Zdá sa, že banskobystrický župan Marian Kotleba vyhlásil studenú vojnu kultúrnym inštitúciám v našom kraji. V lete prepukol škandál s nepodpísaním grantu pre Divadlo Štúdio tanca, ktoré mu poskytlo Ministerstvo kultúry SR, teraz to isté Kotleba urobil Bábkovému divadlu na Rázcestí.

Projekt Stop extrémizmu!

Zatiaľ o tom Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja bez nového hovorcu mlčí, ale v utorok 29.septrembra to už bude vec verejná. Na tento deň zvolalo Bábkové divadlo na Rázcestí tlačovku k téme nepodpísania dotačnej zmluvy predsedom BBSK Marianom Kotlebom ku grantu „Stop extrémizmu!“.

Projekt na podporu a ochranu ľudských práv, ktorého finančnú podporu vo výške takmer 7 tisíc eur schválilo Ministerstvo zahraničných vecí SR ešte v máji (v spolupráci s Amnesty International pomohlo aj Ministerstvo kultúry SR) však nenašiel podporu u zriaďovateľa, hoci z jeho rozpočtu nejde ani cent.

V Bábkovom divadle na rázcestí sa však nebude hovoriť len o zmarenom grante, ale aj o situácii, ktorá nastáva v umeleckých organizáciách mocenskými zásahmi do ich činnosti predsedom BBSK. Viac informácií vám prinesieme v utorok po tlačovke.

Projekt „STOP EXTRÉMIZMU! tvoria reprízy úspešnej  inscenácie Ireny Brežnej „ List čiernemu synovi“, ktorá mala v Banskej Bystrici premiéru 6.októbra 2013. Bábkové divadlo chcelo s touto inscenáciou chodiť po stredných školách v okresných mestách celého kraja a hrať ju pre študentov. Kým pri stopnutí grantu pre Divadlo Štúdio tanca činnosť bystrických tanečníkov označil Marian Kotleba  dekadentným umením,  k bystrickým bábkarom zatiaľ nikdy žiadne výhrady nemal. Preto nevedno, čo mu vadí na hre Ireny Brežnej medzi stredoškolákmi.

Inscenácia môže byť pre študentov a pedagógov témou vedúcou  k prekonávania rasistických prejavov, xenofóbie (strach, nedôvera, nepriateľstvo a odpor voči všetkému cudziemu), tolerancie inakosti a rovnocennosti…

 List čiernemu synovi

Hra „List čiernemu synovi“ vznikla adaptáciou poviedky Ireny Brežnej. Ide o intímnu výpoveď bielej matky, ktorá čaká a porodí čierne dieťa. Je vytvorená na základe autentických zážitkov a skúseností,  v ktorých sa stretávala so strachom z cudzoty a inakosti v bielej krajine, spoznávaním kultúry afrických predkov svojho syna.

Úryvok z hry: „Matka na pieskovisku sa láskyplne sklonila k svojej dvojročnej dcérke, prstom ukázala na teba a ako sprievodkyňa v botanickej záhrade poučujúco povedala: Toto je černoško. Nad pieskom sa rozhostilo ticho. Ticho poznania, stuhnutia pred veľkou vojnou. Sklonila som sa k tebe, vystrela som prst a povedala: A toto je syrová Švajčiaročka. Nik ma však nepočul. Bola to taká malicherná pomsta, ktorej som sa dopustila v myšlienkach, o niekoľko hodín neskôr, doma, v noci, keď som bdela nad tebou.“

Irena Brežná

Narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo prežila v Trenčíne. Po maturite v Bratislave emigrovala v roku 1968 s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. O pobyte v zahraničí povedala: „Emigrácia je proces, ktorý sa nikdy nekončí.“

Študovala slavistiku, filozofiu a psychológiu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako publicistka, psychologička, učiteľka ruštiny, prekladateľka a tlmočníčka, koordinátorka v Amnesty International a vojnová reportérka. Uskutočnila a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty v Guinei, Rusku, Čečensku a na Slovensku. S Aspektom spolupracovala od jeho vzniku.

Píše prevažne po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení, o. i. najprestížnejšiu cenu za nemeckú publicistiku Theodora Wolffa v Berlíne v roku 2002 a dvakrát cenu feministického časopisu Emma v Kolíne. Pravidelne prispieva do švajčiarskych a nemeckých médií, o. i. do Neue Zürcher Zeitung, Die Zeit, WDR.

Týždenník Die Zeit po vydaní románu „Nevďačná cudzinka“ Brežnú označil za najlepšiu prisťahovalkyňu Švajčiarska. Za tento román s obrovskou výbušnou silou Brežná dostala v roku 2012 v Berne švajčiarsku národnú literárnu cenu, najväčšie literárne ocenenie. Za text „List čiernemu synovi“ dostala mediálnu cenu proti rasizmu Nadácie Christopha Eckensteina v Ženeve v roku 1989.