JUDr. Erik Schmidt podal žalobu na štát: Bez testu nemôžem ísť do prírody?

POLEMIKA
13 /

Podľa protipandemických opatrení prijatých vládou SR potrebuje človek negatívny test nielen na cestu do práce, ale aj do prírody. Už dlhšiu dobu žijeme na Slovensku v permanentne predlžovanom núdzovom stave a viacerí právnici sa pozastavujú nad tým, či v niektorých prípadoch nejde o neprimeraný zásah do našich ľudských práv.

Právnik Erik Schmidt sa kvôli zákazu chodenia do prírody bez potvrdenia o negatívnom teste rozhodol podať správnu žalobu na štát prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave vo veci porušovania ľudských práv. V rozhovore pre portál ParlamentneListy.sk, z ktorého vyberáme, vysvetlil, prečo sa odhodlal k tomuto kroku.

Prišlo  mu nelogické, ako môže niekto pri dodržaní základnej hygienickej ochrany zdravia v rámci ostatných protipandemických opatrení nakaziť niekoho koronavírusom v prírode, kam človek chodí preto, aby si prečistil pľúca a nabil sa  pozitívnou energiou.

Napokon to odporúčajú aj lekári resp. epidemiológovia, preto je nepochopiteľné obmedzovať toto prirodzené právo nejakým potvrdením o teste, ktoré v konečnom dôsledku nemusí v danom čase odzrkadľovať skutočný zdravotný stav testovaného človeka, rovnako ako u toho, čo nebol testovaný…

„Neviem, či som jediný, ale inšpiroval som sa rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý okrem iného hovorí o tom, že tieto právne akty (vlády alebo Úradu verejného zdravotníctva) sú hybridné a mali by sa nimi zaoberať súdy, konkrétne správne kolégiá. Ústavný súd sa takýmito opatreniami zaoberať odmietol. Tak som dospel k záveru, že ako človek,  ktorý má  pocit neoprávneného resp. neprimeraného obmedzenia svojich ľudských práv a  slobôd, musím sa domôcť svojich práv prostredníctvom takejto žaloby,“

vysvetľuje JUDr. Erik Schmidt.

Erik Schmidt

Erik Schmidt

Vzhľadom na to, že vírus sa podľa vedeckých štúdií šíri kvapôčkovým prenosom medzi nejaký čas blízko stojacimi osobami, má pochybnosti o tom, že prechádzky či voľnočasové  aktivity v prírode, kde dvaja ľudia prejdú v nejakom časovom rozpätí okolo toho istého miesta v lese, môžu mať nejaký zásadný vplyv na prenos a šírenie koronavírusovej infekcie. Nechápe, preto, prečo vláda určuje ľuďom, že do prírody môžu ísť len po negatívnom otestovaní.

Schmidtovi sa toto vládne opatrenie javí ako určitá forma trestu pre tých, ktorí z nejakých dôvodov nešli alebo odmietli sa ísť otestovať. Považuje to za neoprávnený nátlak.

„Z dôvodu efektívnosti ochrany požadujem  aj neodkladné opatrenie. Kým súd  rozhodne v merite veci,  opatrenie stratí platnosť a žaloba by tak  bola neefektívnym prostriedkom ochrany. Bohužiaľ, opatrenie vypršalo a súd ma doteraz ani len nevyzval na uhradenie súdneho poplatku. Jediná reakcia bola z ústredného portálu, že žaloba bola prijatá,“

hovorí Schmidt.

Faktom je, že takýto postup na súdoch predpokladal sudca Ústavného súdu SR Peter Straka. Vo svojom názore, ktorý bol odlišný od názoru zvyšnej časti ústavných sudcov  tvrdil, že nie je možné považovať správny súd za efektívny, lebo tam nie  sú lehoty a právo sťažovateľa – žalobcu na efektívnu súdnu ochranu tak bude ohrozené. To sa v tomto prípade aj stalo.

Ak sa vyskytli niekde prípady, že na jednom mieste v prírode napríklad na lyžiarskom svahu či pri bežeckých tratiach stretli naraz väčšie skupiny ľudí, nemožno to riešiť na celom území Slovenska všeobecným zákazom pohybu v prírode bez negatívneho testu.

„Považujem to za neprimerané či neproporcionálne opatrenie. Ak chcem lokálne riešiť problém, nedáva zmysel prijať celoslovenské opatrenie. Ale to už sme pri skríningu a atómovej bombe…“ 

uzatvára svoj rozhovor pre ParlamentéListy.sk právnik Juraj Schmidt.

Nielen nám sa zdá, že v prijímaných opatreniach slovenskej vlády je viacero nelogických či právnych úskalí, ktoré zbytočne komplikujú ľuďom na Slovensku život a nemajú žiaduci medicínsky význam v boji s pandémiou.

Napokon po verejných protestoch voči tomuto nezmyselnému opatreniu táto povinnosť mať test pri pobyte v prírode v danom okrese od 8. februára odpadla, zostala však pri prechode do iného okresu…

Zdroj: (tom) a ParlamentneListy.sk, Foto: FB a ilustračné