S bujnením jarnej prírody a zelene nastáva čas aj pre rozšírenie rôznych druhov inváznych rastlín. Banská Bystrica s okolím nie je žiadnou výnimkou. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami a semenami. Ich najväčším negatívom je, že dokážu vytláčať pôvodné rastlinstvo, a to aj na veľkých plochách. Okrem ničenia prírody môžu spôsobovať veľké ekonomické škody, najviac v poľnohospodárstve a lesníctve.

Boj s inváznymi rastlinami

Dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia a predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu. Samospráva sa usiluje o minimalizovanie inváznych rastlín na svojom území. Na základe oznámenia o ich povinnom odstraňovaní k tomu pravidelne vyzýva aj vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov v meste.

Platná legislatíva na Slovensku ustanovuje zoznam inváznych rastlín. Medzi bylinné druhy je zaradený boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, glejovka americká, rod pohánkovec (krídlatka), ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadská a obrovská. Z drevín je to pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia a javorovec jaseňolistý. Za odstraňovanie inváznych rastlín je zodpovedný majiteľ resp. vlastník pozemku.

„Nepôvodné druhy rastlín na mestských pozemkoch odstraňuje organizácia spravujúca verejnú zeleň, teda Záhradnícke a rekreačné služby. Ich zamestnanci si vedú presnú evidenciu výskytu inváznych rastlín, a aj evidenciu opakovaných zásahov na likvidáciu nepôvodných druhov. V prípade výskytu inváznych rastlín na pozemkoch vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, im oddelenie životného prostredia zasiela výzvy na bezodkladné odstránenie týchto rastlín a zabezpečenie pravidelnej údržby pozemku,“

hovorí Beata Kostúrová, vedúca Oddelenia životného prostredia MsÚ v Banskej Bystrici.

Viaceré invázne druhy v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach a na opustených priestranstvách. Často zasahujú aj do cenných pôvodných rastlinných spoločenstiev.

„Invázne rastliny sa vyskytujú hlavne v okrajových častiach mesta, ktoré nie sú dostatočne kosené. Taktiež sú aj v objektoch bývalých priemyselných podnikov, ktoré boli zlikvidované a ich pozemky sú desiatky rokov neudržiavané, ako napríklad Smrečina či bývalý areál Slovenky. Nájsť ich môžeme i v lokalite bývalých záhradkárskych osád, ktoré sú pripravované na výstavbu, ale vlastníci pozemkov sa nijako nepričinili o likvidáciu nepôvodných druhov. Ide o zrušené záhradkárske osady Pod Urpínom, na konci Hviezdoslavovej ulice, ako aj o záhradkársku oblasť nad Internátnou ulicou,“

dodáva Eva Furčáková z Oddelenia životného prostredia MsÚ Banská Bystrica.

Na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín samospráva vlastníkom pozemkov odporúča ich pravidelnú údržbu najmä kosením, mulčovaním, podsekávaním či vytrhávaním.

Na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín samospráva vlastníkom pozemkov odporúča ich pravidelnú údržbu najmä kosením, mulčovaním, podsekávaním či vytrhávaním. Mesto každoročne zverejňuje na úradných tabuliach, ako aj na webovej stránke informácie o povinnom odstraňovaní nepôvodných druhov rastlín, vrátane spôsobu ich odstraňovania

Ďalšie informácie o danej problematike je možné získať na oddelení životného prostredia, osobne, telefonicky na čísle 048/ 4330 452 a e-mailom eva.furcakova@banskabystrica.sk .

Zamedzenie zavlečenia potenciálne inváznych druhov je prvým a najdôležitejším spôsobom ochrany ekosystémov územia. Predstavme si bližšie  dva druhy inváznych rastlín na Slovensku.

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia L.)

Je to jednodomá, jednoročná bylina dosahujúca výšku od 0,2 do 2,5 metra. Má chlpatú alebo husto plstnatú bohato rozkonárenú byľ. Listy sú jednoducho až trojito perovito strihané, na rube sivozelené, chlpaté. Kvety sú drobné žlté, usporiadané v malých úboroch v  strapci. Plodom je drevnatá, červeno-hnedá nažka. Ambrózia sa šíri najmä za prispenia vtáctva (zoochória), alebo vody (hydrochória).

Porasty pozdĺž ciest a na poliach sa na svoje stanovisko dostali pravdepodobne pričinením človeka, prevozom poľnohospodárskych plodín (napr.: počas žatvy). Kvitne od augusta do polovice októbra. Rastliny dokážu vyprodukovať až 2 miliardy peľových zŕn za deň, ktoré sú prenášané na dlhé vzdialenosti vetrom a u citlivých ľudí spôsobujú značné dýchacie problémy a alergie.

Kvety sú opeľované pomocou vetra. Semená klíčia po dlhých daždivých periódach aj v chladnom období. Sú schopné udržať si životaschopnosť v pôde aj po dobu 40 rokov. Najlepšie sa jej darí na pôdach s neutrálnym alebo kyslým pH. Je odolná voči letným horúčavám, suchu alebo slanosti pôdy. Introdukovaná bola pravdepodobne s osivom do mnohých krajín Európy, Južnej Ameriky, Austrálie, Taiwanu, Číny a Japonska.

V 19. storočí však bola dovezená do Francúzska a Nemecka ako kontaminant poľnohospodárskych produktov zo Severnej Ameriky. Likvidácia: Mechanické odstraňovanie sa uskutočňuje vytrhávaním rastliny aj koreňmi, resp. skosením pred zakvitnutím. Ambrózia je vysoko senzitívna na herbicídy. Už jeden postrek môže pomôcť zamedziť ďalšiemu šíreniu rastliny.

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)

Jednoročná bylina, dosahujúca v dobe kvitnutia výšku niekedy až 2,5 metra. Má množstvo jednoduchých, 15 až 20 cm dlhých, špirálovito zatočených hlavných koreňov. Stonka je dutá, vzpriamená a ružovkasto sfarbená. V miestach kolienok stonka nesie žľaznaté palístky. Kvety sú ružové až fialovo červené, súmerné, veľmi dekoratívne.

Plodom je tobolka, ktorá po dozretí pri dotyku praská a  vystreľuje semená na relatívne veľkú vzdialenosť. Zrelé semená sú vystreľované z  plodov mechanizmom zvaným balochória, ktorý je typický pre všetky druhy z čeľade netýkavkovitých. Vystrelené semená sú väčšinou transportované na dlhšie vzdialenosti vďaka vode resp. vodným tokom, na hladine ktorých pristanú (hydrochória). Nie sú však schopné udržať sa na hladine dlho, klesajú na dno, no nestrácajú svoju životaschopnosť. Ak sa dostanú opäť na breh sú schopné vyklíčiť.

Netýkavka žliazkatá sa rozmnožuje výhradne pohlavne (generatívne). Pôvodné stanovištia netýkavky sú vlhké, otvorené priestranstvá v lesoch a krovinách v nadmorskej výške 1800 – 3200 m n. m. v pohoriach Strednej Ázie, najmä v Himalájach. V súčasnosti invaduje aj vo veľkej časti Slovenska. Likvidácia: Prevencia by mala byť zameraná na obmedzenie výsadby netýkavky na okrasné účely.

Vzhľadom na slabý koreňový systém, je mechanické vytrhávanie jednoduché. Mladé rastliny ešte reagujú na chemické postreky, avšak kvitnúce rastliny sú aj napriek postreku schopné produkovať životaschopné semená. Biologické formy likvidácie sú zatiaľ neznáme.