V dejinách mesta je pre nás Banskobystričanov mimoriadne dôležitý rok 1255, kedy uhorský kráľ Belo IV. potvrdil zakladacou listinou mestské práva nového mesta.

Námestie ako centrum mesta dostalo názov  „IV. Béla király tér“ teda „Námestie kráľa Bela IV.“ a pretrvalo viac ako 660 rokov – až do vzniku Československej republiky. Dlho si obyvatelia mesta aj takto uctievali meno Bela IV. a zrejme nikdy v tom čase nevznikla v meste potreba vytvorenia jeho sochy.

Možno považovať za pozoruhodné, že až po ďalších takmer 100 rokoch vznikla iniciatíva na vytvorenie a umiestnenie sochy Bela IV. v mestskom prostredí. A tu je začiatok problémov, ktoré následne vznikali. Takáto vážna udalosť si totiž vyžadovala verejnú diskusiu občanov aj odbornej verejnosti, hľadanie vhodného miesta, tvarovanie skulptúry, malo vzniknúť libreto a následne súťaž na ideové riešenie a súťaž návrhov. Nič z tohto sa neuskutočnilo.

Pritom máme v meste krásny príklad ako sa dá verejný záujem pretaviť do  výnimočného diela – správnym postupom, súťažou a realizáciou – tak vznikol Monument, pomník padlým v 1.svetovej vojne v Majeri, ktorý bol ocenený v roku 2019 Cenou Dušana Jurkoviča, najvyšším ocenením architektonického diela na Slovensku.

S prekvapením a sklamaním sledujem vývoj situácie, týkajúcej sa sochy Bela IV. a jej umiestnenia v priestore Mestského hradu za Barbakánom, podľa môjho názoru nevhodnom, navyše v kolíznej polohe voči súsošiu Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho. Nesúhlasím s ním, rovnako mám výhrady aj k polohe sochy vedľa Pretória – objektu Stredoslovenskej galérie, aj k polohe pred Barbakánom s orientáciou sochy do Námestia SNP.  Myslím si, že priestor Mestského hradu nie je vhodný na umiestnenie ďalšej sochy, je dostatočne naplnený výtvarnými prvkami a pôsobivou architektúrou.

Mám úctu k histórii a vážim si osobnosti, ktoré kladne ovplyvnili naše mesto. Ak ich chceme zviditeľniť, hľadajme najvhodnejší spôsob ich prezentácie. Nemusí to vždy byť socha.

Ing. arch. Dušan Čupka, banskobystrický architekt