbakan, ktorým označujeme terajší komplex nezodpovedá historickej skutočnosti. Dnešný Barbakan je tvorený tromi objektmi: pôvodnou prechodnou dominantnou vežou, ktorá sa nazývala Petermanovou a sú v nej aj dnes zvony.

V neskoršom období prechod popod vežu bol zrušený a bola postavená osobitná brána a nakoniec pre lepšiu obranu bolo ako tretí objekt postavené predbránie – teda barbakan. Tam sa nachádzal padací most, vstup pre peších a pre vozy cez vodnú priekopu.   Zaujímavosťou je, že tu okrem zbrojnice, bolo už v 17. storočí umiestnené prvé banskobystrické „múzeum“ a dokonca tu bolo pohodlné väzenie pre banskobystrických mešťanov.  

Ako vznikol banskobystrický Mestský hrad?

Komplex hradného areálu bol postavený na miernej vyvýšenine, ktorá sa týčila nad námestím. Areál mestského hradu vznikal postupne. Najneskôr v 13. storočí banskobystrickí mešťania postavili farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. V období 14. – 15. storočia okolo kostola vybudovali postupne opevnenie s mohutnými baštami doplnené cirkevnými a svetskými stavbami, čím vznikol jedinečný komplex mestského hradu.

Okolo hradu bola vykopaná hradná priekopa naplnená vodou, čím sa zvýšila obranyschopnosť hradného areálu. Hrad poskytoval mešťanom nielen ochranu, ale stal sa aj symbolom mesta. V hrade stála stará radnica, stará fara, kostol sv. Kríža a v roku 1479 tu bol postavený Matejov dom.

V hrade sa uchovávali a chránili vzácne archívne listiny, mestské financie a všetky dôležité symboly mesta. Počas tureckého nebezpečenstva v období 16. – 17. storočia bolo k hradu pristavané kamenné mestské opevnenie, ktoré už chránilo celé historické mesto. Mestské opevnenie pozostávalo z pevných hradobných múrov, bášt a vstupných brán, ktoré zabezpečovali ochranu mesta. Mestský hrad sa z väčšej časti zachoval do súčasnosti. Hrad je jednou z najväčších a najvýznamnejších kultúrnohistorických pamiatok mesta. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenska.

A čo vstupná brána do Mestského hradu – Barbakan?

V tomto období už neslúžila Petermanova veža spolu s Barbakanom ako vstup do hradu, ale bola v nej umiestnená aj väznica. O tejto jej funkcii sa zmieňuje už E. Jurkovich. Väzenie pre mešťanov tzv. Bűrgerarrest sa malo nachádzať v miestnosti na jej prvom poschodí, ktorá mala hlboko vsadené okno, takže cezeň prenikalo len veľmi málo svetla.

Neskôr sa pre meštianske väzenie využívali aj susedné miestnosti, kde bola umiestnená zbrojnica. Zbrojnica nad vnútornou mestskou bránou bola predtým akýmsi starobylým“ mestským múzeom, kde okrem zbraní a zbroje sa uchovávali raritné kúsky spolu s kosťami pravekých zvierat nájdených v okolí, ktoré mestská rada ochote a pyšne ukazovala návštevníkom mesta.  

Ďakujeme za rozhovor.