Rozhovor s Dr. Jozefom Čuhom, 55-ročným Banskobystričanom, pôvodným povolaním psychológom. V súčasnosti pracuje v personálnej agentúre Dr.Čuha and Partners a je predsedom Medzinárodného centra pozitívneho myslenia. Organizuje kurzy, tréningy a prednášky pre manažérov, obchodníkov aj širokú verejnosť. Je autorom viacerých kníh a CD o pozitívnom myslení.

Dá sa pozitívne myslieť naučiť alebo je dané?
My ľudia máme od prírody dané, aby sme mysleli skôr pozitívne ako negatívne. Veď aj životné situácie, ktoré sme prežili, či už to bolo v profesionálnej kariére, alebo v osobnom živote, tak skôr s odstupom času si spomenieme na príjemné zážitky a na tie horšie zabúdame či už úmyselne, alebo mimovoľne.
No všetko to, čo okolo nás existuje, výchova, vzdelanie, informácie – hlavne televízia, nás núti rozmýšľať negatívne. Je skoro nemožné pozrieť sa pozitívne na politikov, máme dennodenne pred očami hrôzostrašné historky a príbehy, ktoré sa udiali vo svete, a toto všetko nám naháňa strach. Strach je prvým krokom k negatívnemu mysleniu. Strach je najsilnejšia emócia, ktorú človek môže zažiť. A táto emócia dokáže s myslením poriadne zatriasť. No funguje to aj opačne. Spôsob myslenia a uvažovania vytvára určité emócie, ktoré následne pôsobia znovu na myslenie a kruh sa uzatvára a my myslíme pozitívne. Nie je to však úplne také jednoduché. Pozitívnemu mysleniu sa dá naučiť

Mnoho ľudí v tejto dynamickej dobe trpí skôr depresiami a negatívnym myslením. Ako teda pozitívne myslieť, aby to nebolelo?
V prvom rade treba povedať, že pozitívne myslenie nebolí. To čo bolí je zmena, ktorá sa musí udiať, aby sme sa stali inými – pozitívne mysliacimi. V súčasnosti je naozaj nárast depresívnych stavov, alebo stavov blízkych depresii. Dôvodov je viac. Jeden z nich je aj veľmi dynamický životný štýl. Štatistiky uvádzajú, že až jedna tretina obyvateľstva trpí niektorou z ľahších foriem depresie. Dokonca svetová organizácia WHO prognózuje že do roku 2020 bude hneď po srdcovocievnych chorobách depresia druhou najrozšírenejšou chorobou na svete.
Otázka teraz znie, či môže pozitívne myslenie tento stav zmeniť. Hovorím, že áno. Pozitívne myslenie je fenomén, pomocou ktorého môžeme dosiahnuť vyššiu kvalitu svojho života. Naše heslo znie: Pozitívne myslenie nie je všeliekom na všetky problémy ľudí, ale úžasne sa s nim žije.
Odpoveď na otázku ako pozitívne myslieť by mohla byť, že začnite pozitívne myslieť. Začiatok celého procesu je v dvoch slovách. Vďačnosť a odpustenie. Vďačiť za všetko čo máte a odpustiť všetkým, ktorí vám ublížili a samozrejme aj sebe.

Hovorí sa, že zmena je život. Môžem zmenou myslenia dosiahnuť zmenu svojho života?
Všetko čo ste v živote dosiahli je to, čo ste chceli dosiahnuť. A je jedno či tomu veríte, alebo nie. Existuje všeobecne uznávaný zákon, ktorý sa volá zákon príťažlivosti, a pomocou tohto zákona si priťahujete v živote všetko čo máte. Zjednodušene povedaná aj dobré aj zlé veci. Pritiahnuť si môžete len to čo chcete. Chcete to o čom rozmýšľate. Z tejto logiky potom vyplýva, že zmeňte to o čom premýšľate a dosiahnete zmenu. Aj zmenu života. Problém je v tom, že mnoho ľudí nevie čo v živote chcú. Potom si ich život s nimi robí to, čo chce on.
Opýtajte sa ľudí len tak na ulici, aké sú ich ciele. O rok ,dva, či desať. Mnoho z nich vám nebude vedieť odpovedať. A ak áno, tak to budú väčšinou materiálne hodnoty. Slovíčko mať dávno predbehlo slovíčko byť.

Ste psychológ, ako je to s pozitívnym myslením Slovákov počas hospodárskej krízy?
Tu by som zaradil našich ľudí do troch skupín. Prvá je tá, ktorí o kríze počuje len z médií. Majú svoju prácu, žijú relatívne spokojným životom a len čas od času zneistia, keď sa kríza prehlbuje, alebo im hrozí strata zamestnania.
Druhá skupina je tá, ktorí už pocítili krízu, ale nie priamo na sebe, ale na svojich blízkych – deťoch, partneroch, priateľoch – ktorí pre krízu zmenili svoj život, či prišli o zamestnanie.
Tá tretia skupina je skupina, ktorej sa už kríza bytostne dotkla. Stratili zamestnanie, nevedia splácať hypotéky a iné úvery, prichádzajú o byty a pod.
V takejto atmosfére pozitívne myslieť je pomerne náročné. No nič iné im nezostáva. Takýto ľudia dostanú strach. A tak ako som spomínal, strach je hnacím motorom negatívneho myslenia a následne aj depresií. Preto prvým krokom je zachovať pokoj. Predýchať tento stav a začať triezvo uvažovať nad situáciou do ktorej sa dostali. Druhým krokom je potom odvaha ku zmene, lebo len tak sa môžu dostať zo situácie v ktorej sú. Tam im pozitívne myslenie pomôže mierou vrchovatou.

Napísali ste knihu „Posolstvo úspechu“, o pozitívnom myslení vydávate zaujímavé CDéčka . Je pozitívne myslenie jedným z predpokladov úspechu človeka?
K tomu, aby ste boli v živote úspešný, si musíte definovať to čo je vlastne úspech. Aby ste vedeli k čomu sa máte prirovnať.
Jedna z definícií úspechu je „ Úspech je maximálne využitie schopností, ktoré mám“. Práve pri zisťovaní svojich schopností je pozitívne myslenie dôležité. Ľudia sa veľmi často podceňujú, sú prehnane kritickí. Nedokážu vhodne reagovať na pochvalu atď. Boli sme k takémuto správaniu sa vychovaní. Povedal by som, že nám Slovákom chýba dostatočné a zdravé sebavedomie. Máme neadekvátny vzťah k sebe. Či už je to fyzická „krása“, povahové vlastnosti, vzdelanie, to všetko nás limituje. Prvým krokom k dosiahnutiu úspechu, je zmena vzťahu k sebe. Prekvapujúce, ale pravdivé.

Čo všetko potrebuje normálny človek k tomu, aby bol v živote úspešný?
K tomu aby bol človek úspešný, potrebuje dosiahnuť úspech. V predchádzajúcej odpovedi som definoval úspech. Pre každého to môže byť niečo iné. Nečakajme, že niekto iný za nás zhodnotí či sme úspešní, alebo nie. Sami si stanovte ciele za ktorými pôjdete, rozmeňte ich na drobné kroky a choďte za nimi. Neporovnávajte sa s nikým a ničím, len sami so sebou. Či rastiete, stagnujete, alebo padáte. Ale to môžete zistiť len vtedy, keď to viete definovať a prirovnať k niečomu. K vašim cieľom. Potom si musíte zistiť, aké máte silné stránky a aké sú vaše nedostatky. Silné stránky rozvíjať a slabé eliminovať.
Potom dosiahnete úspech.

Ste predsedom Medzinárodného centra pozitívneho myslenia. Čo je to za organizáciu?
MCPM je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2006. Jeho ambíciou je propagovať pozitívne myslenie medzi ľuďmi, vykonávať akcie – typu pozitívne soirée – prednášať, písať knihy, vydávať CD, vydávať časopis a pod. Hlavne ide o to, aby sme dokázali ľudí spájať, podporovať a šíriť myšlienky pozitívneho myslenia, nekonečné množstvo autorov, ktorí boli preložení do slovenčiny, či češtiny.
Je to vhodná platforma, pre organizovanie, kurzov, seminárov, motivačných tréningov a iných vhodných a dostupných techník.

Považujú vás aj za šíriteľa myšlienok Dale Carnegieho na Slovensku. O čo ide?
Som rád, že ma ľudia považujú za šíriteľa myšlienok pána Dale Carnegieho na Slovensku. No mám ešte veľa práce pred sebou, aby som sa mu priblížil aspoň na dohľad.
Pán Carnegie je jeden z priekopníkov pozitívneho myslenia vo svete. Napísal neuveriteľne aktuálne knihy, ktoré sú nadčasové a poučné , ktoré je možné využívať či už pri podnikaní, alebo rozvoji vlastnej osobnosti.

Popri manažéroch trénujete aj politikov. Ktorí z nich sú zdatnejší žiaci?
Jednoznačne manažéri. U politikov som sa stretával s fenoménom – ja všetko viem, ja nič nepotrebujem. A čím vyššie sú politici postavení, tým menej sú prístupní k novým informáciám. Manažéri vedia, že potrebujú rásť, rozvíjať sa a nielen oni, ale aj ich podriadení, a preto nás viac oslovujú. Vidia v tom zmysel. Dôležité je aj to, že za vzdelávaním ide aj produktivita, rast firmy a väčšie zisky. Toto manažérov vedie k ochote pracovať na sebe. U politikov tento pocit nemám.

Okrem toho vediete personálnu agentúru Čuha and Partners vyhodnotenú za minulý rok ako 3.v kategórii Recruit Rank awards. Darí sa vám aj v tomto krízovom roku?
V tomto krízovom roku sa nám už tak dobre nedarí. Ocenenie, ktoré spomínate je zamerané na spokojnosť ľudí s personálnou agentúrou. V minulom období sme sprostredkovávali prácu do zahraničia. V čase krízy už nemáme toľko ponúk zo zahraničia a preto aj odpovedí na otázky typu „ s ktorou personálnou agentúrou máte najlepšie skúsenosti“ nebude veľa. Preto aj hodnotenie našej agentúry nebude také časté ako v minulosti.
Napriek tomu sa snažíme podávať minimálne také výkony ako pred krízou a verím, že naši klienti, nielen tí, ktorí chcú isť pracovať do zahraničia, ale aj domáci, budú s nami spokojní.

Veľa mladých Slovákov pracuje v zahraničí, majú šancu získať prácu aj po návrate domov?
Jednoznačne. Vo svojej praxi sme sa stretávali s požiadavkami našich klientov, na Slovensku, aby jedným z kritérií výberu na pracovnú pozíciu bola aj prax v zahraničí. A to je jedno v akom odvetví. Mladý človek, vysokoškolák, ktorý pracoval napríklad ako čašník, či niekde v obchode, nadobudol úplne iný vzťah k práci, kultúre správania sa k zákazníkovi i k majiteľovi ako u nás. Preto máme omnoho lepšie výsledky s umiestňovaním mladých ľudí na slovenskom trhu, s tými, ktorí pracovali v zahraničí ako s tými, ktorí boli len doma. O jazykových schopnostiach ani nehovorím.

Nerozmýšľate o tom, že by ste so svojimi praktickými psychologickými skúsenosťami a pozitívnym myslením vstúpili raz aj do politiky?
Táto myšlienka ma sprevádza neustále. Vidím obrovskú príležitosť zaviesť princípy pozitívneho myslenia aj do politiky, či už komunálnej, regionálnej, alebo veľkej. Som však aj trochu opatrný, lebo som mal možnosť pracovať aj s tzv. politickými špičkami. Verím, že politiku robia ľudia. Ľudia sú dôležití a to akí sú v politike je výsledkom toho ako uvažujú a myslia. Dôvody prečo sú tam možno pozná každý. Ak by sa nám podarilo zmeniť v ich myslení niektoré faktory, aj politika by bola úplne iná. Druhá možnosť je tá, že budeme medzi nimi a budeme riešiť problémy iným spôsobom. Takže uvidíme, nechajte sa prekvapiť.